Varovanie: Násilie, zväzovanie, krv, telesný trest, ďalšia, vulgarizmusXD 18! výnimočne pridávam kapitolu tak skoro...
pár: HP/LV
Obsah: Lord Voldemort vždy považoval Rokfort za svoj domov. Keď sa opäť tajne prechádza po jeho chodbách a vníma silu spomienok... Počas zimných prázdnin sa pokúsi zničiť svojho nepriateľa... Netuší, že jeho telo si bude žiadať oveľa viac...
varovanie: slash, mučenie, láska, sex, mladý Temný pán
poznámka: 4. kapitola opravená
Hodnotenie
Voldemort pomocou prútika transfiguroval telá.
Zmenil ich na gombíky, aby nevzbudzovali toľko pozornosti. Potom sa obrátil
k trasúcemu sa chlapcovi.
„Musím ťa naučiť dobrým spôsobom chlapče. Nebudeš
spávať s inými mužmi. Nebudeš sa ich dotýkať. Moje príkazy budeš
rešpektovať a poslúchať na slovo. Inak ťa čaká ešte horší osud, ako tých
dvoch. Teraz sa hýb,“ posotil ho dopredu. Nútil ho kráčať.
Harry očakával, že sa spolu vrátia do izby, ale
veľmi sa mýlil. Temný pán s ním síce opäť vošiel do Temnice, ale zaviedol ho k schodom vedúcim do dolných častí.
Temnica nemala svoj názov celkom náhodne. Tá krčma
bola kedysi naozajstnou mučiarňou. Aj po celkovej rekonštrukcii sa zachovali
dolné priestory, ktoré slúžili zvyčajne pre zábavu špeciálnych hostí.
Harry počul cinkanie svojej reťaze. Zaplietala sa
mu pod nohy, ale Temný pán mu nedovolil zastať. Pripútal ho do jednej
z voľných ciel. Ruky mu zbavil pút, ale vzápätí opäť uzavrel do okov,
ktoré ho nútili držať ich hore. Boli tak vysoko, že musel stáť na špičkách, aby
dosiahol na zem.
„Prestaňte!“ vykríkol Harry. Konečne sa spamätal zo
šoku a vládal znovu prehovoriť. Temný pán len pevnejšie stiahol reťaz.
„Musíš sa naučiť poslušnosti a pokore. Nevzal
som ťa so sebou, aby si sa stal kurvou pre iných!“
„Nebudem vás poslúchať...“ búril sa proti tomu, čo
mu čarodejník povedal, ale keď na vlastné oči uvidel čo ho čaká, strach ho
prinútil prosiť.
„Prepáčte mi to, už sa to nestane...“
„Máš pravdu, ja sa o to postarám.“
„Prosím, nie...“
Voldemort naňho spokojne hľadel.
„Ešte len budeš prosiť.“
„Vedel si to, Harry... Tušil si vôbec, že... Najlepšie
na mágii je, že takmer všetky rany po týchto záležitostiach sa dajú okamžite
zahojiť...“ surovo strhol habit z chlapcovho tela.
Harry sebou prudko mykol. Nohami takmer vrazil do
nejakého mučiaceho zariadenia. Pri mrežiach sa medzitým zhromaždili zvedaví
hostia. Bolo dovolené sa dívať do ciel, pokiaľ proti tomu nikto nič nenamietal.
Temný pán proti tomu nič zrejme nič
nemal. Asi si myslel, že čím viac bude chlapec ponížený, tým ťažšie nato všetko
zabudne.
„Prišiel čas, začať...“
Temný pán prešiel rukami po chlapcovom chrbte. Mechanizmus,
ktorý pridržiaval reťaz mu umožňoval, otočiť celé jeho telo.
„Koľko ich bolo?“ položil mu tú otázku, aj keď
poznal odpoveď.
„Dvaja,“ poslušne hlesol chlapec.
Bol obrátený zadkom k nemu. Okovy sa mu
zaryli do rúk. Zahryzol si do pier, aby potlačil nepríjemnú bolesť.
„Dvaja muži, Harry? To si zaslúži dvojnásobný
počet. Nepoviem ti, kedy sa trest skončí, ani neuvidíš, čo sa s tebou
deje,“ využíval bezmocnosť svojej obete. Pokiaľ Harry nevidel, čo sa s ním
bude diať, nemohol sa na to poriadne pripraviť.
Veril tomu, že to zvládne bez ďalších prosieb.
Nenechá sa zlomiť.
Všetka odvaha ho však opustila, keď pocítil prvý
úder. Bolo to niečo neskutočné. Bolesť sa pohybovala v takých vysokých
hodnotách, že nedokázal potlačiť výkrik. Len prvý úder a už ho všetko
pálilo.
