pár: HP/SS, LV/NL
varovanie: romantika, mpreg, netradičné formy mágie, rodinné, dramatické
stav: dokončené
Poznámka: poviedka prešla AP.
Súpis týchto spomienok som zhromaždil pre prípad, že sa mi nepodarí to, čo chcem urobiť.
Upozorňujem, že sú neúplné a dosť dlho mi trvalo, kým som dokázal zhromaždiť tieto útržky života, ktoré sa snáď raz vrátia ich majiteľom.
Ak by sa mi niečo stalo, zanechávam ich ako dôkazy o tom, že to čo bolo z mysle vymazané, sa môže zachovať aj iným spôsobom.
Veľmi ma mrzí, čo sa stalo aj to, že nemôžem urobiť viac, ale v tejto dobe sa nič lepšie urobiť nedá. Tak sa ma snažte pochopiť.
NL
5. septembra
Neúplná spomienka
pána Harryho Pottera
Tmavovlasý chlapec sa opatrne prevrátil na druhý bok. Zelené oči boli ešte rozospaté, nechcelo sa im začať opäť vnímať okolitý svet.
Nechal sa objať pevnou rukou, ktorá patrila vysnenému milencovi. Túlil sa k jeho hrudi a potichu odpočíval.
Prvý raz si trochu viac vypil. Počas pobytu v Hagridovej chalupe. Omylom mu prilial do pohára Ohnivú whisky. Vtedy sa samozrejme vôbec nesťažoval. Trochu mu to stúplo do hlavy.
Na jednej z nekonečných rokfortských chodieb ho niekto objal. Vôbec sa tomu nebránil. Bolo to celkom príjemné...
Napriek tomu si nedokázal poriadne vybaviť milencovu tvár.
Pomaly otvoril oči, pokúsil sa nájsť prútik, aby sa naňho mohol aspoň pozrieť. Nechcel, aby si všimol, že nevie s kým sa vyspal. To by rozhodne nebol dobrý začiatok sľubne sa vyvíjajúceho rána.
Napokon ho našiel na zemi. Pevne ho uchopil do rúk a rozospatým hlasom zašepkal: „Lumos.“
Na konci jeho prútika sa objavilo slabé svetlo. Opatrne ho posúval tak, aby sa mohol pozrieť na mužovu tvár bez toho, aby ho prebudil.
Bol vysoký, mal neskutočne bledé telo, dlhšie tmavé vlasy a tvár istého veľmi nesympatického profesora.
Prútik mu vyletel z rúk.
Ten zvuk muža prebudil. Otvoril svoje chladné čierne oči a podozrievavo sa zadíval na svojho študenta.
„Výborne, Potter,“ trochu sa posunul na posteli a pritiahol si vyplašeného chlapca bližšie k sebe.
Harry príšerne zbledol. Nedokázal so seba dostať ani slovo. Bezmyšlienkovite naňho civel, akoby ho videl po prvý raz.
„Profesor Snape,“ zašepkal takmer nehlučne.
„Vy ste... Ste to vy?“ hlas sa mu poriadne zasekával. Srdce mu opreteky tĺklo a pokúšal sa pozbierať odvahu, aby sa naňho mohol ešte raz pozrieť. Niečo také absolútne neočakával.
„Ako som sa dostal do vašej postele? Vy ste vedeli, že sa so mnou vyspíte? Ja vás naozaj nespoznávam,“ zdesene na seba natiahol prikrývku. Najradšej by sa prepadol pod zem. Bolo mu zle, cítil sa akoby, mu teta Petúnia opäť dala pár silných faciek. Do jeho hlasu sa pomaly vkrádala nevraživosť. Pokúšal sa vymotať so Snapovho zovretia, ale on ho stále držal. Tak pevne, až to takmer bolelo.
5. septembra
Neúplná spomienka
Severusa Snapa
„Spomeňte si, Potter. Mali by ste sa už konečne naučiť používať rozum...“
Sám bol z toho dosť zmätený. Nechcel, aby vedel, že mal v noci problémy a potreboval ošetrenie. Tá čudná vec sa zrejme odohrala vďaka regeneračnému elixíru, ktorý mu dal vypiť Dumbledore. Po odchode z jeho kancelárie mu akosi začínali dochádzať sily. Skôr než si uvedomil, čo sa to s ním stalo, dostal sa na istú chodbu a zovrel v objatí prvú osobu, ktorú uvidel. Bolo to takmer neskutočné a zo všetkých osôb, ktoré boli na Rokforte si musel vybrať akurát slávneho Harryho Pottera...
Neúplná spomienka
Harryho Pottera
„Ja si na všetko spomínam, ale nedošlo mi, že to vy... vôbec som na niečo také nepomyslel. My dvaja sme to spolu robili a páčilo sa mi to...“ bol veľmi zmätený. Vôbec netušil, ako má zareagovať.
On bol tak blízko. Jeho nepriateľ. Jeho záhuba nazrela do vnútorného sveta. Mal pocit, akoby ho niekto náhle zablokoval. Nedokázal rozumne uvažovať, nedokázal premýšľať. Postava nenávideného profesora sa zmiešala s jeho túžbami. Netušil, akoby mal správne reagovať. Nedokázal vstať a tváriť sa, že sa nič nestalo. Nedokázal byť až taký krutý. Nezmohol sa ani na výčitky.
