zdôrazňujem, že postavy z filmu múmia nepatria mne, len si ich požičiavam za účelom fanfiction.
Veková hranica tejto poviedky: od 18 rokov!!!
Pár: Evelin(vnučka Evelin O´Connelovej/Imhotep (pôvodný, čiže múmia) Joe O´Connel (brat Evelin)/James Horwick (archeológ)
Mladá žena pomaly zložila na zem všetky tašky s nákupmi. Trvalo dosť dlho, kým jedlo dopravili z najbližšieho mesta. Nedokázala pochopiť, prečo si jej otec Alexander O´Connel vybral pre život práve dosť odľahlé miesto. Zjavne mu to však neprekážalo. Písal si tie svoje knihy a vôbec ho netrápilo, čo sa stane s ostanými. Neustále rozprával o akejsi múmii, na ktorú musí dávať pozor. Ona to vôbec nepovažovala za vtipné. Neverila tým príbehom, ktoré jej odmalička rozprával. Imhotepa, najvyššieho veľkňaza, ktorý bol navždy prekliaty, považovala skôr za výplod fantázie nejakého nadaného umelca. Z múmiami pracovala bežne a žiadna jej pod rukami neožila. Nechápala otcov strach a obavy pred tajomnými pamiatkami starej civilizácie.
Za svojou prácou do múzea v Egypte musela dochádzať poriadne ďaleko. Napriek tomu sa nechcela nikam presťahovať. Otca nemohla nechať samého. Vzhľadom na jeho nechuť komunikovať s ostatnými ľuďmi.
Dlhšie tmavé vlasy mala zapletené do pomerne prísneho uzla. Nechcela, aby jej prekážali pri práci. Bola veľmi nešikovná a vždy sa niečím zamazala. Občas svojich spolupracovníkov privádzala do zúfalstva strašidelnými historkami, ktoré sa naučila od otca. Vedela veľmi dobre prerozprávať každý z príbehov, ktoré od neho počula. Všetci hovorili, že sa veľmi podobá na svoju starú mamu, možno preto jej vybrali meno...
„Evelin, to som ja. Neprivítaš svojho brata?“ svetlovlasý muž, ktorý sa za ňou rozbehol jej čoraz väčšmi pripomínal otca. Podobal sa naňho a práve to bol možno ten problém vďaka, ktorému bola medzi nimi neprekonateľná priepasť. Joe sa málokedy vracal domov a vždy, keď za nimi prišiel, otec si ho vôbec nevšímal.
„Konečne si prišiel. Dopadli tie vykopávky, dobre? Porozprávaj mi o svojich objavoch,“ poriadne ho vyobjímala a vybozkávala na obe líca. Takisto sa venovala aj jeho priateľovi Jamesovi, ktorý prišiel s ním. Vedela, že spolu žijú ako partneri a vôbec jej to neprekážalo. Chcela, aby bol starší brat šťastný. Chvíľu jej síce trvalo, kým si na to zvykla, ale napokon uznala, že nemá žiadny dôvod trápiť sa kvôli svojej orientácii.
„Nič vážne sme nenašli...len pár kúskov keramiky a akúsi poriadne zničenú múmiu...Vôbec sa mi to nepozdávalo, radšej som si z tej expedície nič nevzal,“ otcove príbehy ho dosť zasiahli, prekvapilo ho, keď našiel taký istý artefakt, ktorý mu predtým podrobne opísal. Našli sa aj zlaté nádobky s vnútornosťami, ale na tie tiež nesiahol. Postaral sa, aby sa dostali rovno do múzea.
„Ako sa ti darí? Dúfam, že sa tvoj otec nebude hnevať, kvôli tomu, že chcem sprevádzať svojho partnera?“ podozrievavo poznamenal James. Mal dlhšie tmavé vlasy a trochu plnšiu postavu, ale napriek tomu vzbudzoval sympatie a mal veľmi priateľskú povahu.
„Je veľmi tvrdohlavý, ale časom to snáď pochopí...musíte mu dať možnosť, aby sa trochu upokojil. Zatiaľ budete bývať v mojej časti domu. Tú mi nemôže vziať už sme sa vyrovnali,“ vtisla mu do rúk tašky s nákupmi.
„Áno, ja viem. Mne radšej odkázal dom v meste, aby som sa tu neukazoval,“ smutne odvetil Joe. Nezdôveril sa jej z tým, že ho musel predať kvôli svojej hráčskej vášni. Ani James ho nedokázal udržať na uzde. Kvôli tomu dokonca medzi nimi došlo takmer k rozchodu. Joe sa však včas spamätal a získal si späť dôveru svojho partnera.
„Chlapci, ponáhľajte sa. Predpokladám, že večera ešte vôbec nie je hotová,“ súrila ich, aby neboli zbytočne dlho vonku. Chcela otca trochu spracovať, kým sa dozvie, že jeho syn sa opäť rozhodol navštíviť rodný dom.
„To nevadí, Eve. Ja viem veľmi dobre variť, pokojne sa na mňa môžeš spoľahnúť,“ ponúkol sa James. Z ich dvojice sa práve on staral o kuchyňu. Občas svojho partnera prinútil, aby mu niečo nakrájal, ale k príprave jedál ho zásadne nepúšťal.
„Si poklad...naozaj ti budem vďačná. Dnes sme v práci nosili dosť ťažké debny... Priniesli nám aj novú zásielku. Myslím, že je to tá múmia, o ktorej si mi práve rozprával. Vraj ju zariadia k nejakému novému komplexu pamiatok...“ tvár tej bytosti bola taká zvláštna...vyzeralo to, akoby bol predtým mumifikovaný, ale zároveň niesol na sebe zvláštne stopy, akoby ho niečo, alebo niekto roztrhalo a požieralo zaživa.
„Neviem, sestrička. Ja z toho nemám vôbec dobrý pocit. Radšej sa toho nedotýkaj. Nezabúdaj, že niektoré z nich sú prekliate. Čo ak ťa v noci prepadnú,“ pustil tašky z oboch rúk a zvalil ju na zem.
„Prestaň, Joe. Zašpiníš mi šaty. Musím sa ho dotýkať, je to moja práca,“ odtláčala ho od seba. Cítila horúčavu sálajúcu z rozpálenej zeme. Zúfalo túžila po troche tieňa, po náročnom dni. Joe ju pustil, keď vo dverách zazrel otca. Ich pohľady sa stretli, ale ani jeden z nich nevenoval tomu druhému viac pozornosti, než bolo treba.
„Eve! Práve volali z múzea. Vraj tam našli mŕtveho nejakého strážnika...Mala by si dať výpoveď. Čo ak to urobil on?“ v jeho hlase zaznievalo rozrušenie.
„Ocko, to je predsa príšerné. Čo sa mu stalo?“ Evelin ako vždy ignorovala jeho pokusy o oživenie tých dávnych príbehov.
„Neviem, vraj dostal infarkt, ale to nie je isté... podľa všetkého ho niečo prenasledovalo.... To teraz nie je dôležité. Títo dvaja páni tu nemajú čo hľadať. Ak ich nevyhodíš ty, urobím to ja,“ bez váhania na nich namieril zbraň.
