Sam/Dean
Lucifer (sám)
varovanie: starostlivosť, krátke
Poznámka: Zas som to nemohla dopísať, lebo začalo hrmieť. Tak som si trochu písala na papier a pozerala som aké veľké tmavé mračno sa vytvára za oknom :D
Lucifer (sám)
varovanie: starostlivosť, krátke
Poznámka: Zas som to nemohla dopísať, lebo začalo hrmieť. Tak som si trochu písala na papier a pozerala som aké veľké tmavé mračno sa vytvára za oknom :D
Dean pritiahol kreslo bližšie k Samovi. Nakláňal sa k nemu a sledoval ako Alice dokončuje prácu na tých rezných ranách.
Bolo hrozné sledovať, ako tam Sam len tak sedí. Bol ako bez života. Uväznený vo svojich vlastných obavách.
Pohľad mal úplne neprítomný. Dokonca ani nemykol hlavou, keď Alice trochu silnejšie zatlačila. Prázdnota v jeho očiach bola desivá. Horšia než akýkoľvek hnev. Nebolo v ňom nič, akoby sa postupne strácal.
Dean vrhol znepokojený pohľad na Alice. Všetky tie kecy o budúcnosti boli až príliš neisté. Nepáčila sa mu predstava, že všetko je predurčené.
Vyzeralo to veľmi jednoducho, akoby nikto za nič neniesol zodpovednosť a všetky tie veci boli len výsledkom nejakého totálne zvráteného plánu.
Napriek tomu nemohol zahodiť jedinú šancu, ktorá by mohla zachrániť Sammyho. Nemohol by sa dívať na to, ako sa utápa v takomto stave.
„Ak pôjdem za Luciferom a on to v Samovi napraví, bude taký ako predtým?“ bolo preňho nesmierne ťažké si to pripustiť. Za normálnych okolností by sa tomuto archanjelovi radšej vyhol.
Alice mu hneď neodpovedala. Bola zaujatá ďalšou vrstvou energie, ktorú kládla na obzvlášť poškodené miesto.
„Nemohol by to urobiť napríklad Gabriel? Je to tiež archanjel a predpokladám, že vie ovládať energie...“ nepovažoval tú predurčenú budúcnosť za to najvhodnejšie riešenie. Navštíviť Lucifera bolo nepochybne dosť riskantné.
Alice o tom chvíľu uvažovala, ale napokon pokrútila hlavou.
„Za normálnych okolností by to zvládol aj on. Problém nie je v nedostatku schopností. Samove zranenia si skrátka žiadajú veľkú opatrnosť. Musí to urobiť niekto, kto ho pozná až do takej miery, aby mu energie napravil správne. Normálne zranenia sa dajú ľahko vyriešiť s pomocou hociktorého archanjela, ale to čo mu urobil, Michael ma desí. Teraz je pokojný, ale keď to v ňom začne opäť pracovať, bude trpieť, akoby to prežíval stále dookola. Začínam sa Michaela naozaj báť...“ ešte raz skontrolovala naukladanú energiu. Keď usúdila, že zvolila dostatočné množstvo, postavila sa.
Prepustila svoje miesto Deanovi.
„Dobre si to rozmysli. Budem v kuchyni, ak by si niečo chcel...“ vyšla von a zavrela sa sebou dvere.
Dean prikývol. Zdvihol Sama z kresla, sadol si naň a potom si Sama pritiahol k sebe. Bol až príliš poddajný.
Dotkol sa Samových rúk. Preplietol jeho prsty so svojimi. Pokúšal sa ho navnadiť, aby mu aspoň stisol ruku, ale mladší brat to neurobil. Naďalej zachovával chladný odstup.
Dean mal pocit, akoby Sama ani vôbec nedržal, akoby sa od neho úplne dištancoval.
Dean si nevedel predstaviť, že by takýto ostal navždy. Jeho rany už neboleli, tiež bol akýsi otupený, ale nechcel, aby mal Sam v sebe len prázdnotu, aby sa viac nemohol usmiať.
Obával sa, že ho už nič neuspokojí a všetko preňho stratí svoju cenu.
Nenávidel Michaela. Neznášal aj samého seba, zato, že to vôbec dopustil.
