Ghosts 8. kapitola 3/3

pár: Sung Joon/Jung Ui Chul
herci z doramy shut up flower boy band
varovanie: školské, supernatural, duchárske, smrť, neskôr vzťah medzi dvomi duchmi!, závislosť na liekoch
obsah:
Dvaja chlapci, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, ešte ani zďaleka netušia, že ich spája podobný osud...
poviedka patrí k Rivals

Odohráva sa rok dejom v poviedke Rivals!  Tieto postavy sú ešte v tomto období živé

Sung Joon (16), večne prepadajúci študent

s ADHD, neposedný a tak trochu výbušný typ, ktorý si s ničím nerobí ťažkú hlavu, večne je zadĺžený a neustále lieta v problémoch.

Jung Ui Chul (16)  mladý dedič veľkého majetku
dokonalý študent z elitnej školy, introvert zahĺbený do kníh, ktorí nemá veľa skutočných priateľov.
Chlapec, ktorého osud je už od narodenia určovaný inými.

Poznámka: v podstate to nie je nová poviedka, pretože patrí k Rivals.

varovanie: 18+, intrigy

Hodnotenie

 

Get free premium widgets for your blog and website.

Jemne ho hladil po vlasoch a ďalej sa k nemu tisol.

Sung Joon patrí k nemu, každému dá jasne najavo, že už viac nie je sám.

„Ty by si to pre mňa urobil?“

„Áno, samozrejme... Čokoľvek od teba bude chcieť, sme vtom spolu... Najlepšie by bolo, ak by sme na to použili inú osobu, ak by to bolo možné... Teba by som nechcel v žiadnom prípade ohroziť...“  pošepol mu spokojne.

Položil svoju ruku na tú jeho.

„Páči sa mi, keď hovoríš také veci. Mám pocit, akoby si to bol znovu ty...“

„Som to ja, vždy som to len a len ja...“ zdôraznil tak trochu dotknuto, aj keď vedel, že je to omnoho zložitejšie ako to na prvý pohľad vyzerá.

Pravdou bolo, že už ani sám nevedel, ako na tom vlastne je.

Necítil sa dobre.

Bol psychicky vyčerpaný.

Krehký.

Takmer ako nádoba, ktorá navonok vyzerá dobre, no v jej vnútri sú rozsiahle praskliny a stačí na ňu len silnejšie zatlačiť a ona sa pod vplyvom prudšieho dotyku okamžite rozpadne.

Niečo v jeho vnútri, akoby sa rozbilo na tisíc kúskov a on vynakladal veľké úsilie na to, aby dokázal rozumne fungovať.

Ten mladý učiteľ si to všimol, neuniklo mu to, čo sa pred všetkými pokúšal zatajiť.

Dal mu akúsi vizitku, na nejakú poradňu, on mu len poďakoval, no nemienil tam ísť...

Nechcel, aby o tom niekto vedel. Obával sa toho, čo by mohlo nastať, keby matka zistila, že má problémy.

Keby sa meno dediča klanu spájalo s nejakou klinikou. Okrem toho bolo len málo vecí, o ktorých by mohol hovoriť s nejakým terapeutom. Keďže kvôli väčšine z nich by asi skončil s podrezaným hrdlom, už len preto, že istým ľuďom by to, čo mu povedal, mohlo pripadať ako nebezpečné informácie.

A potom tu boli ľudia, ktorých si klan vážil a mohol by za nimi ísť, ich ľudia, ktorí kryli rôzne veci,  ale tí by sa ho pokúsili ovládnuť. Využili by jeho slabosti a stal by sa bábkou v ich rukách. Nemohol im veriť.

Nemohol veriť nikomu.

A jeho rodina?

Matka si už naňho názor utvorila. Bol pre ňu teraz len tyranom, ktorý sa vyvršuje na vlastnom bratovi.

Otec ten by ho zrejme zniesol pod čiernu zem, už len preto, že vôbec skúsil naznačiť, že má nejaké psychické problémy.

Bol by z toho len zbytočný rozruch, za všetko by obviňoval matku a on by sa skutočne musel k nemu presťahovať a znášať tej jeho tvrdý režim.

No obával sa budúcnosti a toho, či dokáže zvládnuť všetky požiadavky, ktoré boli naňho kladené.

Už ani nevedel, kým je.

Zmenil sa.

Niečo v ňom sa zmenilo a on nevedel, akoby to mal zastaviť.

Ako sa vrátiť späť.

Časť z neho bola mŕtva, tá druhá, akoby ani nezodpovedala jeho veku.

Cítil sa omnoho starší, omnoho bezmocnejší než kedykoľvek predtým.

Desil sa toho, že jedného dňa bude musieť priznať svoju slabosť a vyhľadať odbornú pomoc.

Dúfal, že k tomu nedôjde, aspoň nie v najbližšej dobe.

Ostávala mu už len jediná nádej, že Sung Joon dokáže byť tým, kto ho pochopí a pomôže mu sa z toho dostať.

No nebol ochotný ho o to požiadať priamo.

„Tak som to nemyslel... Nechcel som ťa uraziť ja len...“ zrejme si myslel, že ho jeho poznámka až príliš zasiahla.

Sung Joon zmenil polohu, pustil jeho ruku, aby sa mohol obrátiť k nemu.  

„Ja sa len o teba bojím... vieš, že som to nemyslel zle, však?“

„Áno, viem...“ usmial sa.

Kvôli nemu to dokázal.

„Okrem teba nikoho iného nemám, viem, že som sa tomu bránil, ale teraz si myslím, že by som ti to mal povedať... že by si mal vedieť... že ... ťa začínam mať rád Jung...“ vyhŕkol možno až príliš rýchlo a tak trochu sa pritom začervenal.

„Iba začínaš?“ podpichol ho mierne.

„Ja nie som veľmi na vyznania...“ odsekol Sung Joon tak trochu urazene.

Pritiahol si jeho tvár k sebe a pobozkal ho na pery.  Najprv sa tomu bránil, no napokon ho prijal a opätoval mu bozky.

Klesli spolu späť do postele a on cítil, že tá jeho časť, ktorá je ešte živá, práve teraz prežíva niečo veľmi podobné šťastiu.