Fandom: Harry Potter
pár: HP/SS, LV/NL
varovanie: romantika, mpreg, netradičné formy mágie,
pár: HP/SS, LV/NL
varovanie: romantika, mpreg, netradičné formy mágie,
rodinné, dramatické
stav: dokončené
Poznámka: poviedka prešla AP.
stav: dokončené
Poznámka: poviedka prešla AP.
26. septembra
Neúplná spomienka
Severusa Snapa
Severus Snape si chvíľu vychutnával účinok tých slov.
On neklamal. Nemusel sa ani veľmi zameriavať na jeho myseľ. Tie zelené oči naňho hľadeli priam s úctou. Pohŕdanie sa v nich vytratilo. Stratilo svoj zmysel. Tak veľmi sa snažil, aby tie oči boli vždy plné nenávisti, aby ich nikdy viac nemusel milovať.
„Správali ste sa ku mne... Dovolili ste mi... Neviem to ani poriadne vyjadriť slovami. Zmýlil som sa vo vás...“
„Otvorte ústa,“ netrpezlivo ho požiadal profesor. Opatrne prešiel prstom po jeho perách. Neobjavil nič nezvyčajné. Boli rovnaké, ako vždy, keď ich bozkával, ale tým vyšetrenie ani zďaleka neskončilo.
Potom rukou chvíľu ohmatával chlapov krk. Postupne prechádzal po celom tele. Hľadal nejakú nezvyčajnú odreninu, zárez, prípadne inú stopu, ktorá by ho naviedla správnym smerom. Chlapec bol poddajný ako bábika. Vôbec sa nebránil. Slepo mu veril. To všetko v ňom vyvolávalo čoraz väčšiu zvedavosť. Toto skrátka nebol ten Potter, ktorého poznal z hodín.
„Urobím vám test na prítomnosť elixírov v krvi.“
Pomaly vstal. Obliekol si svoj čierny habit a vošiel do laboratória.
Pomaly vstal. Obliekol si svoj čierny habit a vošiel do laboratória.
26. septembra
Neúplná spomienka
Harryho Pottera
Chlapec očarene hľadel na jeho zadok. Počas obliekania ho celý čas uprene pozoroval. Bol ochotný urobiť všetko, čo si zažiada. Dokonca ani profesorove vlasy mu už nepripadali odporné. Celý sa utápal v citoch, ktorým nerozumel.
Každý kúsok jeho tela mu pripadal istým spôsobom výnimočný. Ani orlí nos v ňom nevzbudzoval negatívne pocity. Videl ho úplne z inej perspektívy. Ten muž dokázal byť aj nežný.
Opatrne sa uvelebil v jeho posteli. Nechcel, aby ho z nej opäť vyhodil, ako vtedy keď mal takú zlú náladu.
Cítil sa tak uvoľnene. Po dlhom čase bol naozaj šťastný. Nezáležalo mu na tom, kto to spôsobil.
Snape sa napokon vrátil s tromi pomôckami, ktoré sa chlapcovi ani trochu nepozdávali. Prístroj, ktorý rozložil na posteli pripomínal akési záhadné meracie zariadenie. Podobalo sa na drobnú chobotnicu. Zo zariadenia vybiehalo pár zvláštnych úponkov s prísavkami. Profesor prilepil jeden z nich na chlapcov prst.
Harry pocíti slabé štípnutie. Niečo mu odsalo trochu krvi. Ručičky na prístroji sa začali pohybovať dvoma smermi. Neustálili sa ani na jednom z čísel, ktoré sa začali objavovať na povrchu prístroja.
„Ste čistý. Nemáte v sebe ani kvapku žiadnej nežiadúcej mágie. Dokonca ani vaša myseľ nie je pod kontrolou. Ste úplne v poriadku,“ skonštatoval neveriacky. Prezrel aj jeho myšlienky, ale nenašiel vôbec nič podozrivé. Oslobodil Potterov prst a odložil prístroj na stôl. Drobná rana z ruky zmizla.
