pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
Hodnotenie
Pre Ell, Lilith.
Po týždni...
„Môžeš mi to
zopakovať?“ opýtal sa Eos.
Misha ďalej gestikuloval oboma rukami a tváril sa
pritom mimoriadne podráždene.
„Útek za múr?“ zopakoval potichu.
Misha obozretne prikývol. Nebolo veľmi pravdepodobné, že by
im dnes niekto venoval pozornosť, muži z rodiny boli na súde, a ženy sa
stále venovali tomu malému dieťaťu a neskôr aj svojim vlastným hrám.
V dome bolo po zatknutí Idris dosť napäté ticho, otroci
sa obávali, že by mohli prísť tiež na rad, preto sa všetci len tak napäto
ponevierali po dobe, a väčšina z nich si plnila svoje povinnosti
horlivejšie než predtým.
Misha mal však iné plány.
Po tých nepríjemných udalostiach spojených s pokusom
o vraždu senátora, sa v ňom
opäť prebudila túžba po slobode.
A tie jeho posledné slová, v ňom otvorili staré
rany, všetko, čo prežil po príchode do senátorovho domu sa mu vrátilo späť.
Senátor povedal, že im kedykoľvek bez vysvetlenia ublíži.
Tie slová mu neustále zneli v hlave, a vždy keď na toho svetlovlasého
muža pozrel, spomínal už len na všetky tresty, ktoré mu udelil...
„Skutočne to chceš, myslel som si, že tebe je s ním dobre,
že ho máš rád?“
Misha nahnevane znakoval ďalej.
Robil to tak rýchlo, že Eos mal značné problémy to stíhať.
„Ešte raz a pomalšie, prosím...“ požiadal ho.
„Je to zradca... Chce mi ubližovať tak, ako predtým... Nikdy
ma nemal rád, som len jeho hračka... ale na tom už nezáleží, lebo ma dlho už
mať nebude...“
Eos pokrútil hlavou.
„Si si istý, že tam dokážeš prežiť sám, predtým si bol súčasťou
kmeňa, ale teraz ...“
Chvíľu opäť čítal Mishovu odpoveď.
ÁNO, DOKÁŽEM.
Eos nikdy nebol vonku, mimo ochrany Ríma, bolo len
pochopiteľné, že mal z niečoho takého obavy.
„Teraz to ešte nechajme dobre, nejaký čas nás budú strážiť
prísnejšie, nie je to dobrý nápad, Misha... Aspoň nie teraz...“ povedal mu
napokon.
POČKÁM, ALE SOM ROZHODNUTÝ Z RÍMA NAVŽDY ODÍSŤ. Skôr či
neskôr sa mi to podarí.
„Čo tu robíte?“ jeden zo strážcov ich nahnevane okríkol.
Obaja sa strhli.
„Prepáčte, pane, my sme sa len rozprávali...“
„Vráťte sa do prednej časti záhrady, nech vás tu v kríkoch
viac nevidím...“
„Áno, pane...“
Eos chytil Mishu za ruku a spoločne sa predrali späť do
časti, kde boli obaja dobre viditeľní.
Strážca ich ešte raz skontroloval pohľadom.
A obaja sa pokúšali udržať si neutrálne výrazy tváre,
keďže sa obávali, že by ich čo i len náznak mohol prezradiť.
Senátor bol od tej udalosti viac ostražitý, sprísnili sa
bezpečnostné opatrenia v dome a otroci boli vyberaní prísnejšie.
Takisto aj tresty za priestupky by vzhľadom na jeho náladu,
mohli byť horšie než zvyčajne. Jedine Atticus dosť dobre obišiel, senátor mu
nič neurobil, len ho pár dní držal v izbe a spávali tam spolu.
Misha sa na toho mladého muža veľmi hneval.
Im senátor ublížil, ale na ňom, na osobe, ktorá mala niečo
spoločné so sprisahaním proti nemu si zlosť nevybil.
Neurobil to, pretože Atticus je pán, a oni sú len
otroci.
Misha si zamračene prekrížil ruky pred telom.
Tak nech si ho nechá.
Nech mu ostane len on.
Pomyslel si, keď uvidel senátora vchádzať do záhrady spolu s poblednutým
mladíkom.
Skôr to vyzeralo tak, akoby senátor toho chlapca niesol,
keďže sa oňho naplno opieral a len sa chvel.
„Prines vodu, Misha... A ty Eos sa k nemu na
chvíľu posaď...“
„Áno, pane...“
Bez toho, aby vôbec na svojho pána pozrel zamieril do
kuchyne.
Priniesol čašu s čerstvou vodou.
A vložil ju mladíkovi do roztrasených rúk.
Sedel na mieste, na ktorom zvyčajne odpočívali so senátorom.
Napil sa z hej a opatrne ju položil na zem.
