Varovanie: slash, násilie, mučenie, incest... skrátka odraz mojej nálady, celkom presný.... od 18 rokov (sťažnosti sa neprijímajú, kto začne čítať vie o čom to je a takisto aj je oboznámený s vekovou hranicou)
Kopol ho. Urobil to, aj keď vedel, že bude nepochybne potrestaný. Takisto sa mu podarilo ho aj uhryznúť. Z pier Temnému pánovi vytieklo pár kvapiek krvi. Rana bola dosť hlboká a telo, ktoré pevne držal sa pod ním neustále zmietalo. Harry odmietal akýkoľvek dotyk, krútil sa a vrtel, odťahoval, akoby od toho závisel jeho život.
„Ty sa chceš so mnou zahrávať. Je to od teba veľmi nerozumné,“ Temný pán ho pobozkal napriek svojmu zraneniu. Bolesť nikdy nepovažoval za až takú odpudivú. Ani takýto spôsob lásky mu nebol cudzí. Tak pevne stisol jeho ruky, až mu zaprašťali kosti.
„Pusti ma!“ podráždene zavrčal Harry a pokúšal sa ho opäť od seba odtlačiť. Nechcel sa s ním bozkávať a cítiť jeho telo, pri svojom to bolo preňho hotové utrpenie.
Temný pán ho nepočúval. Poháňala ho len zlosť a urazená hrdosť. Nezniesol odmietnutie. Všetci ľudia, ktorí sa odvážili mu odporovať umreli jeho rukou. Tak sa správal ku každému, bez rozdielu. Či už šlo o obyčajného čarodejníka alebo smrťožrúta. Záporná odpoveď vždy bola len ďalším dôvodom na použitie prútika.
Obrátil ho na brucho a priložil a prútik mu namieril na chrbát. Bolesť, ktorá nemala poškodiť jeho telo, ním trochu zatriasla. Vykríkol, keď si všimol čerstvé rany, ktoré sa mu začali objavovať na tele. Všetko ho pálilo. Vnímal odozvy bolesti, ktorá trýznila, každý kúsok jeho tela. Harry sa zadychčane oprel o rám postele. Nevládal s ním ďalej bojovať.
Temný pán držal prútik v takej polohe, aby mohol premyslene pôsobiť proti jeho snahám dostať sa z postele. Napriek tomu sa o to naďalej pokúšal. Sklonil prútik a zahojil tie najhoršie poranenia.
„Moje slovo je zákon, Harry. Ty si to musíš zapamätať. Ak budeš poslušný zahrniem ťa poctami, o ktorých sa ti ani nesnívalo. Všetci sa pred nami sklonia, už sa nikto neodváži vzdorovať. Len my dvaja... spolu dokážeme všetko, čo budeme chcieť...“ vôbec si nevšimol, že mu tým spôsobil aj vykĺbenie členka. Jeho noha ostala v akejsi neprirodzenej polohe. Chlapec nahlas vykríkol. Chcel sa obrátiť, ale ruky Temného pána mu to nedovolili. Prenikol do jeho tela a pomaly sa posúval hlbšie do jeho vnútra.
„Zhlboka dýchaj,“ poznamenal chladne. Nezáležalo mu na chlapcových pocitoch. Rozhodol sa ho nerešpektovať a on mu nemienil túto chvíľu vôbec spríjemňovať. Nie za takýchto okolností.
Harry zdesene privrel oči. Noha ho príšerne bolela a telo mal ako v ohni. Nevládal sa vôbec hýbať.
Do miestnosti neochotne vstúpil tmavovlasý muž. Harry cítil, že tlak povolil. Uľahčene si vydýchol. Bol tomu človeku vďačný, že prišiel práve v tom správnom okamihu. Temný pán z neho vykĺzol a zahalil sa do prikrývky.
„Môj pane, mrzí ma, že vás musím vyrušiť, ale Dumbledore dostal Nagini,“ výrazne bledý Snape ledva odtrhol zrak od postele.
Temný pán bez slova vstal a rýchlo si obliekol habit. Bol rozzúrený, lebo musel pustiť svojho partnera a takisto mu hrozilo nebezpečenstvo straty jedného zo svojich tajomstiev.