„Tak vidíte. Nespôsobila to žiadna mágia,“ až príliš nadšene odvetil tmavovlasý študent.
26. septembra
Neúplná spomienka
Harryho Pottera
NL: túto scénu skladám z jednotlivých časti a len dúfam, že do seba naozaj zapadajú.
„To nie je ešte stále potvrdené. Vaša náhla náklonnosť mi pripadá podozrivá. Ak si zo mňa robíte žarty, Potter na tejto škole vás už nikto neochráni pred mojím hnevom,“ ponáral sa do tých zelených očí. Otvárali sa mu ako kniha, v ktorej mohol pohodlne listovať. V chlapcových myšlienkach nevidel nič nezvyčajné. Aspoň nie nič také, čo by naznačovalo, že je niečím zmanipulovaný.
„Nie, pane. Nepokúšam sa vás oklamať. Nemám ani v úmysle žartovať o takých vážnych veciach.“
„To ti radím, Potter. Ak náhodou nemáš chuť stráviť zvyšok roka pomáhaním Filchovi pri čistení záchodov.“
NL: Snažil som sa zistiť, čo sa stalo počas tých mesiacov, ale tieto spomienky sa mi nepodarilo zachrániť. Bola to len zmes zvukov a hlasov, ktoré nedávali žiadny zmysel. Pamätám si, že počas tohto obdobia, bol Harry mimoriadne nesústredený.
Snape mu dával viac trestov než zvyčajne, ale Hermiona a Ron boli akísi iní. Obaja pôsobili dosť nahnevane a vždy, keď sme prišli na hodinu elixírov sadli si do zadného radu. Hermiona sa dokonca prestala hlásiť a Ron si stále niečo mrmlal, ale vtedy som tomu neprikladal veľký význam.
26. Decembra
Neúplná spomienka
Harryho Pottera
„Musíte už ísť, Potter. Je neskoro.“
„Áno, pane,“ Harry si na seba rýchlo navliekol habit. Bez slova opustil miestnosť. Nechcel ho, ešte viac nahnevať.
Chodilo sa mu dosť ťažko. Pri každom kroku cítil dôsledky ich milovania. Dúfal, že na chodbe nikoho nestretne. Boli prázdniny a väčšina študentov trávila Vianoce doma so svojou rodinou.
Zamieril rovno do kúpeľne prefektov.
Od Rona poznal heslo. Tú miestnosť využíval hlavne, keď chcel byť sám. Vedel, že počas sviatkov sa nemusí báť, že tam niekoho stretne. Potreboval sa okúpať a zbaviť sa dôkazov prežitej slasti.
Napustil si teplú vodu. Použil aj pár bublinkový prísad a sadol si na okraj bazénu.
Dlho spomínal na dotyky svojho milenca. Bol prvou osobou, s ktorou sa odvážil ísť do postele. S dievčatami mu to nevychádzalo. Nedokázal sa s nimi zblížiť natoľko, aby k niečomu došlo.
Myslel na dotyky svojho partnera. Potreboval ich. Túžil po nich. Bolo mu ľúto, že ho musel nechať samého.
Náhle pocítil prudké šklbnutie v bruchu. Začala sa celý triasť. Hlava mu klesla pod vodu. Nestihol sa poriadne nadýchnuť. Dusil sa. Pľúca si zúfalo vyžadovali kyslík. V bruchu cítil čoraz silnejšie kŕče. Nedokázal vstať. Okuliare mu skĺzli z nosa. Napokon stratil vedomie a ostal ležať na dne bazéna. Už nič necítil. Len objatia a bozky. Len chladnú náruč svojho milenca, ktorí sa pokúšal z ich vzťahu uniknúť.
Ľúbim ťa. Chcel, by som ti to aspoň raz povedať. Teraz už viem, že ťa ľúbim.
Pomyslel si Harry, keď mu hlava klesala čoraz nižšie pod hladinu. Predstavoval si, aké by to bolo, keby ich vzťah nebol taký komplikovaný.
NL: tu vznikla ďalšia medzera, ale predpokladám, že si asi domyslíte, čo sa stalo.
