Sladké sny sú len výsledkom spánku, ale sladký život je len dôsledkom momentálnych poblúznení.
Varovanie pre celú poviedku: temné, slash, rape, sex-pwp, násilie, krv, depresívne, psychologické,... do 18 rokov neprístupné!
Varovanie pre túto kapitolu: sex, v tejto kapitole je až nadbytok obrázkov...
„Remus, Remus,“ niekto vyslovil jeho meno. Počul kroky, ktoré sa stále približovali. Vytiahol prútik, bol pripravený chrániť domov svojich priateľov.
Bál sa, že sa zas objaví on.. Jeho milenec, ktorého si stihol obľúbiť. Vždy sa zjavil v tom najnevhodnejšom okamihu. Hanbil sa za svoje city, snažil sa ich zakryť pred svojou budúcou manželkou. Vedel, že sa určite nemôže podrobiť svojim pocitom. Mal už určitý záväzok, ktorý mienil brať smrteľne vážne.
Našťastie sa pred ním neobjavil ten čudný muž, ale mal možnosť zazrieť niečo oveľa zaujímavejšie. Do náručia sa mu dostal aj nahý chlapec. Bol trochu špinavý a dotlčený, ale napriek tomu bol živý a zdravý. Do tváre ho udreli dlhé ryšavé vlasy. Vyzeral ako ranený anjel vytrhnutý zo svojho prirodzeného prostredia.
„Ron, si to naozaj ty?“
„Áno,“ zachrčal mu do ucha. „Chcem, aby si ma odniesol, čo najďalej od domu. On ma hľadá a nechcem, aby ma našiel tu. Mám v sebe nejakú stopu, ktorá ho ku mne dovedie. Len som chcel, aby sa nikto z mojich blízkych už viac netrápil. Som v poriadku...“
„Máš ranu na bruchu... Vyzerá to vážne. Nemôžem ťa predsa nechať odísť. Pochop, že všetci sa o teba boja. Tvoja matka si myslí, že si zomrel. Vezmem ťa dovnútra. Neskôr sa pozhovárame,“ nechcel už nič viac počuť. Bol si istý, že hovorí z cesty, kvôli svojmu zraneniu.
„Ľúbim ho... Prvý raz niekoho naozaj ľúbim,“ šepkal zdesene.
„Ja tiež, ale... Počkať, ty máš naozaj rád Temného pána? Musel si sa zblázniť chlapče. On len zabíja, nič k tebe necíti... Snáď nemáš v sebe amortenciu?“
Odniesol ho do jeho izby. Niekoľko dní ho dávali dokopy liečitelia a dom bol prísne strážený. Chlapec sa postupne zotavoval zo všetkých rán. Napokon postupne panika opadla a jeho príbuzní sa viac začali zaujímať o svoj každodenný život. Prešiel takmer celý mesiac, kým sa dal do poriadku.
*
Na rukách cítil mrazivé dotyky. Cudzie prsty mu prechádzali po čele. Napokon mu niekto zdvihol hlavu a vtisol na pery vášnivý bozk.
Spokojne ho objal okolo krku. Vedel, kto to je, aj napriek tomu, že bol poriadne rozospatý,
„Nechcel som od vás ujsť,“ odvetil ospravedlňujúco.
Temný pán ho drsne zdvihol z postele. Nemienil sa v ich dome príliš ukazovať. Rozhodol sa, že ho čo najskôr odnesie späť do sídla.
„Mlč,“ podráždene ho zahriakol. Trápila ho túžba, ktorú musel už dlhšiu dobu potláčať. Chlapcove telo mu v posteli veľmi chýbalo.
„Čo tu robíte?“ dvere sa náhle otvorili a dovnútra vošiel Artur Weasley. Pred spaním chcel ešte svojho syna skontrolovať.
Temný pán bez váhania použil prútik. Muž nestihol zareagovať. Ani ho vôbec nemal v rukách.
„Silencio,“ umlčujúce zaklínadlo zasiahlo chlapcovho otca. Pokúsil sa siahnuť po prútiku, ale nemal takmer žiadnu šancu. Zelené svetlo ho zbavilo života.
„Nie, otec...“ Ron sa nedokázal pozrieť na jeho telo. Pevnejšie sa pritisol k svojmu pánovi. Napriek tomu, čo práve urobil ho nedokázal nenávidieť. Mal pocit, akoby z neho vyprchali všetky pocity voči iným ľuďom. To telo na zemi považoval len za príťaž. Mrzelo ho, že vošiel dovnútra, ale rozhodne sa kvôli tomu nemienil odvrátiť od svojho pána.