„Bude to v poriadku, Sam. Som tu s tebou a postarám sa, aby si dostal to, čo potrebuješ,“ pritisol si hlavu bližšie k jeho krku a na chvíľu privrel oči. Bol unavený z toho, čo sa okolo nich dialo. Želal si len zaliezť do postele, objímať Sama a zabudnúť na celú apokalypsu.
Nič iné nepotreboval.
Až teraz, keď bol Sam na tom tak zle si uvedomoval, že to vždy bolo tak.
Robil všetko, čo mu otec prikázal len preto, aby ochránil Sama. Na ničom inom mu tak nezáležalo.
Nikto nebol dôležitejší než on. A to, čo k nemu pociťoval ho vždy desilo.
Bol nervózny, keď s ním mal ostať o samote. Túžil od neho utiecť...
Nie preto, že ho otravovalo sa o mladšieho brata starať.
Nebolo to jednoduché, ale určitým spôsobom ho to napĺňalo.
Spomínal na to, ako Sam náhle niekam zmizol a Dean ho všade hľadal ako šialený. Príšerne sa bál, že ho niečo dostalo...
Nebolo dôležité to, že naňho otec vtedy kričal. To nebolo nič v porovnaním s tým ako mizerne sa kvôli tomu cítil. Obával sa, že Sam ušiel kvôli nemu... Kvôli niečomu, čo možno povedal, alebo urobil...
Keď sa Sam vrátil, mal chuť mu jedno vraziť, ale zároveň ho aj chcel držať a už nikdy nepustiť...
Sammy sa musí vrátiť...
To jediné bolo dôležité.
Vytiahol svoj mobil a opäť vytočil Castielovo číslo. Predtým mu to nezdvihol, ale mal akýsi neodbytný pocit, že tentoraz sa s ním bude môcť pozhovárať.
***
Lucifer stál v luxusne vybavenej kúpeľni. Opieral sa o umývadlo a díval sa na svoj odraz v zrkadle. ň
Vyzeral veľmi dobre. Začínajúce červené škvrny boli preč, pokožka bola neporušená ani na miestach, kde bola obzvlášť tenká.
Jeho tvár mala zdravú farbu, cítil v sebe silu, ktorá ho napĺňala a už viac nebola brzdená slabnúcim telom.
Len pred pár hodinami sa to zrazu stalo. Bolo to ako zázrak. Neočakával takúto rýchlu zmenu.
Nick bol vo vrcholnej kondícii. Necítil sa v ňom tak cudzo a stiesnene ako predtým.
Bolo hrozné sledovať, ako tam Sam len tak sedí. Bol ako bez života. Uväznený vo svojich vlastných obavách.
Pohľad mal úplne neprítomný. Dokonca ani nemykol hlavou, keď Alice trochu silnejšie zatlačila. Prázdnota v jeho očiach bola desivá. Horšia než akýkoľvek hnev. Nebolo v ňom nič, akoby sa postupne strácal.
Dean vrhol znepokojený pohľad na Alice. Všetky tie kecy o budúcnosti boli až príliš neisté. Nepáčila sa mu predstava, že všetko je predurčené.
Vyzeralo to veľmi jednoducho, akoby nikto za nič neniesol zodpovednosť a všetky tie veci boli len výsledkom nejakého totálne zvráteného plánu.
Napriek tomu nemohol zahodiť jedinú šancu, ktorá by mohla zachrániť Sammyho. Nemohol by sa dívať na to, ako sa utápa v takomto stave.
„Ak pôjdem za Luciferom a on to v Samovi napraví, bude taký ako predtým?“ bolo preňho nesmierne ťažké si to pripustiť. Za normálnych okolností by sa tomuto archanjelovi radšej vyhol.
Alice mu hneď neodpovedala. Bola zaujatá ďalšou vrstvou energie, ktorú kládla na obzvlášť poškodené miesto.
„Nemohol by to urobiť napríklad Gabriel? Je to tiež archanjel a predpokladám, že vie ovládať energie...“ nepovažoval tú predurčenú budúcnosť za to najvhodnejšie riešenie. Navštíviť Lucifera bolo nepochybne dosť riskantné.
Alice o tom chvíľu uvažovala, ale napokon pokrútila hlavou.
