Po troch dňoch...
Temný pán ho držal tak pevne, až sa bál, že mu zlomí ruku. Prežil poriadne intenzívne mučenie, kvôli svojmu pokusu o útek. Spoločne s Hermionou chcel vyslobodiť Rona a uniknúť zo sídla svojho otca. Ich snaha však bola márna, Temný pán sa nedal len tak ľahko oklamať. Smrťožrúti ich po celý čas sledovali a napokon o tom informovali svojho krutého pána. Jeho hnev bol strašný, všetci sa báli, že si na nich vybije všetku svoju zlosť. Postávali vo veľmi úzkom kruhu a nečinne sa prizerali. Nikto sa neodvážil upútať Voldemortovu pozornosť.
„Môžeš ma pokojne potrestať, koľko len chceš, ale mojich priateľov nechaj na pokoji!“ zotrel si krv z pier a zúrivo sa postavil proti čarodejníkovi, ktorý v ňom vzbudzoval čoraz viac odporu. Nemienil ležať pri jeho nohách.
„Harry, ty sa snáď nikdy nepoučíš. Nemáš ani poňatia, aké hrozné následky môže mať neuposlúchnutie mojich príkazov. Ty patríš sem, máš sa učiť a nie zbytočne niekam utekať. Predpokladám, že tvoje myšlienky ovplyvňuje Grangerová. Zakázal som sa ti s ňou stýkať a ty si ma opäť oklamal,“ smrťožrúti vedeli, že čím dlhšie bude rozprávať tým horší trest si vyberie. Nikto z nich však neľutoval Harryho. Pripadalo im to zvláštne, že si Temný pán vybral práve toho chlapca, ktorý zo zasiahol na tom najcitlivejšom mieste.
„Nie, to bol môj nápad!“ nahnevane odvrkol tmavovlasý chlapec.
Temný pán však ani v najmenšom nevenoval pozornosť jeho slovám. Vôbec ho nezaujímalo, kto to vymyslel. To nebolo podstatné.
„Ustúpte trochu, potrebujeme väčší kruh, vytiahnite si prútiky. Crabbe, Goyle priveďte zajatkyňu!“ vyzval ich Temný pán. Spútal svojho syna a donútil ho ustúpiť spoločne s ním. Sadol si na vyvýšené miesto a položil si ho na kolená.
Dvaja smrťožrúti sa oddelili z kruhu a ostatní bez akýchkoľvek námietok ustúpili. Všetci sledovali odhalenú zajatkyňu, ktorá sa o chvíľu ocitla v strede ich mlčanlivého kruhu. Bola úplne nahá a triasla sa, pohľadom hľadala svojho priateľa. Dlhé vlasy čiastočne zakrývali jej prsia.
„Veľmi dobre viete, čo dokáže dementor urobiť s ľudskou bytosťou, ale len málokto vie, že s ňou dokáže splynúť, pokiaľ mu zabránime, aby ju hneď pobozkal čaká nás naozaj neskutočné divadlo. Očakávam, že veľmi rýchlo uvidím vašich patronusov, je to nutné, aby sa nám naši priatelia nevymkli spod kontroly. S jedným to už niektorí skúšali ja mám na mysli piatich...to sa ešte nikomu nepodarilo,“ chladne poznamenal Voldemort.
„Nie! To nesmieš!“ zúrivo skríkol Harry. Chcel vstať, ale Temný pán ho zastavil pomocou prútika.
„Ani sa nepohni, lebo budem nútený ju okamžite zabiť... Teraz budeš poslúchať a znášať následky svojich činov,“ varovne mu zasyčal do ucha. Chlapec neochotne dovolil, aby nechal svoju ruku na jeho kolene a prestal sa vzpierať.
Do miestnosti vstúpili piati dementori. Blížili sa k svojej obeti, pripravený na bozk. Oni si neuvedomovali, čo sa od nich očakáva.
Smrťožrúti na každej strane kruhu okamžite vypustili svojich patronusov. Strieborné stvorenia vytvorili hradbu medzi nimi a dementormi. Temný pán takisto pred sebou vytvoril ochranu. Harry nemohol robiť nič. Nemal totiž prútik. Chcel svojmu partnerovi niečo navrhnúť, ale nemohol vyriecť ani slovo. Moc dementorov ho úplne ochromila. Vždy sa ich bál a nerád sa zdržiaval v ich blízkosti.
Patronus Temného pána predstavoval dosť desivé stvorenie, ktoré malo podobu bájnej hydry. Ostatných smrťožrútov však najviac upútal drobný zajačik, ktorý sa vytvoril pred známym katom Mcnairom. Majiteľ tohto stvorenia poriadne zbledol a zrejme nemal najlepší pocit z vývoja celej situácie.
Hermiona sa zhrozene schúlila do klbka. Zrejme ju už predtým mučili, preto si neuvedomovala blížiace sa nebezpečenstvo.
Temný pán opäť mávol prútikom a pomocou zložitého zaklínadla zabránil dementorom, aby mohli uplatniť bozk. Ich „ústne“ otvory uzavrela akási striebristá hmota. Bolo jasne vidieť, že sa im to nepáči.
