2. kapitola Dacryon

 pár: HP/LV

Obsah: Lord Voldemort vždy považoval Rokfort za svoj domov. Keď sa opäť tajne prechádza po jeho chodbách a vníma silu spomienok... Počas zimných prázdnin sa pokúsi zničiť svojho nepriateľa... Netuší, že jeho telo si bude žiadať oveľa viac...

varovanie: slash, mučenie, láska, sex, mladý Temný pán

poznámka: 2. kapitola opravená

Get free premium widgets for your blog and website.

 

„Čo to robíte?“

Harry sa na chvíľu prebral z toho náhleho opojenia. Temný pán si z neho chce urobiť milenca?  Niečo také predsa nebolo možné. Okamžite sa ho zmocnilo nepríjemné podozrenie.

Všetky tie pocity, ktoré ho trápili. Uvedomoval si, že s ním niečo nie je v poriadku. Nemal by túžiť po objatí svojho nepriateľa.

To, že k nemu niečo cítil, neznamenalo, že sa okamžite poddá jeho nadvláde. Považoval to za jeho ďalší pokus, ako k nemu preniknúť.

Telo Temného pána bolo nalepené na ňom. Pod jeho váhou takmer nevládal dýchať. Túžba z neho vyprchala tak rýchlo, akoby vôbec žiadnu nepociťoval. Prišiel sa s ním pohrať a zabiť ho, nijaká iná možnosť neexistovala, a aj keď jeho telo mu dávalo zmätené signály, nemohol sa riadiť svojimi pocitmi, lebo im už nemohol dôverovať.

„Prečo ma radšej nepustíte?“ bojoval s tým, ale cítil ako mu pomaly dochádzajú sily.

„Neviem, nemôžem sa vôbec ovládať. To znamená, že ty si...“

Lord Voldemort si spomenul  na upozornenie v knihe.

Ak osoba, na ktorú kúzlo vyšlete je horcrux, účinky sú nepredvídateľné. Môže dôjsť aj k tzv. spätnému efektu. Celé kúzlo lásky sa môže preniesť aj na vysielajúcu osobu. Tento jav je známy ako spätný efekt lásky.

Bolo by možné, aby Potter bol...

Tú možnosť nemohol vylúčiť, no jeho  pokus o chlapcovu vraždu vraždu bola príliš bolestný. Nerád spomínal na tú noc. No ak by to bola skutočne pravda, veľa by sa tým zmenilo. Čo najskôr si to musel overiť. Potreboval si tým byť istý, ale nedokázal bojovať proti túžbe, ktorá trápila jeho telo.

Za žiadnu cenu nechcel chlapca pustiť. Túžil po ňom. Nesmierne. Takmer prestával byť samým sebou. No zároveň si uvedomoval to staré pravidlo, že nič magické nemôže vyvolať skutočnú lásku, aj to, čo urobil Potterovi bola len určitá forma nebezpečnej posadnutosti, no nepočítal s tým, že jej sám podľahne.

O tom, že láska aj bolí sa presvedčil na vlastnej koži. Chlapec sa naňho veľmi rýchlo začal dívať ako na netvora. Na vraha svojich rodičov a nie na milovanú bytosť. Niečo v ňom na to zareagovalo, a spôsobilo to, že sa cítil zle, no nevedel, akoby sa k tomu mal postaviť, už dávno necítil takmer nič, len hnev a rôzne stupne nenávisti a zúrivosti, ale aj tieto prejavy, boli časom oslabené, práve teraz vnímal intenzívne všetko, čomu sa dlhšiu dobu vyhýbal a bolo ťažké si s tým poradiť.

„Nechajte ma!“ vykríkol Harry.

Začal sa vzpierať.   

Temný pán siahol po prútiku a omráčil ho. Harryho telo ostalo nehybne ležať pri jeho nohách. Niekoľko portrétov spustilo poriadny krik. Zmĺkli, až keď im pohrozil prútikom. Vzal mladého Chrabromilčana do náručia. Odniesol ho do podzemných žalárov. Profesor Snape nebol na Rokforte, ale pred svojím odchodom musel Voldemortovi prezradiť heslo do svojich komnát. Temný pán mu nedovolil, aby sa plietol do tejto záležitosti. Preto ho požiadal, aby si vymyslel nejakú zámienku na opustenie školy, ale nič mu nevysvetľoval, nechcel, aby sa informácie dostali k riaditeľovi. Dlhšiu dobu mal podozrenie, že Snape hrá na dve strany, ale takto mu to vyhovovalo, mal pod kontrolou aj stranu svetla. Uspokojovala ho myšlienka, že môže manipulovať tým, čo dokážu zistiť. No práve teraz ho trápil skôr jeden konkrétny člen strany svetla.

Zložil chlapca na Snapovu posteľ. Potreboval si overiť svoju teóriu. Chytil ho za pravú ruku.

„Ukáž sa,“ zasyčal. Chlapcove oči sa mierne pootvorili. Videl v nich svoj vlastný odraz. Na malú chvíľu pocítil čas svojej duše.

„Už som si myslel, že ma nenájdeš. Vytvoril si ma, keď si sa toho chlapca dotkol. Stále ti to nedošlo?“ z jeho úst vyšiel tlmený sykot. Voldemort práve hovoril s horcruxom.

„Ty si ho chránil. Preto mal stále také šťastie a nemohol som ho zabiť,“ pokračoval v dialógu v parselčine.

„Samozrejme, predsa nedovolím, aby si ho poškodil. On je tebou. Ty si ním. Teba používajú proti tebe. Aké dômyselné,“ pery sa mu vykrivili do zvláštneho úsmevu.

