Varovanie: žiadny sex
, prístupnosť tejto kapitoly 12+
, Možno sa pýtate, čo tu robí ten medvedík? Nuž nie je súčasťou deja, ale celkom sa mi páči tak som ho zakomponovala do obrázku... parselčina označená takto/blbla // (Smajlíky
použité v tomto varovaní som si vyrobila sama (preto sú strašné), robila som to prvý krát, čiže nie veľmi podarené)
pár: HP/LV
Obsah: Lord Voldemort vždy považoval Rokfort za svoj domov. Keď sa opäť tajne prechádza po jeho chodbách a vníma silu spomienok... Počas zimných prázdnin sa pokúsi zničiť svojho nepriateľa... Netuší, že jeho telo si bude žiadať oveľa viac...
varovanie: slash, mučenie, láska, sex, mladý Temný pán
poznámka: 5. kapitola opravená
Hodnotenie
***
„Bolo to nutné, Harry. Musíš si
uvedomiť, že toto nie je hra. Nebudem sa s nikým deliť o tvoju
priazeň,“ vyhlásil takmer maznavo.
Pokúšal sa byť k nemu
o niečo láskavejší, no Harry to vnímal len ako ďalší pokus o jeho zlomenie.
Jeho väzniteľ ho vzal do kúpeľne a postaral sa
o ďalšie záležitosti, akoby chcel zmazať aj poslednú stopu po milovaní
s tými mužmi. Keď skončil, uložil ho do postele. Harry po celý čas mlčal.
„Zajtra sa presťahujeme na lepšie
miesto. Budeš tam mať pohodlie a možno konečne nájdeš aj iný domov,“ pokračoval
starší čarodejník. No ani tieto slová nepriniesli žiadnu odozvu. Mladík však sebou
nespokojne trhol, keď si temný čarodejník ľahol k nemu.
Obrátil sa na brucho, aby trochu
odbremenil svoj ubolený chrbát. Napriek tomu, že stopy po mučení zmizli, jeho
telo si to akosi nestihlo uvedomiť.
Cítil na sebe pohľad druhého muža.
Ruka Temného pána pomaly prešla po miestach, ktoré boli pre iných neodvratne
zakázané.
Chlapec vytrvalo mlčal. Opäť sa zachvel,
keď sa ho dotkol, ale inak nedal najavo absolútne nič.
Temný pán ho nenútil hovoriť. Nenaliehal
naňho, no on bol aj tak napätý, lebo každú chvíľu očakával nejaký úder z jeho
strany.
„Ešte si poriadne oddýchni. Čaká nás
dosť dlhá cesta.“
Odpoveďou mu bol len mierne zrýchlený
dych jeho mladého milenca.
Temný pán sa odvážil zavrieť oči.
Chvíľu síce počkal, ale keď opäť neprišla žiadna závažná reakcia, prestal si
svojho milenca všímať. Nemohol mu ublížiť, postaral sa o to, aby naňho
nemohol ani počas spánku siahnuť a mal
na to svoj metódy, o ktorých ten chlapec nemal ani len poňatia, ale vedel,
že to vie, že si uvedomuje svoju bezmocnosť a tešil sa z pocitov,
ktoré mu to prinášalo.
To, že nijakým spôsobom nedal najavo
svoje pocity mu neprekážalo. Chcel, aby ho prosíkal o iné veci, nie
o zľutovanie. Obrátil sa na druhý bok a pokojne zaspal. Jeho telo
tiež potrebovalo odpočinok. Mučenie ho vyčerpalo fyzicky aj psychicky. Nebolo
ľahké urobiť to osobe, ktorá mu nebola ľahostajná. Cítil prostredníctvom neho a ak
chcel, mohol do jeho mysle preniknúť výraznejšie než ktokoľvek iný, kto by sa o to
pokúšal, akoby medzi nimi nebola žiadna hranica, len tá ktorú si on stanovil.
Harry sa schúlil do klbka. Želal si
byť so svojimi priateľmi. Nikto z nich by sa mu takýmto spôsobom
nepomstil. Nedokázal pochopiť, ako ho mohol odviesť práve z hradu, kde
naňho mali dávať všetci pozor. Pocit odporu sa ešte viac znásobil. Napriek
tomu, že muž, ktorý ležal veľa neho bol veľmi pekný, Harry jeho krásu vôbec
nevnímal. Preňho bol len vrahom. Ale zároveň aj osobou, s ktorou zdieľal
silné spojenie, cítil to, práve dnes mal pocit, akoby bol čiastočne tou osobou,
ktorá trestá, ale aj tou trestanou. Akoby medzi nimi padli akékoľvek zábrany,
ktoré ho pred ním chránili.
Nezaujímalo ho, že s ním chce
bývať. Nebol v bezpečí, pokiaľ ho nútil, aby ostal s ním.
A nemohol nič urobiť proti jeho
vôli, ktorá ho nútila zotrvať s ním v izbe. Nemohol proti nemu
zdvihnúť ruku, ani keby mal prútik a ani bez neho, no aj tak sa odmietal
vzdať.
Takmer nehlučne vykĺzol
s postele. Nechcel premárniť ďalšiu šancu. S námahou na seba natiahol
habit. Pri zdvíhaní rúk mu takmer unikol bolestný ston. Pripomenulo mu to, ako
ich mal stiahnuté.
Dvere boli zabezpečené kúzlom, dokonca
aj niektoré okná. Pri jedinom otvorenom okne ho čakalo prekvapenie. Takmer
zakopol o veľkého hada. Nagini venovala ľahostajný pohľad pánovej hračke. Tešila
sa, že ho bude môcť vystrašiť. Potterovo telo bolo pre ňu takisto veľkým
lákadlom. Cítil to, bol v nej a ich spojenie bolo silné natoľko, že
sa na istý čas stával ňou. A sledoval jej myšlienky, akoby boli jeho
vlastné.