„Nerozumieš tomu. Ešte stále nevieš, že si už zvolil svoju stranu. Už k nim viac nechceš patriť. Nezáleží ti, čo sa s nimi stane,“ chladne odvetil Temný pán.
„To...to nie je pravda,“ naozaj nič necítil. Mal pocit, aby ho ten výbuch energie nejakým spôsobom poznačil. Upol sa len na Temného pána a nič iné nevnímal. Bol priam presiaknutý láskou k nemu.
„Bude lepšie, keď sa do toho tvoja rodina nebude miešať. Majú pletky s rádom a ohrozujú naše plány. Tvojim bratom bude oveľa lepšie u nás. Nikto z nich aspoň nebude musieť zbytočne umierať,“ odvetil chladne.
„Môj otec práve umrel úplne zbytočne. Ale ja naozaj nemôžem. Nedokážem sa...“ smutne si premeral nehybné telo. Prekvapene vytreštil oči, keď náhle zmizlo. Miestnosť bola naďalej prázdna.
„Vyvolal som len predstavu v tvojej mysli. Teraz som si už istý, že chceš ostať so mnou,“ majetnícky ho pobozkal na pery. Vnímal ich sladkú chuť.
Ronald tlmene zastonal, keď sa cez pyžamu dotkol jeho penisu. Dlhé prsty ho takmer bolestivo nahmatali.
„Tu nie, radšej už poďme,“ prosíkal rozrušene. Naozaj sa začínal báť, že ho niekto začuje a príde sa pozrieť, čo sa deje.
*
Lupin pocítil chladný dotyk známych pier. Niekto si ľahol k nemu. Posteľ pod jeho váhou trochu klesla.
„Som rád, že si tu. Cítil som ťa vo svojej blízkosti,“ zašepkal mu do ucha.
Odtiahol sa od nečakaného návštevníka. Vôbec nemal náladu na také žarty. Začínal mal pocit, že za tú chvíľu šťastia bude musieť kruto zaplatiť. To, že sa smrťožrút zjavil v Brlohu nebolo vôbec dobré. Rozhodol sa tam prespať, aby trochu dozrel na svojich priateľov. Mali už aj tak problémov a chcel sa o nich postarať.
„Pokiaľ viem, stále si ženatý a dohodli sme sa, že sa mi budeš vyhýbať. Ja svojich priateľov nezradím, ani kvôli tebe,“ napriek tomu akceptoval ruku, ktorá sa mu ovinula okolo pása.
„Moje manželstvo už dávno nie je dôležité. S Bellatrix som sa oženil len preto, lebo to bolo želanie mojej rodiny. Okrem toho ona ma vôbec nepotrebuje. Zaujíma ju len náš Pán,“ opatrne ho pobozkal na krk.
„Nechaj ma,“ Odtiahol sa od neho a odmietal akékoľvek prejavy náklonnosti. Pokúsil sa vstať, ale silné ruky mu to nedovolili.
„Nemiešaj sa do toho, Remus. Nikam ťa nepustím!“ varovne mu priložil prútik ku krku.
„On sa sem dostal?“ zdesene sebou trhol.
„Nie,“ musel mu klamať. Chcel si vychutnať každú chvíľu so svojím partnerom. Pritisol sa k nemu. Chcel si vziať jeho telo.
„Neverím ti, Lestrange,“ chladne odvetil Lupin. Pokúšal sa ho zo seba dostať. Stále cítil, že niečo nie je v úplnom poriadku.
„Vyzerá to tak, že už budem musieť ísť, ale ja si ťa nájdem. Sľubujem, že naša spoločná noc, ešte len príde,“ vyzývavo ho pobozkal na pery. Chcel s ním byť skôr než dôjde k ďalšiemu stretnutiu oboch znepriatelených strán. Uvedomoval si, že ak sa stretnú v boji bude ho musieť považovať za svojho nepriateľa.
*
Zložil chlapca na svoju posteľ. Podarilo sa im nebadane odísť z Brloha. Lestrange nevyzeral vôbec nadšene.