„Prosím, nie... Urobím všetko, čo budeš chcieť...prosím, nie,“ pokúšal sa ho presvedčiť. Nedokázal zniesť pohľad na trpiacu priateľku. Bol ochotný sa k nemu prestať správať odmietavo, len kvôli tomu, aby ju ušetril. Nezniesol pohľad na ďalšiu zbytočnú smrť.
„Som ochotný jej ponechať dušu, ale nič viac odo mňa nežiadaj. Ja si vyberám, kedy dostanem to, čo chcem. Ty si zradil moju dôveru. Nemôžem veriť tvojim sľubom,“ rukou ho pohladil po tele a nebadanej prešiel po jeho tvári.
„Prosím, budem tvoj...bez akýchkoľvek podmienok...nedovoľ to,“ pošepkal mu do ucha.
Temný pán k sebe pevnejšie pritisol svojho syna. Páčilo sa mu, že s ním chce vyjednávať. Chcel, aby sa mu úplne podriadil, ale pomstychtivá časť jeho osobnosti sa len ťažko zmierovala s faktom, že existuje aj slovo odpustenie. On ho nepoznal a nemal ani chuť sa bližšie zoznamovať s týmto pojmom.
„Aj môj otec prosíkal, keď som ho prišiel zabiť. Bol takmer nepríčetný. Najprv som zabil svojich starých rodičov, tak aby to videl. Potom som ho mučil, aby pocítil silu mágie, ktorú nenávidel...On sa tiež chcel ospravedlňovať, ale čo už len mohlo zmieriť jeho zradu? V poriadku Harry, sľubujem ti, že jej duša ostane uchránená od toho všetkého, ale čo sa týka tela na tom sa nedohodneme. Tvoju dohodu beriem ako záväznú a očakávam ťa vo svojej spálni,“ odvetil chladne.
Chlapec bezmocne prikývol. Dúfal, že Temný pán dodrží aspoň časť ich dohody. Nechcel s ním spať, ale vedel, že inak by musel vidieť ako priateľka dostáva dementorov bozk. Napriek tomu sa neubránil šokovanému výkriku... Dementori očividne prudšie reagovali na svoje dočasné obmedzenie.
Schmatli telo ležiace na zemi a chvíľu si obeť len znechutene obzerali. Hermiona príšerne kričala a snažila sa im ujsť, ale bolo to zbytočné. Držali ju príliš pevne. Temný pán im vydal príkazy, ktoré Harry ani nechcel počuť.
Démoni sa ukázali bez plášťov a všetci mali možnosť vidieť, že majú istú vec podobnú ľudskému penisu. Bola však trochu zošúverená a pripomínala niečo mŕtve. Smrťožrúti vykrikovali posmešné poznámky, zabávali sa na jej nešťastí a u niektorých to dokonca vyvolávalo vzrušenie.
Harry pocítil prudkú bolesť v žalúdku. Priložil si ruku k ústam, aby zabránil ďalšiemu prejavu svojho strachu. Musel sa lepšie oprieť o Temného pána, aby sa priveľmi neknísal od zlosti. Vedel, že nesmie pokúšať jeho trpezlivosť.
„Určite si nemal možnosť bližšie študovať správanie dementorov, Harry. Toto bude pre teba mimoriadne cenný zážitok,“ mrazivo poznamenal Temný pán.
Chlapec očividne chcel byť od nich, čo najďalej a nemal záujem o žiadne bližšie poznatky z tejto oblasti.
Hermiona prudko zalapala po dychu. Celkom bez akéhokoľvek varovania v sebe pocítila tú predtým skryté časti tiel dementorov. Ich orgány boli dosť malé v porovnaní s tými ľudskými, preto sa poľahky zmestili aj dvaja. Prispôsobili sa jeden druhému, tak aby sa nemuseli vôbec obmedzovať. Zvyšný démoni držali vzpierajúcu sa obeť. Hermiona sa stále neprestávala brániť. Oči sa jej rozšírili od hrôzy a rukami sa pokúšala odtlačiť protivníkov. Rozožraté prsty sa dotýkali jej pŕs a jemne masírovali bradavky. Ďalší z nich ju skúsene hladil na tom najcitlivejšom mieste. Pritom mierne odstrkával svojich kolegov.
***
Olive slabučko zaklopala na dvere profesorovho kabinetu. Nemala vôbec chuť stráviť ďalší trest so Snapom. Považovala to za úplne premárnený čas. Hnev v nej poriadne vrel. Začínala mať plné zuby jeho neprirodzeného správania. Nezáležalo jej na tom, že sa podobá na matku Harryho Pottera. Chcela konečne skoncovať s tou hrou.
„Meškáte...“ nevrlo poznamenal profesor Snape.
„Prepáčte, pán profesor. Neuvedomila som si, že je už toľko hodín,“ neochotne pozrela na hodinky. Od stanoveného času trestu prešli len tri minúty.
Neochotne vošla do kabinetu a snažila sa neupútavať na seba príliš veľkú pozornosť.
„Na stole máte položené všetko potrebné. Tieto korienky treba rovnomerne nakrájať, aby ich vaši spolužiaci mohli použiť na zajtrajšej hodine. Môžete začať,“ vrátil sa k príprave akéhosi dymiaceho elixíru a nechal ju samú pri svojom stole.
To je teda veľká kopa. To potrvá snáď do rána.