„Teraz už nemám žiadne pochybnosti. Chlapec je môj.“

Jeho plány sa zmenili, neočakával, že až tak radikálne, ale teraz už vedel, že by bolo veľkou chybou pokúsiť sa ho zabiť.

Nechcel, však aby sa Potter o celej záležitosti dozvedel. Mohol by urobiť nejaké ušľachtilé gesto, práve teraz nepotreboval, aby mu jeho chrabromilská odvaha poskytla zámienku na nepremyslené činy.

Riaditeľ možno o tom vie, no chlapcovi tým myseľ zrejme nezaťažoval, lebo čaká na veľké finále, aby ho mohol obetovať kvôli dobru všetkých. Predpokladal, že jeho uvažovanie sa uberá týmto smerom. A mienil mu to poriadne sťažiť.

„Stiahni sa a dávaj pozor, neprezraď sa...“

Študent prestal syčať. Hlava mu mierne klesla. Horcrux sa utiahol hlbšie do chlapcovho tela. Harry zastonal a chytil sa za hlavu. Začínal sa opäť preberať. Temný pán siahol pod habit. Vybral z neho malý zápisník. Mal ho pripravený, ak by sa náhodou niečo nepodarilo podľa stanoveného plánu.

Pritiahol chlapca k sebe. Prenášadlo sa uviedlo do pohybu. Vír farieb a zvukov ich odviedol z hradu.

***

„Ron, kde si?“ Harry prudko otvoril oči. Prebudil sa na neznámom mieste v cudzej posteli. Bol úplne nahý. Telo mu zakrývala len tenká prikrývka. Začul hlasy, ktoré sa ozývali z vedľajšej miestnosti. Jazyk, ktorým hovorili však vôbec nespoznával. Rozhodne to nebola angličtina. Podľa toho, akým tónom sa zhovárali, vytušil, že jeden z nich im niečo prikazuje. Ostatné hlasy zneli dosť vystrašene.

Keď hlasy utíchli, do tmavej izby vošiel mladý muž. Sadol si na posteľ a začal sa vyzliekať. Nedbal na zhrozený výraz, ktorý sa celkom pochopiteľne objavil na chlapcovej tvári.

Harry zareagoval takmer okamžite. Vyskočil z postele a chcel sa dostať ku dverám.

Temný pán znudene mávol prútikom a pritiahol si ho naspäť. Chlapec mu pristál rovno na kolenách.

„Nikam nepôjdeš, Harry. Ešte sme ani nezačali,“ drsne ho privinul k sebe. Stále sa nemohol zmieriť so svojimi pocitmi. Obzvlášť nepríjemné to začalo byť, keď pochopil, že jeho kúzlo prestalo pôsobiť na Harryho. Chlapec k nemu nepociťoval vôbec žiadnu náklonnosť. Už nebolo ľahké, ho udržať pri sebe. Spätný efekt zrejme zaúčinkoval silnejšie ako to pôvodne predpokladal.

„Tak dobre, ako myslíš. Je to len tvoja voľba,“ Temný pán vyvolal z jeho tela horcrux. Harry opäť stratil vládu nad svojou osobnosťou. Hovorila z neho len pánova vôľa. Zelené oči sa zmenili na červené.

„On vás nebude chcieť. Nechajte to na mňa.“

Priložil svoje pery na pánov penis. Najprv ho len zľakla pobozkal. Začal ho lízať, pohrávať sa s ním. Potom ho vzal do úst. Temný pán spokojne zastonal. Keď sa jeho penis začal viditeľne prebúdzať, chlapec sa od neho na chvíľu odtiahol. Temný pán nespokojne zasyčal. Horúce ústa ho opustili príliš skoro. Sledoval, ako dal Harry nohy poriadne od seba a zaujal pomerne pohodlnú polohu. Siahol ho na seba. Penis po krátkom váhaní prenikol do tesného otvoru. Počiatočná bolesť rýchlo pominula. Pán neodolal takémuto pozvaniu.

Červené oči sa opäť zmenili na zelené.

„Prestaňte!“

Harry pocítil ako sa penis vnára hlboko do jeho napätého tela. Zelené oči sa prekvapene rozšírili. Chlapec si to celé plne uvedomil, až keď zacítil ako niekto trie jeho vlastný penis a myseľ mu začali zamestnávať len príjemné pocity.

„Nie, už, nie...“ ale bolo už neskoro na akékoľvek protesty.

„Ešte,“ zamrmlal Harry. Nedokázal to v sebe potlačiť. Niečo ho k tomu priam nútilo. Nerozumel tomu, ako sa dostal do tej polohy. Vôbec si na to nespomínal. Nedokázal však premýšľať a nebol schopný to zastaviť.

Temný pán ho umlčal drsným bozkom. Harry tlmene vzdychol a privinul ho k sebe ešte pevnejšie. Jeho penis bol už pripravený, ledva sa kontroloval.

Cítil ako mu silno tlčie srdce. Ich milovanie sa menilo na poriadne divokú záležitosť. Harry zdesene počúval svoje vlastné stony.

„Nie! Nn...“ protestne zavzlykal, ale jeho telo pevnejšie zovrelo v sebe pánov penis.

Temný pán doňho vyvrcholil.

„Áno, prosím, ja už... áno...“

Chlapec takisto prejavil svoju spokojnosť.

Keď sa od seba oddelili, ľahol si na brucho a tvár zaboril do vankúša. Cítil sa hrozne. Ako mohol tak rýchlo podľahnúť? Zakryl si tvár, aby nikto nevidel ďalšie slzy.

„Vidíš, že to chceš,“ Temný pán ho chvíľu bozkával na chrbte.

„Nechcem,“ tvrdohlavo trval na svojom Harry. Nechal sa od neho objať, až po dlhšom presviedčaní.