Voldemort chcel, aby sa tam objavila,
čo najskôr. Už mu dosť chýbala jej spoločnosť. Práve ona mala najviac dozerať
na mladého Chrabromilčana. Postarať sa o to, aby pánov odpočinok nenarušil
žiadny zvedavý chlapec.
„/[1]Pekne sa vráť do postele,
chlapče. Odtiaľto neujdeš. Poslúchaj nášho pána,//“ varovne sa vztýčila
a dosť hrozivo naňho zasyčala. Omotala sa okolo neho a stisla ho do
pevného objatia. Nekompromisne ho ťahala späť do postele.
„/Pusť ma!//“ vykríkol Harry.
Neuvedomil si, že to bolo až príliš nahlas. Temný pán otvoril oči
a obrátil sa k nim.
„Čo sa deje?“ zrejme nemal veľkú radosť z takého
nečakaného prebudenia.
„/Môj pane, chlapec sa snažil odtiaľto
ujsť,//“ Nagini stiahla brániaceho sa Harryho späť k Temnému pánovi.
Pustila ho, až keď bezpečne skončil v jeho rukách.
Voldemort ho k sebe majetnícky
privinul. „Tak tebe to ešte nestačilo. Keď nechceš spať, môžeme robiť aj niečo
iné,“ drsne si vzal jeho pery a objal ho ešte pevnejšie, aj keď vedel, že
pritom cíti bolesť.
„Teraz nemôžem. Už budem naozaj
dobrý,“ prisľúbil rozrušene. Zadok ešte nebol vhodný na takúto činnosť. Tiež
musel toho veľa prekonať.
„Tak spi!“ drsne ho napomenul Temný
pán. V objatí ho nechal úplne klesnúť na posteľ. Tisol ho k sebe, aby
mu opäť nenapadlo, niekam sa ponáhľať. Po dlhšom premáhaní chlapec napokon
zaspal. Nagini vliezla do postele a uvelebila sa pri jeho nohách. Chlapec
mal takú príjemnú teplotu a po kúpeli dobre voňal. A bol jej
súčasťou, cítila jeho myseľ vo svojej a svoju ponorenú v jeho, bolo
to tak vždy, ale nikdy predtým si to neuvedomovala tak intenzívne ako práve
teraz.
***
Svetlovlasý muž dlho stál na chodbe. Nemohol
to pochopiť. Ani nad tým nechcel rozmýšľať. Temný pán určite chcel niečo urobiť
s tým mužom a on tomu nemohol zabrániť. Príkaz pána prišiel dosť v nevhodnom
čase, keďže on už mal s tým mužom svoje vlastné plány.
Ako
mu mám vysvetliť, že Black je tu so mnou? Uverí mi, že som sa tak skoro vrátil.
Nechcem, aby ho zabil... Nemôžem to dovoliť... pomyslel si znepokojene.
Vo svojej izbe takisto skrýval
tajomstvo. Toho muža získal len pred pár dňami. Napadlo mu, žeby ho mohol
vymeniť za niektorého so smrťožrútov. Falošný Black doma pil všehodžús
a chodil na schôdze počas Severusovej neprítomnosti. Pravý Sirius zatiaľ
ležal v Luciusovej posteli v Temnici. Aj on sa pred pár týždňami
rozhodol, odložiť ho do toho podniku plného nerestí. Rád tam chodil, kedysi si
hľadal svojich milencov medzi novými členmi. O tejto akcii bol pán
informovaný len čiastočne. Šlo o bežný postup, nič čím by mal byť zaťažovaný.
Od Siriusa získali všetky potrebné
spomienky. Jeho vlasy neustále posielal na výrobu všehodžúsu. A všetko to
fungovalo až príliš dobre na to, aby sa teraz vzdal svojej hračky, na ktorú si
už dávno zvykol.
Bolo mu ľúto, že to obdobie v jeho
živote bude musieť skončiť, lebo si uvedomoval, že pánovmu príkazu nemôže v žiadnom
prípade vzdorovať.
Keď začul sykot a nahnevaný hlas temného
čarodejníka, rýchlo sa ponáhľal do svojej izby. Obával sa, že by ho mohol práve
teraz žiadať o vysvetlenie a on potreboval ešte istý čas na to, aby
si rozmyslel, akoby mal túto záležitosť vyriešiť.
Na stoličke bol priviazaný, vychudnutý
muž.
Lucius sa s ním rozhodne
nemaznal. Mučil ho, vypočúval, lámal jeho vôľu. Chcel ho úplne zlomiť, ale
zatiaľ sa mu to nedarilo. Sirius stále nebol dostatočne poslušný. Myslel na
útek, rovnako ako mladý Potter. Keď uvidel svetlovlasého aristokrata, tvár sa
mu zachmúrila. Už nevládal. Bol na hranici svojich možností.
„Ako sa máš, Sirius? Nie si smädný
alebo snáď hladný?“ rukou mu prešiel po odhalenom bruchu.
Veľmi ho chcel, ale nie násilím. Nemal
chuť v ňom vyvolávať fyzický odpor.
„Drž hubu, Malfoy! Od teba si nič
nevezmem, radšej skapem,“ rozhojdal sa na stoličke.
„Ako myslíš,“ odvetil chladne. Nechal si pripraviť kráľovské
pohostenie. Na stole mal toľko rôznych fajnových jedál. Všetky priam okúzľujúco
rozvoniavali.