„Ostaň tu, Harry. Nepováž sa opäť protiviť mojej vôli,“ varoval ho drsne.
Chlapec jeho slová úplne ignoroval. Zakrútil sa hlbšie do prikrývky a oči nechal aj naďalej zatvorené. Musím sa odtiaľto dostať... Nesmiem mu to dovoliť... On sa vráti a bude chcieť pokračovať...
Pomaly zliezol z postele a chcel sa obliecť, ale členok ho príšerne zabolel. Opäť padol na posteľ. Nemohol vstať. Cítil ako mu nepríjemná chuť stúpa až do úst. Predklonil sa, naplo ho a na dlážke po ňom ostala dosť nepríjemná zmes toho, čo predtým zjedol.
S námahou sa dotackal k svojmu oblečeniu, na jednej nohe skackal až k dverám. Chcel sa pred ním niekam schovať, aby sa ho už nedotýkal.
Podarilo sa mu otvoriť dvere, ale hlavou vrazil do niečoho tvrdého. Zosunul sa do náručia nejakého muža.
„Čo sa stalo, Harry? Si zranený?“ pri uchu mu zaznel hlas jeho učiteľa mágie. Na tvári mal opäť masku a pôsobil trochu unavene. Stále sa nedokázal úplne spamätať s pánovej návštevy, ale bol vďačný zato, že dodržal slovo. Mal svoju lásku pri sebe a už nemusel žiť oddelený od bytosti, ktorú potreboval. Svetlovlasý chlapec zmätene privrel dvere a ostal stáť pri nich.
„Moja noha, asi bude zlomená...“ chladne vyprskol syn Temného pána.
„Pozriem sa na to. Ak to bude niečo vážne zavoláme radšej liečiteľa,“ posadil ho na posteľ a opatrne vyhrnul habit, tak aby sa mohol dotknúť zranenej nohy. Harry bolestne zastonal.
„Áno, bolo to len vykĺbené, ale zrejme si vykonával príliš prudké pohyby a kosť to nevydržala. Na toto si sám netrúfam. Nie som až taký zdatný v týchto veciach. Neopováž sa pohnúť. Budeš tu sedieť, kým sa nevrátim! Adam tu ostane s sebou.... “ vyšiel z izby. Pre istotu dvere uzamkol pomocou prútika. Bolo mu jasné, že chlapec chce odísť, ale vedel, že by to len viac podráždilo ich pána.
„Ahoj, čo tu vlastne robíš?“ pokúsil sa nadviazať komunikáciu. Harry si zamračene pridržiaval zranenú nohu, ale napriek tomu bol zvedavý na nový prírastok v sídle temnoty. Nebolo mu jasné, odkiaľ sa tam vzal chlapec, ktorý by mohol byť pokojne jeho rovesníkom.
„Ahoj, ja som tu s bratom. Vzal ma z domova a priviedol ma sem,“ neochotne odvetil Adam.
„Pokojne si vezmi stoličku, nemusíš stáť pri dverách. Ty si nechodil na Rokfort, však?“ noha ho bolela, tak sa pokúšal niečím rozptýliť. Bolo to príjemné stretnúť niekoho, kto mu môže toho povedať viac než všetci ostatní.
„Nie, ja som z Durmstrangu. Chodil som tam až, kým otca neobvinili z vraždy. Potom som si nemohol dovoliť kupovať veci do školy...“ objasnil zahanbene. Pôsobil veľmi ustráchane a nervózne, akoby práve videl niečo neprístojné.
„Nepočul si náhodou niečo o väzňoch? Trebárs o Ronovi, Hermione alebo o hocikom z rádu?“ rýchlo sa spýtal Harry. Potreboval využiť čas, kým nad ním nebol žiaden dozor.