Bledé prsty takmer doškriabali tú rozkošne nežnú hruď. Chlapec zo seba vydal len spokojný povzdych. Všetky zlé spomienky na jeho tresty ostali kdesi v nevedomí. (poznámka autorkyFF: nevedomie- pojem z psychologie)
Bez akýchkoľvek ceremónii ho obrátil do polohy, ktorá mu najviac vyhovovala. Chvíľu sa venoval chlapcovmu otvoru. Prsty sa ho však len letmo dotkli. Mal až príliš rád bolesť. Dokonca aj svoju vlastnú. Prenikol do mladého tela. Čo sa týkalo sexu už dávno sa necítil sebaistý. Vždy vedel, že ľudia sa štítia dotknúť jeho tela. Cítil to aj zo svojich smrťožrútov. Napriek oddanosti a poslušnosti k nemu pociťovali odpor a strach. Tak sa mu to páčilo, bolo to preňho prirodzené. Tom Riddle zmizol už dávno. Nemal už viac tú nenávidenú tvár a nemusel sa stále dívať na živý obraz svojho nehodného otca. Z toho chlapca tiež cítil určitý náznak odporu. Stále ešte nebol pripravený byť len hračkou. Zrejme si už toho užil dosť, keď bol neustále porovnávaný so staršími bratmi a bál, sa, že ak nebude úspešný, nebudú ho až tak uznávať. Žil ukrytý v tieni svojho priateľa. On nikdy nebol dôležitý. Aj keby sa mu niečo stalo nikto by sa nad tým nepozastavil. Zrejme už nechcel hrať druhé husle a mienil si zachovať svoju nezávislosť. Občas žiarlil na popularitu svojho priateľa Harryho. On sám túžil byť stredobodom pozornosti a Temný pán sa rozhodol túto slabosť využiť vo svoj prospech.
Varovanie pre celú poviedku: temné, slash, rape, sex-pwp, násilie, krv, depresívne, psychologické,... do 18 rokov neprístupné!
Varovanie pre túto kapitolu: sex, v tejto kapitole je až nadbytok obrázkov...
„Remus, Remus,“ niekto vyslovil jeho meno. Počul kroky, ktoré sa stále približovali. Vytiahol prútik, bol pripravený chrániť domov svojich priateľov.
Bál sa, že sa zas objaví on.. Jeho milenec, ktorého si stihol obľúbiť. Vždy sa zjavil v tom najnevhodnejšom okamihu. Hanbil sa za svoje city, snažil sa ich zakryť pred svojou budúcou manželkou. Vedel, že sa určite nemôže podrobiť svojim pocitom. Mal už určitý záväzok, ktorý mienil brať smrteľne vážne.
Našťastie sa pred ním neobjavil ten čudný muž, ale mal možnosť zazrieť niečo oveľa zaujímavejšie. Do náručia sa mu dostal aj nahý chlapec. Bol trochu špinavý a dotlčený, ale napriek tomu bol živý a zdravý. Do tváre ho udreli dlhé ryšavé vlasy. Vyzeral ako ranený anjel vytrhnutý zo svojho prirodzeného prostredia.
„Ron, si to naozaj ty?“
„Áno,“ zachrčal mu do ucha. „Chcem, aby si ma odniesol, čo najďalej od domu. On ma hľadá a nechcem, aby ma našiel tu. Mám v sebe nejakú stopu, ktorá ho ku mne dovedie. Len som chcel, aby sa nikto z mojich blízkych už viac netrápil. Som v poriadku...“
„Máš ranu na bruchu... Vyzerá to vážne. Nemôžem ťa predsa nechať odísť. Pochop, že všetci sa o teba boja. Tvoja matka si myslí, že si zomrel. Vezmem ťa dovnútra. Neskôr sa pozhovárame,“ nechcel už nič viac počuť. Bol si istý, že hovorí z cesty, kvôli svojmu zraneniu.
„Ľúbim ho... Prvý raz niekoho naozaj ľúbim,“ šepkal zdesene.
„Ja tiež, ale... Počkať, ty máš naozaj rád Temného pána? Musel si sa zblázniť chlapče. On len zabíja, nič k tebe necíti... Snáď nemáš v sebe amortenciu?“
Odniesol ho do jeho izby. Niekoľko dní ho dávali dokopy liečitelia a dom bol prísne strážený. Chlapec sa postupne zotavoval zo všetkých rán. Napokon postupne panika opadla a jeho príbuzní sa viac začali zaujímať o svoj každodenný život. Prešiel takmer celý mesiac, kým sa dal do poriadku.
*
Na rukách cítil mrazivé dotyky. Cudzie prsty mu prechádzali po čele. Napokon mu niekto zdvihol hlavu a vtisol na pery vášnivý bozk.
Spokojne ho objal okolo krku. Vedel, kto to je, aj napriek tomu, že bol poriadne rozospatý,
„Nechcel som od vás ujsť,“ odvetil ospravedlňujúco.