Nevedel presne, čo ho zasiahlo. Otáčal hlavu, aby
to zistil. Bol to zvláštny nástroj, nie celkom bič, ani nie palica. Na konci
mal len akési magické svetlo, ktoré sa rozpleštilo na jeho chrbte. Musel sa
odvrátiť, videl ako Temný pán vyťahuje ďalší nástroj. Zvláštny typ biča ďalej
hodoval na jeho chrbte.
Pekelne to bolelo. Do očí mu vystúpili slzy. Potom
pocítil ako sa mu niečo vrylo pod kožu. Pálilo to a bolelo. Pomaly sa to
rozširovalo po nohách aj po rukách. Hýbalo sa to a Harry len kričal.
Takmer od toho zachrípol. Začala mu tiecť krv. Štípalo to a bolelo, viac
než čokoľvek iné, s čím mal predtým dočinenia.
Trvalo to len desať minút a už mal dosť.
Cítil ako sa z jeho hrdla derú bolestné vzlyky. Po tvári mu tiekli slzy.
Plačlivým hlasom začal prosiť : „Prosím, nie...“
tie veci ďalej bolestivo dorážali na jeho telo.
„Prosím, už nevládzem...“ zúfalo vzlykal. Slzy mu
tiekli ešte intenzívnejšie. Celý sa triasol.
Mal pocit, že umiera.
Do tela sa mu stále niečo bolestivo zabodávalo. Temný
pán mu dokonca nasadil obojok, ktorý ešte viac zvýrazňoval jeho utrpenie, pri
každom ďalšom údere, mu zovrel krk.
Po polhodine mu telo vypovedalo službu
a úplne stratil vedomie. Temný pán naňho použil tie najbolestivejšie
techniky.
Zvesil ho, až keď bol podľa jeho mienky dostatočne
potrestaný. Dlhšie by to už nevydržal. Voldemort ošetril chlapcove zranenia,
aspoň čo sa týkalo povrchových záležitostí. Nechcel, aby mu ostali jazvy, ale
prial si, aby ho to ešte pár dní bolelo.
Vzal si chlapca do náručia a prísne si
premeriaval všetkých hostí, ktorí sa na nich dívali. Harry mal zavreté oči
a vôbec nereagoval. Temný pán ho zabalil do prikrývky a obrátil sa k nim.
„**[1]Chlapec
patrí len mne...“ jasne im to vysvetlil.
Nikto sa neodvážil protestovať. Pochopili, že
s týmto čiernym mágom sa nemôžu zahrávať. Predviedol im , aký vie byť
krutý a nemilosrdný, aj voči ľuďom, na ktorých mu záleží.
***
V izbe na pána čakal Lucius Malfoy. Mal
dohliadnuť na kúpu a výber nábytku do nového domu. Temný pán rozhodne
nechcel chlapca pustiť späť do Anglicka. Mal s ním úplne iné úmysly.
„Môj pane,“ svetlovlasý muž si okamžite kľakol
a pobozkal mu okraj habitu. Škodoradostne si premeral Pottera, ktorý
očividne nevládal ani zdvihnúť hlavu. Na jeho chrbte sa ešte črtali náznaky
mučenia. Temný pán mu nechal popáleninu na ruke aj stopy po okovách. Chcel ich
odstrániť neskôr, aby si chlapec nemyslel, že to všetko bol len sen a uvedomil
si váhu svojho previnenia.
„Všetko si už zariadil, Lucius?“ Voldemort zložil
chlapca do postele a začal sa venovať vážnejším veciam.
„Áno, môj pane. Dom je pripravený
a zabezpečený. Budete sa tam cítiť pohodlne. Môžete sa presťahovať už
zajtra. Dnes ešte nasadzujeme ochranné kúzla,“ dúfal, že s ním bude
spokojný. Ďalšie zlyhanie si už nemohol dovoliť.
„Výborne, presne to som, chcel počuť. Dnes tu
ostaneš, v jednej z prenajatých izieb. Ráno nás budeš sprevádzať.“
Dovolil mu vstať.
„Ako si želáte, môj pane,“ úslužne odvetil Lucius.
Pohľad mu opäť padol na chlapca. Aj on by si rád
zohnal peknú hračku, ale momentálne nemal ani vhodný priestor, a už vôbec
nie čas.
No nedával si dobrý pozor na svoje myšlienky a cítil,
že pán ho chce za jeho opovážlivosť potrestať, no napokon stiahol ruku s prútikom.
„Mám pre teba ešte jednu úlohu. Je to veľmi
dôležité a závisí od toho tvoj ďalší život. Zajtra, hneď ako si prezriem
nový dom, pôjdeš opäť do Londýna. Potrebujem, aby si uniesol istú osobu.“
„Urobím všetko, o čo ma požiadate, môj
pane... Bude mi cťou...“
„Priveď Siriusa Blacka. Chcem ho živého.“
„Áno, pane môj, privediem vám ho, tak ako si
želáte...“
„Môžeš odísť.“
Prepustil ho a vrátil sa späť k svojmu chlapcovi.
Predpokladal, že nebude trvať dlho a preberie
sa.