„Začul som, že Ron Weasley je v osobných komnatách toho vlkolaka Greybacka. Chudák, to mu vážne nezávidím. No pokiaľ myslíš Hermionu Grangerovú tak o tej tu kolujú len tie najlepšie chýri. Navštevujú ju takmer všetci smrťožrúti. Aj teraz sú asi niektorí z nich v podzemí, počul som nejaké zvuky, zrejme sa zas venujú tej svojej zábave. Môj brat vravel, že je tu aj akási Tonksová. Tá je zas s Lestrangeovou a jej manželom. Tiež na tom zrejme nebude najlepšie. Nejakého Lupina vraj včera skoro zabili... údajne si ho nechali nejaký vlci z Greybeckovej svorky a nesprávajú sa k nemu práve najlepšie. Viem, že by som ti to nemal hovoriť, ale to čo sa tu deje je skrátka príšerné. Nechcem tu ostať, “ zahanbene sklopil zrak a vzal si stoličku. Neochotne ju prisunul bližšie k posteli a sadol si.
„Neboj sa ja nikomu nič neprezradím. Nemusíš sa báť, ja nie som s nimi. Vlastne nútia ma tu ostať, proti mojej vôli. Môj otec sa zbláznil a ja neviem, ako ho mám zastaviť,“ pošúchal si opúchajúcu nohu a zaujal pohodlnejšiu polohu.
„Bude ti vadiť ak to odstránim?“ ukázal prútikom na nechutne pôsobiacu masu.
„Nie, len to pokojne urob. Bolo mi trochu zle, mrzí ma, že si to musel vidieť,“ váhavo zdvihol zrak a túžobne sa pozeral na svoj prútik. Mohol by toho chlapca niekam poslať a konečne sa oslobodiť od toho všetkého. Pomôcť Ronovi a Hermione, obom im dať najavo, že na nich nezabudol.
***
„Pán mal pravdu, bola by veľká škoda zabiť ťa. Môžeš byť pre mňa užitočný,“ Greyback prudko strhol prikrývku zo svojej najnovšej obeti. Ron tlmene zavrčal a pritisol kolená bližšie k sebe.
„Zbytočne sa brániš. Aj tak sa ma budeš musieť naučiť poslúchať. So mnou nie sú žiadne žarty, chlapče. Veľmi rýchlo si zvykneš tak, ako aj tvoja kamarátka Hermiona. Prisal sa na jeho pery a rukou majetnícky prechádzal po vychudnutom tele. Ron odmietal jesť. Nechcel nič prijať z rúk nepriateľa. Bol úplne vysilený a váha Greybackovho tela naňho nepôsobila práve najlepšie.
„A budeš aj jesť. Pán si ťa chce nechať živého a mne to tiež vyhovuje. Už dávno som pri sebe nemal takého úžasného spoločníka. Naši ľudia si ma veľmi nepúšťajú k telu, lebo vodcovia si vždy udržiavajú odstup, ale ty vo mne prebúdzaš tie najdesivejšie inštinkty. O chvíľu spoznáš moju druhú stránku. Dnes je totiž spln a len kvôli tomu, aby som ťa neroztrhal som si nechal pripraviť elixír...Staneš sa jedným z nás,“ ľahol si vedľa neho a pomaly sa presúval i citlivej oblasti.
Obrátil chlapca k sebe a držal ho v tesnom zovretí. Vychutnával si pach mladého tela, ktoré mu za zásluhy patrilo.
Chlapec sa už od neho neodtláčal. Mlčky prijímal jeho dotyky a podvedome privieral oči.
***
Temný pán sa vrátil do sídla až neskoro v noci. Svojho hada zo sebou nemal. To poriadne zhoršilo jeho náladu.
Keď sa vrátil do izby, Harry už spal. Dali mu elixír, aby s v noci nikde netúlal. Obávali sa, že keby aj on nečakane zmizol, všetci by museli trpieť pod prísnou rukou Temného pána.
Ľahol si k nemu. Už nechcel nechávať chlapca samého, pokiaľ to nebude výlučne nutné. Dumbledore ho chcel späť, ale on mu to nemienil dovoliť. Nechcel sa s nikým deliť o svojho syna.
Pevne ho objal okolo pása a pritisol k sebe. Potreboval sa trochu upokojiť a dosiahnuť, aby mohol svoju myseľ oslobodiť od zbytočného hnevu.
