Keď ťa strhne temná rieka do mrazivých vôd smrti, kým žiješ, kým dýchaš nevzdávaj svoj boj...Hlavne nikdy nezabúdaj, že máš stále nádej, aspoň uvidieť ten druhý breh
Varovanie pre celú poviedku: temné, slash, rape, sex-pwp, násilie, krv, depresívne, psychologické,... do 18 rokov neprístupné!
„Nenávidím to! Prestaňte. Vyberiem vás zo seba hoci aj násilím,“ Snape zúfalo pobiehal po izbe. Stále ich v sebe cítil, aj keď to nechcel. Nenávidel tie bytosti viac kohokoľvek iného.
Nepomohla ani Luciusova návšteva. Nič nepotreboval počuť. Chcel sa ich zbaviť, za každú cenu ich dostať preč.
Jedna z bytostí sa objavila na jeho chrbte. Pevne ho objala okolo krku. Spanikáril a začal sebou hádzať. Pomaly dopadla na zem a postavila sa vedľa neho. Pripomínala ľudského chlapca. Vyformovala sa do takmer dokonalej podoby. Vychádzal z nej hlboký smútok. Po novovytvorených lícach stekali slzy.
„Prosím, nerob to. Veľmi nás to bolí. Neubližuj nám. Dlho sme blúdili v temnote a nikto nás nechcel. Teba ľúbime a želáme si, aby si počkal kým dorastieme. Potom ti ukážeme pravú silu našej lásky. Budeme ťa vždy chrániť, ale prosím nechci nás od seba oddeliť. Hrozne to bolí. Každá tvoja myšlienka na túto činnosť je pre nás ako mučenie. Prosím, nerob to,“ prihováral sa mu jeden z tvorov, ktoré musel do seba vstrebať.
„Nájdite si niekoho iného. Ja ani jedného z vás nechcem. Zničím ťa, aj tých ostatných, ak sa okamžite definitívne neoddelíte od môjho tela. Radšej zomriem, akoby som vás mal strpieť vo svojej blízkosti! Vy neviete, aké to je prežívať muky,“ priložil si prútik k bruchu. Bol schopný mučiť samého seba, len aby ich presvedčil, že spolužitie s ním nie je pre nich vhodné.
„To nepôjde. Nedá sa to. Zomrieme, keď sa pokúsime od teba odísť. Nemôžeme sa pripútať k inej osobe. Prosím, láska, upokoj sa... Nedotkneme sa ťa. Ešte nemôžeme. Toho sa nemusíš báť...Nikto z nás ťa nebude nútiť...“ pokúšal sa ho objať, ale Severus to nedovolil. Cítil ich spojenie, priam šalel už len kvôli tomu.
„Zabijem ťa!“ kričal rozhorčene. Prútik pustil na zem. Nedokázal ho poriadne udržať. Nie kým sa v ňom hýbali, ako živé rastúce energie. Rukami siahol na krk tej bytosti. Namiesto toho, aby ho stisol, dokázal ho len pohladiť.
„Nemôžeš... To nedokážeš urobiť...“
„Tak dobre, ak si to želáš... už viac nebudete existovať. Za každú cenu sa vás zbavím a nechcem počuť ani slovo o láske,“ z prútika vyšlo zaklínadlo. Snape ho nenápadne nastavil tak, aby sa ho mohol vo vhodnej chvíli dotknúť. Jeho telo preťala ostrá bolesť. Zranenie, ktoré tým utŕžil bolo smrteľné. Naschvál stál v takej polohe, aby zasiahol tie najdôležitejšie orgány. Chcel, aby tie veci trpeli zato, že sa odvážili vstúpiť do jeho tela. Cítil silnú bolesť, ale nevadilo mu to. Potreboval, aby ju prežívali spolu s ním. Nenávidel to prekliate spojenie a nezniesol ani ďalšie slová tej bytosti.
Nadvihol hlavu, aby si mohol obzrieť svoje telo. Chcel vidieť, ako od neho navždy odchádzajú. Čierne oči sa šokovane rozšírili. Videl ako sa rany hoja. Tie bytosti v ňom pracovali. Musel privrieť oči. Zaspal veľmi rýchlo, akoby mu niekto napchal do úst nejaký elixír.
