„Môj pane, potrebujem vás,“ chlapec nenásytne pobozkal temného čarodejníka. Dlhé vlasy ho pošteklili na ramenách. Už niekoľko dní sa oňho staral. Tešil sa z každého nového pokroku.
Voldemortov stav sa čoraz viac zlepšoval. Čoskoro bol schopný vstať, udržať prútik... Napriek tomu musel, ešte stále veľmi veľa odpočívať. Jeho mladý milenec sa mu venoval takmer nepretržite. Nikdy nemal problém dotknúť sa ho. Priam oddane visel na každom jeho slove... Veľmi často sa spolu zhovárali... Temný pán ho priam vyzýval k rozhovoru. Zaujímalo ho, či sa odváži nahlas prejaviť svoj názor. Ich vzťah sa posunul do ďalšej úrovne. Ronald prestal pociťovať až taký veľký strach, začal svojmu Pánovi viac dôverovať.
Voldemortova ruka ho stiahla do postele. Pohodlne sa uvelebil v jeho drsnom objatí. Bolo až príliš silné. Chvíľu mal pocit, že sa zadusí. Voldemortova ruka mu blúdila po tele. Postupne svoje zovretie povoľoval, ale stále ho držal veľmi pevne. Ron sa ani nepokúšal od neho odtiahnuť. Jeho telo bolo studené, trochu sa roztriasol, ale inak nedal najavo takmer žiadne pocity. Naučil sa, že pán to nemá vôbec rád.
„Vždy som pochyboval. Neveril som tomu, že to dokážeš prekonať. Prekvapil si ma. Mohol si ma opustiť, keď som nebol pri vedomí. Smrťožrúti boli zmätení, nehľadali by ťa. Ty si nad útekom ani len neuvažoval. Zaslúžiš si odmenu.“
Temný pán odhrnul prikrývku. Nadvihol svojmu milencovi habit. Ron len ticho ležal a neodvážil sa vôbec nič namietať.
Vzal do rúk prútik a mávol ním, spôsobom, ktorý Ron nedokázal presne identifikovať. Na chlapcovej pokožke sa na chvíľu zjavili magické znaky. Postupne však opäť mizli. Telom mu prechádzali veľmi príjemné pocity. Musel si dávať pozor, aby náhodou nezastonal. Mal pocit, akoby ho niekto nežne hladil po celom tele. Oči sa mu automaticky zavreli. Napĺňali ho slastné pocity...
„Čo je to?“
„Určitý spôsob stimulácie mysle. Cítiš len to, čo by si chcel,“ odložil prútik a opäť ho vzal do náručia. Vedel, že on sám by mu nikdy nemohol niečo také poskytnúť. Mágia sa tomu úplne vyrovnať nemohla. Nedokázala nahradiť lásku, ale mohla ju aspoň napodobniť.
*
„Musíš ma odtiaľto pustiť. Mesiac vyjde a ja sa zmením,“ Remus nespokojne pobiehal po domčeku. Napokon si sadol na zem k svojmu milencovi.
„To nevadí, Rem. Mne to neprekáža. Aké je to?“ chytil ho za ruku. Odmietal zrušiť zaklínadlo, ktoré mu bránilo v odchode.
„Premena je bez elixíru veľmi bolestivá... Musíš ma nechať,“ pokúšal sa ho presvedčiť.
„Budem tu s tebou...Možno by si mal niečo vidieť...“ opatrne si odhrnul habit. Ukázal mu stopu po vlčom uhryznutí.
„Greyback zistil, že sa stretávame. Vyhrážal sa mi, že ak sa nenechám uhryznúť, oznámi to Temnému pánovi. Som rád, že sa to stalo. Som šťastný...Už nás nič nerozdeľuje,“ oprel si hlavu o jeho rameno.
Dve vlčie bytosti neskôr pobiehali spolu po lese. Spojené jedným prekliatím. Vlčie oči zazreli ľudské telo.
„Remus?“ Harry sa zúfalo prikrčil. Už niekoľko dní ležal v lese. Úplne doriadený a takmer mŕtvy. Na tele pocítil vlčie pazúry. Jeden z nich ho uhryzol. Zaplavila ho príšerná bolesť.
Na druhý deň sa prebudil veľa Remusa a Rodoplhusa. Stal sa jedným z lesných stvorení.
koniec
*
Na záver pridávam galériu obrázkov k páru Ron Weasley/Lord Voldemort. Niektoré obrázky nie sú vhodné osobám mladším ako 18 rokov!!!