Temný pán ho drsne zdvihol z postele. Nemienil sa v ich dome príliš ukazovať. Rozhodol sa, že ho čo najskôr odnesie späť do sídla.
„Mlč,“ podráždene ho zahriakol. Trápila ho túžba, ktorú musel už dlhšiu dobu potláčať. Chlapcove telo mu v posteli veľmi chýbalo.
„Čo tu robíte?“ dvere sa náhle otvorili a dovnútra vošiel Artur Weasley. Pred spaním chcel ešte svojho syna skontrolovať.
Temný pán bez váhania použil prútik. Muž nestihol zareagovať. Ani ho vôbec nemal v rukách.
„Silencio,“ umlčujúce zaklínadlo zasiahlo chlapcovho otca. Pokúsil sa siahnuť po prútiku, ale nemal takmer žiadnu šancu. Zelené svetlo ho zbavilo života.
„Nie, otec...“ Ron sa nedokázal pozrieť na jeho telo. Pevnejšie sa pritisol k svojmu pánovi. Napriek tomu, čo práve urobil ho nedokázal nenávidieť. Mal pocit, akoby z neho vyprchali všetky pocity voči iným ľuďom. To telo na zemi považoval len za príťaž. Mrzelo ho, že vošiel dovnútra, ale rozhodne sa kvôli tomu nemienil odvrátiť od svojho pána.
„Nerozumieš tomu. Ešte stále nevieš, že si už zvolil svoju stranu. Už k nim viac nechceš patriť. Nezáleží ti, čo sa s nimi stane,“ chladne odvetil Temný pán.
„To...to nie je pravda,“ naozaj nič necítil. Mal pocit, aby ho ten výbuch energie nejakým spôsobom poznačil. Upol sa len na Temného pána a nič iné nevnímal. Bol priam presiaknutý láskou k nemu.
„Bude lepšie, keď sa do toho tvoja rodina nebude miešať. Majú pletky s rádom a ohrozujú naše plány. Tvojim bratom bude oveľa lepšie u nás. Nikto z nich aspoň nebude musieť zbytočne umierať,“ odvetil chladne.
„Môj otec práve umrel úplne zbytočne. Ale ja naozaj nemôžem. Nedokážem sa...“ smutne si premeral nehybné telo. Prekvapene vytreštil oči, keď náhle zmizlo. Miestnosť bola naďalej prázdna.
„Vyvolal som len predstavu v tvojej mysli. Teraz som si už istý, že chceš ostať so mnou,“ majetnícky ho pobozkal na pery. Vnímal ich sladkú chuť.
Ronald tlmene zastonal, keď sa cez pyžamu dotkol jeho penisu. Dlhé prsty ho takmer bolestivo nahmatali.
„Tu nie, radšej už poďme,“ prosíkal rozrušene. Naozaj sa začínal báť, že ho niekto začuje a príde sa pozrieť, čo sa deje.
*
Lupin pocítil chladný dotyk známych pier. Niekto si ľahol k nemu. Posteľ pod jeho váhou trochu klesla.
„Som rád, že si tu. Cítil som ťa vo svojej blízkosti,“ zašepkal mu do ucha.
Odtiahol sa od nečakaného návštevníka. Vôbec nemal náladu na také žarty. Začínal mal pocit, že za tú chvíľu šťastia bude musieť kruto zaplatiť. To, že sa smrťožrút zjavil v Brlohu nebolo vôbec dobré. Rozhodol sa tam prespať, aby trochu dozrel na svojich priateľov. Mali už aj tak problémov a chcel sa o nich postarať.
„Pokiaľ viem, stále si ženatý a dohodli sme sa, že sa mi budeš vyhýbať. Ja svojich priateľov nezradím, ani kvôli tebe,“ napriek tomu akceptoval ruku, ktorá sa mu ovinula okolo pása.
„Moje manželstvo už dávno nie je dôležité. S Bellatrix som sa oženil len preto, lebo to bolo želanie mojej rodiny. Okrem toho ona ma vôbec nepotrebuje. Zaujíma ju len náš Pán,“ opatrne ho pobozkal na krk.
„Nechaj ma,“ Odtiahol sa od neho a odmietal akékoľvek prejavy náklonnosti. Pokúsil sa vstať, ale silné ruky mu to nedovolili.
„Nemiešaj sa do toho, Remus. Nikam ťa nepustím!“ varovne mu priložil prútik ku krku.
„On sa sem dostal?“ zdesene sebou trhol.
„Nie,“ musel mu klamať. Chcel si vychutnať každú chvíľu so svojím partnerom. Pritisol sa k nemu. Chcel si vziať jeho telo.
