varovanie: 18+,incest, Brianov šialený pohľad na vec, jeden vulgarizmus, takisto k poviedke pridávam aj nový obrázok
„Ahoj, Deb. Zaspal som tu. Dexter sa necítil dobre, tak som ostal s ním. Trochu sme pili... Potom som akosi skončil tu. Práve si ma prebudila,“ nahlas som zazíval a trochu viac som sa zahalil. Nemusela vedieť, že som úplne nahý. To by rozhodne neprospelo našim vzťahom.
Svoju malú sestričku som mal svojím spôsobom rád. Teda nijako ma nezaťažovala. Pre mňa nemala byť súperom, ale spojencom. To som si musel neustále opakovať. Nie súper, ale spojenec.
Ona bola neznalá našej veci, zrejme by nás oboch odsúdila do tých najhlbších pekiel.
Nepridala by sa k nám rovnako ako náš „Luke Skywalker“, ktorý odmietol dokonca ponuku vlastného otca. Malá večne nadávajúca Deb. Tá, ktorá vždy príde s veľkým krikom a nádejami.
Stále pre nás bola tým „Lukom“ bojujúcim za stranu svetla. Čo pre nás vôbec nebolo výhodné, keďže naším božstvom je temnota. Škoda. Nestane sa mojou temnou sestrou. Mne skôr hrozilo, že sa stanem Padmé. Musel som si dávať pozor na svoje slabosti a nepodľahnúť ilúzii, že všetci mi naozaj chcú len pomôcť.
„Nejdeš do práce?“
„Vymenil som si službu s kolegom,“ pokúšal som sa byť zdvorilý a získať trochu času. Temný spoločník rozhodne neprejavoval veľké nadšenie. Začínala mu prekážať ako taká bzučiaca mucha. Chvíľu na mňa nechápavo hľadela. Možno sa pokúšala nájsť môjho spoločníka, ale ona ho necítila. Bolo to v jej záujme, aby do týchto vecí nestrkala nos. Dexter mi povedal, že ju musím rešpektovať a chrániť. Nemohol som sa vzpierať prianiam môjho majstra. Ja som ho učil ako získať slobodu, on mi zas pomáhal udržať sa pod kontrolou.
„Myslela som, že Dexter je ešte stále tu. Dnes ani neprišiel do práce. O pár minút mám byť na mieste činu, keby sa vrátil, povedz mu, že toho skurveného vraha dostaneme,“ rozhodne nemienila odísť z izby. To ma začínalo dosť štvať.
„Stále robíš na prípade Unášača?“ pokúšal som sa nájsť dosť dôležitú súčasť môjho odevu. Nový prípad rozhodne zatriasol celým oddelením. Nemohli si rozumne vysvetliť, prečo nejaký šialený vrah ťahá zo sebou na miesto činu dievča, ktoré zmizlo pred piatimi rokmi. Obzvlášť preto, lebo ju nechával živú. Stále bola na mieste činu, priviazaná o stoličku. Vrah dokonca zanechal videonahrávku, na ktorej bola len ona. Vystrašená, ale živá. Nedávalo im zmysel, prečo ju necháva žiť. Prešetrili všetkých jej príbuzných, nikto z nich nemal ani poňatia kde sa nachádza. Nenašli sa žiadne stopy, ani tá najmenšia spojitosť. Všetko čisté, všetko bezchybné.
„Áno, predpokladám, že si mal na stole jeho poslednú obeť. Musíme sa viac snažiť. To dievča sa tam tiež môže dostať, keď ho nenájdeme včas. Tak ja už musím ísť, postaraj sa o Dextera,“ konečne ma nechala samého. Vydýchol som si. Maska pokoja a pohody zo mňa okamžite spadla.
Nebol v práci? To ma hneď naštartovalo. Môj Dex nezvykol zanedbávať svoje povinnosti. Dokázal pokojne pracovať takmer za každých okolností. Opäť som sa potichu utvrdzoval vtom, že mal tú ženskú rád. To všetko kvôli nej. Trpel som, keď sa spolu po prvý raz vyspali. Vedel som to, aj keď mi to nepovedal. Postúpil na ďalšiu úroveň a ja som ostal odstrčený. Nechcelo sa mi vstať z postele. Nechcel som ísť nikam. Bolelo ma to. Opäť ma zo všetkého vynechával. Keby ma aspoň zobudil. Mohol mi niečo povedať. Bol by som s ním, ale on sa opäť rozhodol byť sám. Mrzuto som si natiahol nohavice.
Mysľou mi prebehla spomienka na náš prvý bozk.
„On neprestane. Stále provokuje, nevydržím to,“ Dexter poriadne drkotal zubami. Studená sprcha mu pomohla trochu sa upokojiť. Musel so seba nejakým spôsobom dostať to vnútorné napätie. V škole si ho opäť vyhliadol jeden zo starších spolužiakov. Posmieval sa mu. Nútil ho ešte viac potláčať svoje inštinkty.
Starší brat ho zabalil do uteráka. Spoločne sa osprchovali. Upokojoval ho, ako vždy, keď takmer stratil kontrolu nad sebou.
„Viem, že sa hneváš. Chceš, aby prestal. Pomôžem ti,“ pohladil ho po mokrých vlasoch. Ich pery sa nežne dotkli.
Niekto ma zozadu objal. Takmer sa mi podlomili kolená. V jednej bláznivej chvíli som si myslel, že sa vrátila Deb. Ona však rozhodne nemala také ruky a nedokázala by zovrieť tak pevne. Privrel som oči. Vychutnával som si silu toho okamihu. Moja krv, môj pán, môj majster sa ku mne vrátil. Obrátil som sa tvárou k nemu. Objal som ho takmer bratsky.
„Kde si bol Dex?“ hladkal ma po chrbte a mlčal. To sa mi vôbec nepáčilo. Chcel som počuť jeho hlas. Vedieť, že ešte stále preňho niečo znamenám.
„Potreboval som získať pár vecí. Teraz sa budem venovať už len tebe,“ vyzývavo ma pobozkal na pery.
Skončili sme na posteli. Dex ma na ňu položil počas takmer neustávajúceho bozkávania. Nohavice opäť poputovali na neznáme miesto. Pocítil som jeho ruku. Pohrával sa so mnou.
„Uvedomil som si, že už nechcem čakať,“ myslel to vážne. Páčilo sa mi, ako sa pritom tváril. Vyložil som si nohy na jeho plecia, aby som mu uľahčil prístup. Pre nás oboch to bola zjavne nová skúsenosť. Niečím navlhčil môj otvor. Vôbec som o tom neuvažoval. Sústredil som sa len na jeho tvár. Priam som horel od nedočkavosti. Už by mi neprekážalo ani, keby sa za dverami objavil celý vyšetrovací tým. Zľahka zatlačil. Preniknutie bolo trochu tvrdšie, ako som očakával.
„Ľúbim ťa, Dex,“ zamrmlal som roztúžene. Počkať! Čo som to povedal?
