15. 7. 2017

Právo čistej krvi 11. 1

Takmer spadla, keď sa pokúsila vziať si prsteň. No musela to urobiť ona, Riddle by sa do skrýše vo svojom stave dostať nedokázal.
Preto sa jej značne uľavilo, keď ho držala vo svojich rukách, keď sa pomaly opäť blížila k nemu.
„Pomaly, Hermiona... Nechcem, aby si si ublížila...“
Bolo zvláštne počuť to od neho, stále mu ešte tak úplne neverila, priala si, aby ... mala na výber, aby mohla urobiť... čokoľvek iné než veriť práve jemu, než cítiť niečo také k nemu, aj keď ... všetko v nej jej hovorilo, že je to napriek všetkému šialenstvo, že či už má dušu alebo nie, neprijme ju, keď dostane to čo chce, zabudne, že vôbec existuje a čo ak...
Opäť spadla, tentoraz pred vozík, dosť sa pritom doudierala, vyhŕkli jej aj slzy, no musela vstať.
Opäť mu sedela v náručí a zľahka sa chvela. Opakoval jej čo by mala urobiť, to že musí riskovať, ak chce získať to, čo chce...
„Ak ma zabiješ, tak sa vrátim a zabijem teba...“ to mu povedala, keď si nasadila prsteň a položila jeho ruku na svoju. Bola pripravená kvôli tomu neprejsť na druhú stranu, no aj tak si nevedela predstaviť, že by niečo také urobila.
Skrátka tak či tak od neho v žiadnom prípade nechcela odísť, už len tá predstava v nej vyvolávala nepokoj, on mohol všetko ukončiť, s ním bola v bezpečí viac než... on bol teraz jej životom aj smrťou zároveň...
„Tak je to v poriadku, máš na to právo, ak by som sa rozhodol ťa len tak opustiť, môžeš to pokojne urobiť... No ja už od teba viac neodídem... nemám v úmysle to urobiť... Len cíť mágiu a na nič iné nemysli, to ostatné nechaj na mňa...“
Neodíde.
Prečo to povedal? Prečo jej teraz dal nádej, že ? A čo ak Harry, čo ak ho on prinúti odísť, ako znesie tú hroznú bolesť, nechce aby... ľúbi ho a nemôže dovoliť, aby... nikto nemá právo, aby... ako dokáže... jej myšlienky boli zmätené chladné, keď cítila ako ... pomaly... časť jej mágie oddeľuje a prechádza k nemu, len kúsok, nič viac... nebude ho potrebovať, podelí sa s oň s ním, akoby to bol kvet, ktorý sa oddelí od stopky... pomaly nenásilne, sladko, všade je len láska, len istota, len dôvera, keď jej mágia prechádza až do prsteňa a tá jej časť, ktorú chce dať jemu, nepatrný kúsok pomaly prechádza k nemu.
Cíti to, spojenie medzi nimi, akoby nemalo hranice, akoby nebolo možné dosiahnuť nič viac než...
Cítiť pokoj.