Niekto ho pevne držal. Cítil, ako mu naklonil hlavu a vdýchol doňho aspoň časť života. Opakovalo sa to niekoľkokrát, kým nezačal kašľať. Zúfalo vypľúval vodu. Telo sa mu triaslo. Trvalo dlho kým sa z toho spamätal.
26. Decembra
Spomienka od Umrnčanej Myrtly
NL: Z nudy navštívila naše záchody, lebo na Rokforte je to teraz iné a len ona má prístup všade. Nadávala na temného pána a hovorila, že si zaslúži, aby ho zaškrtil vlastný had. Bol som rád, že som ju stretol, lebo bez nej by tu bola ešte väčšia medzera ako predtým.
„Dýchajte, Potter,“ profesor elixírov ho opatrne vzal do náručia. Zabalil ho do habitu a pevne pritisol k sebe.
„Nemohol som vstať... Nedokázal som... Moje okuliare... sú tam...“ rozrušene ho objal oboma rukami.
Vytiahol prútik a pomaly ním zamieril na vodnú hladinu. Nevynorili sa. Chvíľu obchádzal okolo nádrže. Chlapec sa ho kŕčovito pridržiaval. Žalúdok ho hrozne bolel. Mal pocit, akoby prehltol niečo poriadne ostré.
„Ako ste vedeli, že som tu?“
„Tvoja kamarátka mi povedala, že sa topíš. Máš šťastie, že duchovia sú takí rýchli,“ ukázal rukou na potrubie.
„Nie sú tam. Ten chlapec ich vzal zo sebou...“ z potrubia sa ako na zavolanie vynoril duch dievčaťa.
„Nikto tu nebol. Ja som spadol sám. Ďakujem ti, že si...“
„To nestálo za reč. Nie. Bol tu. Ja som ho videla. Vošiel sem a držal ti hlavu pod vodou. Tak som zavolala pomoc. Možno vzal aj tvoje okuliare,“ Umrnčaná Myrtla spokojne lietala okolo nich.
NL: Samozrejme, musím poopraviť Myrtlyno tvrdenie, Harryho najprv zrazilo do vody kúzlo a potom ho pod ňou držalo. Prestalo to, až keď ho Snape zrušil a vytiahol ho von.
Myrtla to nakoniec takto opísala riaditeľovi.
10. Februára
Neúplná spomienka
Harryho Pottera
NL: O tomto období vám viem povedať len toľko, že to bolo pre mňa to najstrašnejšie, čo som kedy zažil. Viem, že Harry bol vtedy v bezpečí, lebo ho Dumbledore zveril Snapovi, ale to, čo sa dialo s nami ostatnými bolo strašné. Sám si nepamätám na veľa vecí, ktoré sa odohrali. Tak si to len predstavte, jeden deň máte normálne školu a na druhý zistíte, že padlo ministerstvo a Voldemortovi posluhovači prebrali Rokfort. Bol to pre nás obrovský šok, ale chceli sme bojovať. Problém bol vtom, že najprv nebolo s kým. Všetko sa odohralo tak nenápadne a ľudia sa báli. Možno viac, než sa boja dnes a nemali nikoho, kto by sa kvôli nim obetoval.
Prebudil sa v posteli. Bol poriadne poprikrývaný a hlavu mal podopretú vankúšmi.
Na bruchu mal položený obklad, ktorý zvláštne voňal. Cítil z neho bylinkovú príchuť. Pretrel si obe oči a podvedome siahol po okuliaroch. Na stolíku našiel len pohár vody. Ten sa okamžite rozbil, keď doňho neuvážene vrazil. Vôbec nevedel, kde sa nachádza.
Všimol si, že je oblečený v sivej nočnej košeli, ktorú nikdy predtým nevidel. Chvíľu tápal pohľadom po miestnosti.
Napokon začul škripot brka. Pohľadom sa zastavil na rozmazanej tvári.
