pár: Lord Voldemort/Harry Potter
obsah: Harryho Pottera trápia sny o Temnom pánovi.
varovanie: 18+, nie to nová poviedka, ale skorigovaná verzia starej poviedky, je to môj prvý slash, prvý dlhší projekt, preto to berte s rezervou. OC lord Voldemort.
poviedka pôvodne vyšla v roku 2007.
Skorigovaná verzia poviedky bude vychádzať raz do týždňa. Keďže aj tak chýba 1 kapitola rozhodla som sa ju publikovať nanovo...
hodnotenie
„Neunikneš mi. Zomrieš! Zomrieš!“
Harry pocítil
dotyk nejakej neúprosnej ruky. Hladkala ho, ale zároveň zarývala nechty do
nedotknutej pokožky.
„Nie!“
zajačal vystrašene.
Tmavovlasý
chlapec takmer vrazil hlavou do nočného stolíka. Roztrasenou rukou rýchlo
nahmatal okuliare. Počul jeho hlas, akoby bol blízko. Čelo mal celkom rozpálené
a na tele sa mu zračili kvapôčky potu. Gombíky na pyžame mal rozopnuté. Na
hrudníku zazrel hlboké škrabance.
„Ron! To
si bol ty?“
„Nie,
Harry. Ja som sa práve teraz prebudil. Prisahám, že som sa k tebe vôbec
nepriblížil. Zase si mal zlý sen, Harry? Veď-Vieš-Kto snáď nie je na blízku
?“
Ryšavá
hlava jeho najlepšieho priateľa pomaly vykukla spod vankúša.
„Kým je
nažive, nikto z nás nie je v bezpečí. Vzdialenosť v tomto prípade vôbec nie je
dôležitá,“ podráždene poznamenal Harry. Nechcel myslieť na tú bytosť, ktorá mu
spôsobila toľko bolesti a trápenia. Rukou prešiel po bolestivých škrabancoch.
„Je
možné, aby mi to urobil on ?“ opýtal sa Harry rozrušene.
Ešte
nikdy mu na diaľku nespôsobil fyzické zranenia. Niečo také sa mu vôbec
nepozdávalo. Pozorne si obzrel svoje nechty. Boli úplne čisté. Ak by si to
urobil sám, určite by na nich ostali krvavé stopy.
„Nie,
Harry. Sme predsa v Rokforte. Nemôže sa sem dostať. Radšej sa poriadne vyspi.
Zajtra ťa predsa čaká dôležitý metlobalový zápas. Nesmieš nás sklamať. Slizolinčania
si nezaslúžia žiadne zľutovanie,“ jeho kamarát nahlas zívol a obrátil sa na
druhý bok.
Chcel by som byť na tvojom mieste, Ron. Môcť
tak pokojne spať a snívať o svojej obľúbenej hre, bez prízraku Temného pána za
chrbtom. Milovať hocikoho bez zábran a obáv, že mu niekto ublíži.
Pomyslel si Harry roztrpčene.
Po
chvíli upadol do milosrdného spánku. Ani si len neošetril tie škrabance.
Dokonca si nezložil ani okuliare. Spoliehal sa na to, že mágia by ich mohla
zaceliť, pokiaľ sa jej bude chcieť. A na okuliare pritom všetkom akosi
pozabudol.
Po
nejakom čase sa však opäť začal nepokojne prevracať na posteli.
„Harry, Harry,“ prihováral
sa mu ten istý chladný hlas, ktorý dôverne poznal zo svojich nočných môr.
Cítil
teplo, ale zároveň aj neutíchajúci hnev. Tajomná ruka sa presunula pod
nohavice. To ho okamžite prebralo zo snívania.
„Dosť!“ skríkol Harry. Začul silné puknutie. Zrejme sa
mu podarilo spadnúť z postele. Opatrne si zložil z očí zlomené okuliare.
„Okulus
reparo!“ zamrmlal nesústredene.
Rozhodol
sa, že si radšej vezme neviditeľný plášť a pôjde sa prejsť na čerstvý
vzduch. Nemienil opäť zažívať také desivé nočné mory. Oveľa radšej by zniesol
dokonca aj pohŕdavé pohľady Draca Malfoya.
„Mora negris,“ potichu zamrmlal heslo,
aby mohol vykĺznuť z klubovne. Tučná pani mu stihla poriadne vynadať, že ju
budí tak skoro ráno.