Voldemortov stav sa čoraz viac zlepšoval. Čoskoro bol schopný vstať, udržať prútik... Napriek tomu musel, ešte stále veľmi veľa odpočívať. Jeho mladý milenec sa mu venoval takmer nepretržite. Nikdy nemal problém dotknúť sa ho. Priam oddane visel na každom jeho slove... Veľmi často sa spolu zhovárali... Temný pán ho priam vyzýval k rozhovoru. Zaujímalo ho, či sa odváži nahlas prejaviť svoj názor. Ich vzťah sa posunul do ďalšej úrovne. Ronald prestal pociťovať až taký veľký strach, začal svojmu Pánovi viac dôverovať.
Voldemortova ruka ho stiahla do postele. Pohodlne sa uvelebil v jeho drsnom objatí. Bolo až príliš silné. Chvíľu mal pocit, že sa zadusí. Voldemortova ruka mu blúdila po tele. Postupne svoje zovretie povoľoval, ale stále ho držal veľmi pevne. Ron sa ani nepokúšal od neho odtiahnuť. Jeho telo bolo studené, trochu sa roztriasol, ale inak nedal najavo takmer žiadne pocity. Naučil sa, že pán to nemá vôbec rád.
„Vždy som pochyboval. Neveril som tomu, že to dokážeš prekonať. Prekvapil si ma. Mohol si ma opustiť, keď som nebol pri vedomí. Smrťožrúti boli zmätení, nehľadali by ťa. Ty si nad útekom ani len neuvažoval. Zaslúžiš si odmenu.“
Temný pán odhrnul prikrývku. Nadvihol svojmu milencovi habit. Ron len ticho ležal a neodvážil sa vôbec nič namietať.
Vzal do rúk prútik a mávol ním, spôsobom, ktorý Ron nedokázal presne identifikovať. Na chlapcovej pokožke sa na chvíľu zjavili magické znaky. Postupne však opäť mizli. Telom mu prechádzali veľmi príjemné pocity. Musel si dávať pozor, aby náhodou nezastonal. Mal pocit, akoby ho niekto nežne hladil po celom tele. Oči sa mu automaticky zavreli. Napĺňali ho slastné pocity...
„Čo je to?“
„Určitý spôsob stimulácie mysle. Cítiš len to, čo by si chcel,“ odložil prútik a opäť ho vzal do náručia. Vedel, že on sám by mu nikdy nemohol niečo také poskytnúť. Mágia sa tomu úplne vyrovnať nemohla. Nedokázala nahradiť lásku, ale mohla ju aspoň napodobniť.
*
„Musíš ma odtiaľto pustiť. Mesiac vyjde a ja sa zmením,“ Remus nespokojne pobiehal po domčeku. Napokon si sadol na zem k svojmu milencovi.
„To nevadí, Rem. Mne to neprekáža. Aké je to?“ chytil ho za ruku. Odmietal zrušiť zaklínadlo, ktoré mu bránilo v odchode.
„Premena je bez elixíru veľmi bolestivá... Musíš ma nechať,“ pokúšal sa ho presvedčiť.
„Budem tu s tebou...Možno by si mal niečo vidieť...“ opatrne si odhrnul habit. Ukázal mu stopu po vlčom uhryznutí.
„Greyback zistil, že sa stretávame. Vyhrážal sa mi, že ak sa nenechám uhryznúť, oznámi to Temnému pánovi. Som rád, že sa to stalo. Som šťastný...Už nás nič nerozdeľuje,“ oprel si hlavu o jeho rameno.
Dve vlčie bytosti neskôr pobiehali spolu po lese. Spojené jedným prekliatím. Vlčie oči zazreli ľudské telo.
„Remus?“ Harry sa zúfalo prikrčil. Už niekoľko dní ležal v lese. Úplne doriadený a takmer mŕtvy. Na tele pocítil vlčie pazúry. Jeden z nich ho uhryzol. Zaplavila ho príšerná bolesť.
Na druhý deň sa prebudil veľa Remusa a Rodoplhusa. Stal sa jedným z lesných stvorení.
koniec
*
Na záver pridávam galériu obrázkov k páru Ron Weasley/Lord Voldemort. Niektoré obrázky nie sú vhodné osobám mladším ako 18 rokov!!!