„Neverím ti, Lestrange,“ chladne odvetil Lupin. Pokúšal sa ho zo seba dostať. Stále cítil, že niečo nie je v úplnom poriadku.
„Vyzerá to tak, že už budem musieť ísť, ale ja si ťa nájdem. Sľubujem, že naša spoločná noc, ešte len príde,“ vyzývavo ho pobozkal na pery. Chcel s ním byť skôr než dôjde k ďalšiemu stretnutiu oboch znepriatelených strán. Uvedomoval si, že ak sa stretnú v boji bude ho musieť považovať za svojho nepriateľa.
*
Zložil chlapca na svoju posteľ. Podarilo sa im nebadane odísť z Brloha. Lestrange nevyzeral vôbec nadšene.
Bledé prsty takmer doškriabali tú rozkošne nežnú hruď. Chlapec zo seba vydal len spokojný povzdych. Všetky zlé spomienky na jeho tresty ostali kdesi v nevedomí. (poznámka autorkyFF: nevedomie- pojem z psychologie)
Bez akýchkoľvek ceremónii ho obrátil do polohy, ktorá mu najviac vyhovovala. Chvíľu sa venoval chlapcovmu otvoru. Prsty sa ho však len letmo dotkli. Mal až príliš rád bolesť. Dokonca aj svoju vlastnú. Prenikol do mladého tela. Čo sa týkalo sexu už dávno sa necítil sebaistý. Vždy vedel, že ľudia sa štítia dotknúť jeho tela. Cítil to aj zo svojich smrťožrútov. Napriek oddanosti a poslušnosti k nemu pociťovali odpor a strach. Tak sa mu to páčilo, bolo to preňho prirodzené. Tom Riddle zmizol už dávno. Nemal už viac tú nenávidenú tvár a nemusel sa stále dívať na živý obraz svojho nehodného otca. Z toho chlapca tiež cítil určitý náznak odporu. Stále ešte nebol pripravený byť len hračkou. Zrejme si už toho užil dosť, keď bol neustále porovnávaný so staršími bratmi a bál, sa, že ak nebude úspešný, nebudú ho až tak uznávať. Žil ukrytý v tieni svojho priateľa. On nikdy nebol dôležitý. Aj keby sa mu niečo stalo nikto by sa nad tým nepozastavil. Zrejme už nechcel hrať druhé husle a mienil si zachovať svoju nezávislosť. Občas žiarlil na popularitu svojho priateľa Harryho. On sám túžil byť stredobodom pozornosti a Temný pán sa rozhodol túto slabosť využiť vo svoj prospech.
Chvíľu sa nehýbal a vychutnával si bolestný výkrik, ktorý sa vydral z hrdla jeho mladého milenca. Postupne prenikal hlbšie. Vnímal stony svojho partnera. Cítil, že nie je ešte dostatočne spokojný a ich spojenie ho stále bolí, ale to mu neprekážalo. Takmer ho uhryzol do krku namiesto bozku a rukou sa nebadane dotkol jeho penisu. Čo najrýchlejšie dosiahol vyvrcholenie, aj keď si uvedomoval, že chlapcovi to z nejakých dôvodov vôbec nespôsobilo rozkoš. Ron sa len triasol, strnulo sa opieral o posteľ a zatínal zuby od bolesti. Temný pán použil čistiace kúzlo a podozrievavo si ho premeral.
Voldemort sa nevrlo dotkol jeho hrudníka a zamieril trochu nižšie. Chlapec priam zreval od bolesti.
„Vyzerá to tak, že máš niečo zlomené, ale ja som to zrejme nespôsobil,“ ešte raz prešiel po boľavom mieste. Tváril sa, akoby to bola veľká škoda, že mu niečo také spôsobilo niečo iné.
Voldemort sa nevrlo dotkol jeho hrudníka a zamieril trochu nižšie. Chlapec priam zreval od bolesti.
„Vyzerá to tak, že máš niečo zlomené, ale ja som to zrejme nespôsobil,“ ešte raz prešiel po boľavom mieste. Tváril sa, akoby to bola veľká škoda, že mu niečo také spôsobilo niečo iné.
poznámka: hlavne neberte vážne tie obrázky, zistila som, že si neviem poriadne predstaviť tvár...daného človeka, veci...osoby, atd... tak mi to ide len tak...ked vidím, jak tá osoba vyzerá a aj tak to nie je celkom presné...XD, ale nuž dajak som sa nudila...a kreslenie je dobré na nervy...