„Dobrý večer, Potter. Boli ste dlho chorý, kvôli tomu kúzlu, ale teraz by ste už hádam aj mohli vstať. Konečne mám možnosť sa s vami opäť pozhovárať,“ príjemný hlas zaznel blízko neho.
Profesor mu podal nové okuliare. Rýchlo si ich nasadil a nespokojne prechádzal pohľadom po tmavej miestnosti.
„Pán profesor...“ začal neisto. Obával sa, že poriadne šťavnato okomentuje mokrú dlážku.
„Odkedy toľká zdvorilosť, chlapče. Blúznili ste. Počas svojich snov, ste pokojne vyslovovali moje meno,“ Snape elegantne odpratal črepiny a vyliatu vodu pomocou prútika.
„Prepáčte, mrzí ma to...“ nebol schopný mu odporovať. Necítil sa dobre. Stále sa mu zívalo a v posteli bolo tak príjemne.
„Ešte ste chorý, Potter. Nie je to nič nezvyčajné. To zaklínadlo neslúžilo len na utopenie, takmer vás celého rozložilo, keď sme sa vás pokúšali zachrániť. A chlapec, ktorého nám opísala Myrtla bol Tom Riddle.“
„Kto?“ zdesene sa spýtal Harry. To meno v ňom vyvolalo tie najhoršie pocity. Až príliš dobre si spomínal na tajomnú komnatu.
„Mám pre vás zlé správy... Temný pán už získal ľudskú podobu. Nevieme, ako sa mu to podarilo, ale stal sa opäť tým príťažlivým mladým mužom. Dumbledore mal určitú teóriu, podľa ktorej Pán obetoval život iného človeka a vysal z neho všetku energiu. Ministerstvo padlo a ani sme si to nestihli uvedomiť. Fénixov rád je v troskách. Dá sa povedať, že ostalo len pár žijúcich členov, ale proti takej presile nám nepomôžu. Dementori, obri, démoni vyššieho rádu, ktorých povolal Temný pán a takisto aj jeho armáda mŕtvych z jazera. Prehrali sme.
Vy ste oficiálne mŕtvy. Neexistujete, kým to neuznáme za vhodné. Budete žiť tu so mnou. Nikto vás nesmie vidieť,“
„Nie, to nemôže byť pravda!“ vykríkol, ale umlčala ho profesorova ruka.
„Veľa vecí sa zmenilo. Musíte byť ticho... Nesmiete kričať. Dokonca aj táto škola sa zmenila. Všetko je úplne iné. Temný pán... Tá jeho stará tvár je síce ľudská, ale nič to nezmenilo na jeho správaní. Je rovnako krutý, bezcitný a túži len po ničení. Vymyslel si obzvlášť krutú hru. Vyberá si vždy jednu z rodín, ktoré ešte stále pochybujú o jeho zákonoch. Posiela k nim zvláštny list, ktorý je pre nich príkazom. Donúti rodičov vzdať dcéry alebo syna. Pod zámienkou, že si chce nájsť partnera. Má to byť pre nich pocta, ale v skutočnosti je to istý spôsob zastrašovania. Po pár dňoch sa rodičov namiesto dcéry alebo syna vracia hromada kostí. Stačilo pár obetí takéhoto zastrašovania a nikto sa viac neodvážil vzdorovať. Potrestal aj posledných vzdorujúcich... Tento týždeň rovno zo školy a bez varovania odviedli...“ na chvíľu sa odmlčal, keď si všimol, ako chlapec klesá pod váhou tých informácií.
Harry sa mu zúfalo vrhol do náručia.
„Koho odviedli?“
„Nevilla Longbottona.“
NL: Takto sa začala tá vec so mnou. O tom vám porozprávam niekedy inokedy. Rád by som vám to porozprával tak, ako sa to stalo, ale aj ja musím isté veci tajiť. Nie som už ten istý a mám v sebe niečo, čo by sa vám nepáčilo. Každopádne sa budem ďalej snažiť, im to pripomenúť. Budem ich vyzývať, aby sa prebudili a možno raz sa dokážu pozrieť na Briana inými očami.
