pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
Hodnotenie
Pre Ell, Lilith.
Tmavovlasý otrok zúfalo mával na
Ea a pokúšal sa mu naznačiť vhodnú odpoveď.
Snažil sa znakovať čo
najnenápadnejšie, ako sa dalo, no aj tak to bolo v podstate jedno, keďže
senátor sa naňho práve teraz vôbec nedíval.
Všetku svoju pozornosť venoval
Eovi.
A nebol jediný, aj Atticus
mu viac menej pohľadom signalizoval isté
veci, ktoré by nemal v žiadnom prípade opomenúť.
Obaja sa so všetkých síl snažili
zabrániť tomu, aby ten chlapec jedinou vetou pokazil celé ich sľubne sa
rozvíjajúce spolunažívanie.
Eos by bol schopný dopustiť sa
podobnej nerozvážnosti, no práve teraz na to nebola vhodná doba.
Misha si chcel užívať svoje
narodeniny a ďalej oslavovať.
Tá chvíľa ticha po otázke
a pred tou odpoveďou, bola asi tou najdlhšou za poslednú dobu.
Cítil každý úder svojho srdca,
každé nadýchnutie, bolo preňho výzvou, no zároveň desivým priblížením
neodvratného pádu.
Eos napokon pozrel na svojho
pána, z jeho pohľadu sa nedalo nič vyčítať, no to čo povedal rozhodlo
o osude Mishových narodenín.
Senátor vyzeral uvoľnene, no v jeho
očiach bol ten nebezpečný jas, spiaci drak, ktorý by mohol opustiť svoj pokoj a nemilosrdne
zaútočiť.
Prekonával túžbu vzdialiť sa od
nich, ukryť sa pred dôsledkami senátorovho hnevu, lebo jeho pán mu nedovolil
odísť, ani si neprial, aby mu do toho zasahovali, museli tam ostať a čakať,
ako sa to celé vyvinie.
Bolo to uväznenie v živom obraze,
v blízkosti medzi jednou sekundou a druhou a každá ďalšia bola
len odložením nevyhnutného.
„Môj pane,“ začal Eos.
Misha cítil ako jeho srdce opäť
zlovestne poskočilo.
„Som pripravený vám slúžiť,
prijímam svoju úlohu a podriaďujem sa jej, môj pane,“ povedal druhý
otrok a mierne sklonil hlavu, čím
naznačil podriadenie sa pánovej vôli.
Senátor položil ruku na jeho
plece, prešiel po ňom až k jeho tvári a dovolil mu, aby naňho pozrel.
„Výborne, Eos,“ pochválil ho
Marcus.
„Pokiaľ to skutočne dodržíš,
vyhneme sa zbytočným problémom, a tieto tvoje dnešné slová ber ako záväznú
zmluvu a pamätaj na nej aj do budúcnosti...“ povedal mu.
„Áno, môj pane, budem sa snažiť,
aby som vám dobre slúžil...“
„Teraz, keď sme si všetko pekne
vyjasnili, oslava môže pokračovať...“ obrátil svoju pozornosť k Atticovi.
„Spoločne si užijeme veľmi
príjemný zvyšok dňa a dnes večer vás všetkých očakávam vo svojej spálni...“
„Bude nám cťou, môj pane...“
povedal Eos a Atticus spokojne prikývol.
Senátorovho oficiálneho milenca jeho
podriadenosť veľmi potešila a dokonca ho odmenil aj vášnivým bozkom.
Misha takisto pocítil úľavu, keď
videl ako Atticus prijal pozornosť toho mladého muža, bez svojho zvyčajného
úškľabku.
Dovolil, aby si užívali vzájomnú
pozornosť a prial si len to, aby to nebolo len slová, ale skutočný
prísľub.
No kdesi v hĺbke svojho
srdca cítil zvláštny nepokoj.
Bola to príliš rýchla a podstatná
zmena.
Niečo príliš krásne na to, aby to
mohla byť pravda.
A len pre Eovo dobro dúfal,
že nech je už v hre čokoľvek, bude dostatočne opatrný na to, aby ich pána
viac nedráždil.
„Poklad, teraz sa už budeme
venovať tebe a tvojej sladkej oslave...“ pošepol mu senátor.
No potom už cítil jeho láskavé objatie, jeho bozky a Atticove
nežné dotyky.
Láskali jeden druhého, a užívali
si všetko to zakázané ovocie, ktoré bolo súčasťou Rímskych osláv.
Misha cítil ako a jeho pery
napokon spojili aj s Eovými.
Bolo to veľmi nežné, spokojne
privrel oči a dovolil, aby sa ich jazyky stretli.
Po ich oddelení, opäť pocítil
senátorov bozk, prijal ho a dovolil, aby ho ďalej hladili tie dychtivé
ruky.
Nechal sa spolu s Eom uložiť
na vankúše a nejaký čas si užívali všetku láskanie svojho pána a jeho
milenca.
Ich telá boli rozdráždené
sladkými dotykmi a nežnosťami.
Eos spokojne stonal ani raz sa
neodtiahol.
Misha naňho pochybovačne hľadel a skutočne
si prial, aby stačila len jediná otázka na to, aby došlo k podstatnej zmene.
Počas tohto príjemného dňa to tak
vyzeralo, no nebol už natoľko naivný, aby veril tomu, že to tak bude aj
nabudúce.