„Netárajte, Potter,“ na perách pocítil Snapov bozk. Zelené oči sa spokojne privreli a vychutnávali si ten zvláštny spôsob vzájomného spojenia.
Mal pocit, akoby sa v ňom bili dve bytosti. Jedna z nich ho nenávidela a druhá nadšene prijímala jeho dotyky. Nevedel si vybrať medzi týmito dvoma extrémami.
NL: táto spomienka tu končí. Bola to jedna z tých, ktoré som nedokázal zachovať ako úplne celé a nebol som pri tom, keď sa odstraňovali. Neviem, čo presne sa odohralo po tomto okamihu.
18. septembra
Neúplná spomienka
Harryho Pottera
„Teraz sa oblečte a vypadnite!“ nahnevaný profesor elixírov ho prudko vytiahol z postele.
Harry tomu nerozumel. Nechápal, ako ho mohol potom všetkom len tak poslať preč. Poriadne ho to nahnevalo. Už spolu strávili niekoľko nocí. Nevedel, prečo sa naňho zrazu hnevá.
„Ste zbabelec! Bojíte sa ho, však?“
Vzal si svoje okuliare a nasadil si ich, aby sa naňho mohol čo najlepšie vynadívať. Príšerne ho štvalo, že je taký tvrdohlavý.
NL: netuším, prečo sa vtedy tak veľmi pohádali a zrejme to už ani nezistíme. Oni nám to nepovedia a nikto iný nemôže.
Neúplná spomienka
Severusa Snapa
„Vypadnite, Potter! Už vás tu viac nechcem vidieť. Nepočuli ste, Potter!“ Snape vstal a pevne ho uchopil za plecia. Chystal sa ho vlastnoručne vyhodiť. Naozaj to chcel urobiť, dokonca ho nezaujímalo, že sa ešte nestihol obliecť.
„Vy nechápete, že to tak nebolo. Ja som mu to nepovedal!“ márne vykrikoval Harry.
„Ak nie ty, tak kto?“
„Netuším, on to už vedel. Vedel to...“
Snape cítil, ako sa chlapcovo telo chveje. Vedel, že hovorí pravdu.
Jeho zovretie postupne zjemnelo. Prešiel mu rukou po chrbte a stiahol ho späť na posteľ. Zelené oči sa pred ním vystrašene uzavreli.
23. septembra
Neúplná spomienka
Harryho Pottera
„Nechce sa mi odísť. Niekto ma ovláda. Cítim, akoby niečo ovplyvňovalo moje konanie. Myslíte, že to on?“ Harry mal pocit, akoby to hovoril niekto iný. Nejaká iná bytosť, ktorá odpočívala hlboko v jeho vnútri. Uvelebil sa v profesorovom náručí a odmietal sa ho pustiť.
„Nie, Potter. Temný pán sa nezaoberá zbytočnosťami, už som vám povedať, že on... To náš drahý riaditeľ povedal, aby som sa o vás postaral. Netušil som, že má na mysli niečo také.“
„Trochu som to prehnal, ale inak som si nič mimoriadne nevšimol. Možno len... Riaditeľ ma opäť pozval do kancelárie a ponúkol mi čaj,“ matne si spomínal na ich ďalší rozhovor. Bol unavený a nechcelo sa mu ho počúvať. Zväčša len prikyvoval a vôbec nebral do úvahy jeho slová.
„Hovoril niečo o láske, šťastí...“ ovinul ruku okolo jeho pása. Chcel siahnuť trochu nižšie. Spomínal na zakázané veci, ktoré boli pevne uväznené pod prikrývkou.
„Šťastie netrvá večne, možno len pár okamihov. Tak by si o tom mal popremýšľať. Láska ti môže pomôcť zbaviť sa nepokoja...“ tlmene recitoval Snape.
„Áno, presne to zdôrazňoval. Myslíte, že on...“ zmĺkol, keď pocítil ako sa nejaká ruka pomaly dotkla jeho penisu. Vydal zo seba spokojný ston, keď ho začala drsne masírovať.
„Budeme pokračovať.“
Chlapec sklamane zastonal a vyžiadal si aspoň ďalší bozk na pery.
26. septembra
Neúplná spomienka
Severusa Snapa
„Nemyslite si, že vás ešte niekedy pozvem do svojich komnát! To, čo sa dnes stalo už viackrát nezažijete ani keby ste ma prosili na kolenách! Dumbledore popiera, že nás nejakým spôsobom ovplyvňuje, ale ja si chcem byť úplne istý. Zavrite oči a predstavte si, že sa vás dotýka Draco Malfoy. Čo by ste urobili, keby sa vás v tejto chvíli dotkol namiesto mňa? Odpovedzte, Potter a nesnažte sa klamať!“ trochu ním zatriasol, lebo sa zdalo, že upadne do spánku.
„Odmietol by som ho. Chcem len vás,“ zahanbene hlesol Harry.