„Budeš si musieť ešte trochu pospať. Mrzí ma to, ale nemôžem ti dovoliť, aby si to urobil. Prevezmem úplnú kontrolu nad tvojimi myšlienkami. Uvidíš, že všetko bude napokon v poriadku. Zvykneš si na nás. Sľubujem, že ti to všetko vynahradíme. Viem, že je to ťažké, ale spolu to zvládneme. Už sa nemusíš vôbec ničoho báť. Nikto ti neublíži,“ pobozkal ho na čelo. V spánku bola jeho myseľ uvoľnená a zranenie oslabilo jeho obranu. Pomaly vstúpil do jeho myšlienok. Zmocňoval sa všetkého, čo potreboval, aby ho dostal pod svoju kontrolu. Snapova myseľ sa rozhodne tak rýchlo nevzdávala.
***
„Rem...“ Rodolphus opatrne odhrnul prikrývku. Vôbec sa mu nepáčilo, že namiesto svojho milenca objal len vankúš. Chcel sa mu ospravedlniť za svoje správanie. Bol k nemu hrubý a kričal naňho. Vedel, že on si to nezaslúži. Naozaj sa snažiť, aby boli spolu šťastní. Ľutoval, že sa nechal ovládnuť žiarlivosťou.
„Rem, naozaj som to trochu prehnal. Neskrývaj sa predo mnou. Poď ku mne. Všetko ti vysvetlím...“ pokúšal sa ho nájsť. Prešiel celý dom, ale svojho milenca nenašiel.
Na dverách našiel prilepený odkaz.
Si len smrťožrút. Vždy sa tak budeš správať. Pochopil som, že to čo potrebuješ, ti môže dať každý z tvojich podarených priateľov. Už nikdy sa ku mne nepribližuj. Zabijem ťa, ak sa o to pokúsiš. Sme nepriatelia. Odteraz pre mňa viac neexistuješ.
R.
Rodolphus si zúfalo kľakol na zem.
„Prepáč, prepáč...“ začínal už úplne strácať všetku nádej. Chcel ísť za ním. Za každú cenu, aj keby sa mal postaviť celému Fénixovmu rádu. Za dverami zaregistroval prudký pohyb. Okamžite ich otvoril. Na zemi ležal jeho partner. Po toľko utrpení sa nedokázal sám dostať späť do civilizácie. Už niekoľko hodín ležal na zemi.
Opatrne ho zdvihol a odniesol späť dovnútra.
***
„Môj pane,“ ryšavý chlapec sedel pri posteli. Zúfalo držal tú pevnú ruku. Nemienil sa od neho ani na chvíľu odlúčiť.
Temné oči ostali zatvorené. Voldemort sa nehýbal. Neprebudili ho ani žiadne magické prostriedky. Bolo isté len to, že stále žije a vôbec sa nechystá umrieť.
Ron sa vyzliekol a ľahol si k nemu. Chcel cítiť jeho telo.
„Budem tu s vami, nech sa stane čokoľvek. Tak veľmi by som vás chcel...“ vedel, že pán by mu to nikdy nedovolil. Keby bol pri vedomí, nemal by šancu niečo také vyskúšať. Opatrne odhrnul prikrývku a roztiahol mu nohy. Trochu ho nadvihol a použil kúzlo, ktoré mu nohy pridržalo vo vhodnej polohe. Prstom sa dotkol vstupu do Pánovho tela. Postupoval trochu hlbšie a jemne ho rozťahoval. Postupne pridával ďalšie, hladil ho veľmi jemne. Užíval si to spojenie.
„Ste môj,“ opatrne prenikol do tela, po ktorom tak túžil. Páčilo sa mu silné zovretie, ktoré ho ledva pustilo ďalej. Každý pohyb mu prinášal len slasť. Nič iné nevnímal. Ale stále sa bál zrýchliť. Nebol si istý, ako pán zareaguje.
Voldemortove oči sa otvorili. Dlhé ruky pritisli milenca hlbšie do svojho tela. Nútil ho k čoraz rýchlejším a dráždivejším pohybom. Zvieral ho v sebe, ako tú najvzácnejšiu bytosť.
„Toto som ešte nikomu nedovolil. Je to opovážlivosť,“ zašepkal mu do ucha.
Koniec (pokračovanie nebude)
Poznámka autorky: žiadny strach, ešte bude epilóg. Najprv som myslela, že budem viac napínať, ale momentálne som príliš nervózna nato, aby som to dlhšie naťahovala XD Písanie mi tak trochu zlepšuje náladu a som viac v pohode. Nuž tak som sa rozhodla, pridať kapitolku.
