pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
Hodnotenie
Misha oddychoval uložený na
pohodlných vankúšoch.
Druhý deň oslavy, bol ešte lepší
než prvý.
Dostali darčeky a boli spolu
aj vonku.
Páni ich vzal do Ríma, do jedného
z miestnych podnikov, kde strávili istý čas v pomerne príjemnej
atmosfére.
Boli aj naďalej obsluhovaní a rozmaznávaní.
A keď sa vrátili domov,
v záhrade na nich čakalo to ich útulné miesto, chránené pred ostrým
slnkom.
Misha si spokojne vystrel nohy
a pohodlne sa oprel.
Mal za sebou vskutku mimoriadne
zážitky. Cítil sa takmer ako nejaký princ a nie len ako obyčajný otrok.
Dnes mal možnosť skutočne
nahliadnuť do Ríma a vidieť, všetko čo k nemu patrilo, keďže spolu so
senátorom Atticom a Eom, absolvovali pomerne dlhú prechádzku v jeho
nosidlách.
Vynechali len miesta pre otrokov
neprístupné, ale aj tak mal po prvý raz pocit, akoby spoznal pravú tvár Ríma
a nie len to, čo mu bolo zvyčajne predkladané.
Bolo to fascinujúce mesto,
s úplne iným rytmom, než na aký bol zvyknutý, kým doma to bolo tiché
a pokojné pulzovanie, Rím žil omnoho rýchlejším životom, omnoho
vojenskejšie a plným všetkého, čo jeho ľudia považovali za nepodstatné.
No nech bol pokrok a veci
s tým spojené akokoľvek vzrušujúce, jeho postavenie ho predurčovalo na to,
aby sa lepšie cítil doma.
Uvedomoval si, aké má šťastie, že
ho vzali práve do tohto domu, lebo počas tej svojej prechádzky aj zábavy
v podniku, mal možnosť stretnúť pár ďalších utrápených duší, ktoré nemali
až také šťastie.
Eos naopak vystupoval
v meste omnoho sebavedomejšie a aj on mu rozprával o veciach, ktoré otrokári predtým
v jeho prípade zanedbali, vrátane legendy o založení Ríma, ktorú
počul po prvý raz, pretože predtým sa nikto neobťažoval s tým, aby s ním
o tom hovoril.
Práve teraz však príbeh Romula a Rema
nebol tým, čo zamestnávalo jeho myseľ. Pretože všetku jeho pozornosť si vydobyl
senátor, už len tým, ako nežne ho pobozkal na líce a potom aj na pery.
Pevne ho objal okolo krku a pritiahol
si ho k sebe.
Prial si, aby to vždy bolo
takéto, aby sa na nich pán už viac nehneval.
„Tak ako moji, maličkí... predpokladám,
že ste spokojní...“ natiahol sa aj po Eovi, ktorý nestihol uskočil z jeho dosahu
a možno sa o to dnes ani len nesnažil.
Aj naňho zapôsobilo to, ako sa k nim
dnes správali a návšteva mesta mu zjavne veľmi prospela.
„Máme sa dobre, môj pane...“
zamumlal spokojne.
A Misha tiež začal znakovať,
aby sám dal najavo svoju spokojnosť.
„Tak to má byť, presne takto si
to predstavujem...“
Senátor si ich oboch posadil na
kolená.
Striedavo ich bozkával na pery,
akoby ich chcel oboch opäť pomilovať.
Tá jeho nenásytnosť, ktorá v nich
predtým vyvolávala obavy, mala teraz takmer zvláštne kúzlo.
Misha cítil chuť ich vzájomných
bozkov.
A spokojne sa tisol k svojmu
pánovi.
„Takže si pripravený prijať ma za
svojho pána a zmieriť sa so svojím postavením?“
Misha mierne stuhol, zachytil
definitívnosť tej otázky aj možnosť sankcie, za nesprávnu odpoveď.
Tak trochu stuhol a hlavou sa
oprel o pánovu hruď.
Skutočne mal strach, že teraz to
všetko skončí, že tá jedna veta celú tú pohodu medzi nimi uzavrie.
Napätie, ktoré sa medzi nimi
rozšírilo, čiastočne zmiernil Atticov návrat k nim.
Na chvíľu sa senátorovi
ospravedlnil a nenápadne šiel hore zrejme za svojou sestrou, zjavne
nechcel, aby dopadla zle, kvôli tým večným hádkam so senátorovou manželkou a Misha
mu to vôbec nemal za zlé.
„Tak teraz som už len celý váš,“
spokojne vyhlásil Atticus, keď mu bolo dovolené sadnúť si k nim.
Senátorovi stále prejavoval viac
rešpektu než obvykle, zjavne preto, lebo si ešte stále nebol tak celkom istý
svojím postavením, po tej poslednej afére s pokusom o senátorove zabitie.
„Len poď, prišiel si práve včas,
dostali sme sa k jednej dôležitej veci... predpokladám, že aj ty si to rád
vypočuješ...“ oznámil mu senátor.
Atticus obozretne prikývol.
„Áno, pane.“
Misha od strachu takmer ani len
nedýchal, keď senátor zopakoval otázku.
„Eos, si pripravený mi slúžiť a zmieriť
sa so svojím postavením?“