pár: Sung Joon/Jung Ui Chul
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals
Odohráva sa rok
dejom v poviedke Rivals! Tieto postavy sú ešte v tomto období živé
s ADHD, neposedný a tak trochu výbušný typ, ktorý si s ničím nerobí ťažkú
hlavu, večne je zadĺžený a neustále lieta v problémoch.
Jung Ui Chul (16) mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.
Jung Ui Chul (16) mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.
Poznámka: v podstate to nie je nová poviedka, pretože patrí k Rivals.
Hodnotenie
Pre Ell, Lilith.
Neskôr...
„Už je ti lepšie?“
Jung jedným dosť veľavravným
gestom opäť odháňal svojho brata. Nepomohlo to. Sang Hee ostal tvrdohlavo stáť
v jeho izbe.
„Som v poriadku, nie je
nutné, aby si mi robil opatrovateľku.“
„Tak dobre, ako chceš, ale ak by
si niečo potreboval ja...“ prerušil ho bez toho, aby si ho vôbec vypočul.
„Nerozumiem ti, Sang Hee... Prečo
mi vôbec chceš pomáhať? Ja som ti predsa ublížil...“
Všetko ho na tom chlapcovi
rozčuľovalo, nezniesol ho vo svojej blízkosti a teraz, keď naňho hľadel
tými svojimi vyplašenými očami, a pod váhou jeho pohľadu začínal z izby
pomaly ustupovať.
„Ja len som chcel... vieš, fakt
si vyzeral veľmi zle... ja... len som sa chcel ubezpečiť, že si v poriadku...
A neobávaj sa, mame poviem, aby to nechala tak... Nebude ti viac nič
hovoriť...“ zamumlal obozretne.
Jung sledoval ako stiahol plecia
a hlava mu opäť klesala takmer až k zemi. Otočil sa a chystal sa
odísť z jeho izby.
„Ďakujem,“ zamumlal napokon.
„Nemáš za čo,“ odpovedal takmer
automaticky, ten jeho hlas sa priam neovládateľne chvel, premkol ho nepríjemný
pocit.
„A ty... si v poriadku?“
„Prečo si myslíš, že nie som, je
mi dobre...“ zamumlal takmer nehlučne.
Jung vedel, že je to lož.
Rovnaká akou sa často kŕmil on.
To strhané stvorenie, ktoré sa
chvelo pri každom hlasnejšom zvuku.
„Urobil som ti to, však? Kvôli
mne máš taký veľký strach?“
Sang Hee sa mykol, akoby ho snáď
svojimi slovami udrel. V tvári sa mu zračilo prekvapenie zmiešané s obavami.
A Jung len ďalej rozprával,
nie preto aby mu ublížil, alebo aby sa mu vysmial, no počas toho dnešného
rozhovoru s tým mladým učiteľom pochopil, že niektoré veci v sebe držal
až príliš dlho, že ich zatajovanie ho stojí viac úsilia, než je schopný uniesť.
„Nie, je to len kvôli tebe...“
pripustil neochotne.
No nič viac od neho už nezistil,
lebo Sang Hee zjavne na takýto druh konverzácie s bratom, nebol
pripravený.
Doslova ušiel z tej izby,
nechal ho ísť, nemalo význam pokračovať, keď si to on neželal.
Musíš sa naučiť byť silný, Sang Hee, pretože ja nebudem hlavou klanu...
Ak to takto pôjde ďalej, dlho nevydržím.
Pomyslel si.
Posunul vankúše tak, aby ho
netlačili do bokov a na chvíľu len ticho ležal a oddychoval.
Bol veľmi unavený, viac než
kedykoľvek predtým.
No zároveň aj pokojný, všetku to
bolesť zo seba dostal, po plači ostal len chlad, vyrovnanosť a jeho rozbúrené
emócie sa opäť dostali pod kontrolu.
Vzal do rúk mobil, jemne prešiel
prstom po displeji, opäť skontroloval správy a uvidel, že jedna mu prišla.
Sung Joon
Ahoj, Jung.
Prepáč, že som ti neodpísal skôr, ale mal som isté povinnosti, týkajúce
sa mojej rodiny. Ak máš chuť sa dnes ešte stretnúť, príď ku mne na internát,
budem dnes sám...
Jung mu bez váhania odpísal.
Môžem prísť aj hneď?
Sung Joon
Samozrejme.
***
„Tak vitaj u mňa...“ objal
ho a pobozkal.
Užíval si ten pocit, keď ho
bozkávali pery, ktoré od neho nič nevyžadovali a netlačili naňho. No
zároveň sa nedokázal zbaviť obrazu toho červenovlasého muža.
„Vyzerá to tu dobre...“
Jung si obzeral bežnú internátnu
izbu z dosť skromným príslušenstvom, boli tu dve postele, zanedbane
pôsobiace skrine a pomerne malý stolík.
„Aj ja si myslím, za tú cenu to
ujde... a mám tu aj wifi, vytvoril som pre nás súkromnú miestnosť, aby sme
si mohli písať... kedy len budeme chcieť... potom ti to ukážem...“
Jung prikývol. Jeho partner naňho
napokon myslel, pochopil, že sa zmýlil, keď si myslel, že mu na ňom vôbec
nezáleží.
„Pokojne si sadni, kde len
chceš...“ pozýval ho Sung Joon.
No Jung ho ešte chvíľu objímal a bozkával,
maznal sa s ním spôsobom, aký potreboval on sám. A opäť sa cítil ako
ten silný a sebavedomý muž, ktorým ešte pred nejakým časom nepochybne bol.
Sung Joon odsunul svoje veci, aby
preňho urobil miesto.
„Ako bolo dnes v škole?“ opýtal
sa ho napokon.
„Ako vždy,“ hlesol neurčito.
„Večeral si?“
„Ani nie, domov som prišiel dosť
neskoro a nemal som čas...“
„Niečo si kúpime, tu za rohom je
jedna dobrá reštaurácia...“
„To znie dobre...“
„Dnes platím ja.“
„A to už prečo?“
„Dosť dobre som si zarobil a ešte
k tomu som zistil pár vecí, ktoré by nám mohli pomôcť...“
„O Neilovi?“
Sung Joon sa uškrnul.
Naklonil sa k nemu a pošepol
mu.
„Čo povieš na to, ak trochu
zamiešame karty aj my...“
„Ja neviem... Môže to byť nebezpečné...“
nechcel schladiť jeho nadšenie tak skoro, ale obával sa toho, čo by sa mohlo
stať, keby tých mužov začali až priveľmi dráždiť.
„Hovoril som s jeho šéfom a ponúkol
som mu dohodu, ak preňho niečo vybavím, on sa postará, aby tí dvaja boli pod
našou kontrolou... Aj tak mu dosť prekážajú, naznačil mi, že by bol najradšej,
keby prešli výhradne do našich služieb.“