„Za normálnych okolností by to zvládol aj on. Problém nie je v nedostatku schopností. Samove zranenia si skrátka žiadajú veľkú opatrnosť. Musí to urobiť niekto, kto ho pozná až do takej miery, aby mu energie napravil správne. Normálne zranenia sa dajú ľahko vyriešiť s pomocou hociktorého archanjela, ale to čo mu urobil, Michael ma desí. Teraz je pokojný, ale keď to v ňom začne opäť pracovať, bude trpieť, akoby to prežíval stále dookola. Začínam sa Michaela naozaj báť...“ ešte raz skontrolovala naukladanú energiu. Keď usúdila, že zvolila dostatočné množstvo, postavila sa.
Prepustila svoje miesto Deanovi.
„Dobre si to rozmysli. Budem v kuchyni, ak by si niečo chcel...“ vyšla von a zavrela sa sebou dvere.
Dean prikývol. Zdvihol Sama z kresla, sadol si naň a potom si Sama pritiahol k sebe. Bol až príliš poddajný.
Dotkol sa Samových rúk. Preplietol jeho prsty so svojimi. Pokúšal sa ho navnadiť, aby mu aspoň stisol ruku, ale mladší brat to neurobil. Naďalej zachovával chladný odstup.
Dean mal pocit, akoby Sama ani vôbec nedržal, akoby sa od neho úplne dištancoval.
Dean si nevedel predstaviť, že by takýto ostal navždy. Jeho rany už neboleli, tiež bol akýsi otupený, ale nechcel, aby mal Sam v sebe len prázdnotu, aby sa viac nemohol usmiať.
Obával sa, že ho už nič neuspokojí a všetko preňho stratí svoju cenu.
Nenávidel Michaela. Neznášal aj samého seba, zato, že to vôbec dopustil.
„Bude to v poriadku, Sam. Som tu s tebou a postarám sa, aby si dostal to, čo potrebuješ,“ pritisol si hlavu bližšie k jeho krku a na chvíľu privrel oči. Bol unavený z toho, čo sa okolo nich dialo. Želal si len zaliezť do postele, objímať Sama a zabudnúť na celú apokalypsu.
Nič iné nepotreboval.
Až teraz, keď bol Sam na tom tak zle si uvedomoval, že to vždy bolo tak.
Robil všetko, čo mu otec prikázal len preto, aby ochránil Sama. Na ničom inom mu tak nezáležalo.
Nikto nebol dôležitejší než on. A to, čo k nemu pociťoval ho vždy desilo.
Bol nervózny, keď s ním mal ostať o samote. Túžil od neho utiecť...
Nie preto, že ho otravovalo sa o mladšieho brata starať.
Nebolo to jednoduché, ale určitým spôsobom ho to napĺňalo.
Spomínal na to, ako Sam náhle niekam zmizol a Dean ho všade hľadal ako šialený. Príšerne sa bál, že ho niečo dostalo...
Nebolo dôležité to, že naňho otec vtedy kričal. To nebolo nič v porovnaním s tým ako mizerne sa kvôli tomu cítil. Obával sa, že Sam ušiel kvôli nemu... Kvôli niečomu, čo možno povedal, alebo urobil...
Keď sa Sam vrátil, mal chuť mu jedno vraziť, ale zároveň ho aj chcel držať a už nikdy nepustiť...
Sammy sa musí vrátiť...
To jediné bolo dôležité.
Vytiahol svoj mobil a opäť vytočil Castielovo číslo. Predtým mu to nezdvihol, ale mal akýsi neodbytný pocit, že tentoraz sa s ním bude môcť pozhovárať.
***
Lucifer stál v luxusne vybavenej kúpeľni. Opieral sa o umývadlo a díval sa na svoj odraz v zrkadle. ň
Vyzeral veľmi dobre. Začínajúce červené škvrny boli preč, pokožka bola neporušená ani na miestach, kde bola obzvlášť tenká.
Jeho tvár mala zdravú farbu, cítil v sebe silu, ktorá ho napĺňala a už viac nebola brzdená slabnúcim telom.
Len pred pár hodinami sa to zrazu stalo. Bolo to ako zázrak. Neočakával takúto rýchlu zmenu.
Nick bol vo vrcholnej kondícii. Necítil sa v ňom tak cudzo a stiesnene ako predtým.
