Autor: Merope
Veková hranica: 18+
Varovanie: angst, sex-pwp, slash, dráma, temné, romantika, evilDean, hurt and comfort
Pár: Sam/Dean
Kapitoly: 9 + prológ a epilóg (Po deviatich stranách, delené do častí po troch stranách)
Poznámka: dej sa odohráva po tretej sérii, nerešpektuje udalosti 4 a 5!
Nevedel ako sú na tom ostatné pečate. V pekle sa o tejto záležitosti pred nováčikmi nehovorilo. Alastair len občas utrúsil pár poznámok o nezodpovednosti pekelného vedenia. O tom, že legendy bývajú zradné a nikto presne nevie, akoby sa Lucifer k nim zachoval, keby mal možnosť dostať sa zo svojho väzenia. Osobne mu na tom veľmi nezáležalo, ale apokalypsu považoval len za spôsob, ako zabrániť tomu, aby mu do pekla prichádzali čerstvé duše. Nemalo by ho to zaujímať. Nemal najmenší dôvod starať sa, čo bude s padlým anjelom.
Napriek tomu na to nemohol prestať myslieť. Mal akýsi nejasný pocit, že o tom niečo vie, niečo podstatné, ale nedokázal si spomenúť na žiadne podrobnosti. Dôležité bolo len, že držal v náručí svojho Sama.
„Kedy presne si zabil Lilith?“ vyhŕkol, skôr než o tom stačil dlhšie pouvažovať. Potreboval to vedieť, ale ani netušil prečo.
Sam sa v jeho objatí nespokojne pomrvil. Uprel svoje čierne oči na bratovu ustarostenú tvár.
„Pár dní po tvojom odchode. Už si ani nespomínam na presný dátum. Myslím, že asi tak na tretí deň...“ rozhodne to bol jeden z jeho lepších dní. Dva týždne predtým posilňoval svoje schopnosti a dokonca si aj menej ubližoval. Preto bol dosť podráždený a poriadne si vychutnal jej porážku.
Ak by Sam ešte potreboval kalendár, určite by si doňho poznačil ten pamätný deň.
Dean presunul jednu ruku na Samove brucho a rozšíril doňho upokojujúce teplo. Nechcel mu tým pokaziť náladu, ale z nejakého dôvodu to potreboval vedieť. Potreboval si o tom s niekým pohovoriť.
„Neviem, čím to je, ale mám taký čudný, pocit. Akoby sa vtedy stalo niečo dôležité. Vieš, ako keď si myslíš, že to už vieš, ale nemôžeš si spomenúť. To nevadí, nechcel som ťa tým zaťažovať.“
„Som rád, že si mi to povedal. Pokúsim sa niečo zistiť. Možno to bude niečo dôležité,“ spokojne zamumlal Sam. Rozhodne si prial, aby si dôverovali a začali sa spolu baviť tak, ako predtým. Oči sa mu zatvárali, chcel naďalej zotrvať vtom príjemnom teple milencovho objatia. Vedel, že v skutočnosti nemôže zaspať tak, ako predtým, ale mohol nechať svoje telo oddychovať.
*~*
Dean sa opatrne vymanil so Samovho objatia. Začínala ho trochu bolieť hlava a myslel si, že to spôsobila zosilnená ochrana, ktorá sa vznášala nad ich posteľou.
Sam sa opatrne obrátil na bok a objal vankúš. Dean ho starostlivo prikryl a opatrne siahol na ochrany, ktoré pre istotu vybudoval Sam počas oddychu..
Chcel len trochu zmierniť niektoré komponenty kúzla, aby ho to prestalo natoľko tlačiť.
Chystal sa zarecitovať démonske zaklínadlo, ale namiesto latinčiny z jeho úst vyšlo niečo omnoho melodickejšie. Dean sa pokúšal to ignorovať a opäť sa vrátiť k naučenému textu, ale nepodarilo sa mu to. Kúzlo sa spokojne rozptýlilo a opäť zložilo v oveľa čistejšej forme. Dean okamžite prestal pociťovať bolesť hlavy.
Posadil sa na posteľ a spokojne sa usmial na užasnutého Sama. Cítil v sebe naplňujúcu silu. Naozaj veril tomu, že tentoraz už dokáže Sama ochrániť pred každým nebezpečenstvom.
„Dean, kde si sa to naučil?“
„Neviem,“ ukázal na svetlú žiaru, ktorá ich kúzlo očistila od negatívnych účinkov. Bolo to nádherné. Tá čistá žiara sa nad nimi šírila ako svetlo, ktoré im absolútne neubližovalo.
„Niečo také som ešte nevidel,“ Sam natiahol ruku k tej hmote a očakával, že ho to popáli, ale nestalo sa tak. Len sa to okolo neho zľahka obtrelo.
„Máš chuť niečo robiť?“ opýtal sa Dean. Bol už opäť plný energie a nemohol sa dočkať nejakej poriadnej činnosti.
„Neviem. Možno by sme sa mohli spolu niekam vybrať. Trochu sa pobaviť. Ak vieš, čo mám na mysli...“ očividne mu vykrútenie krkov dvoch podozrievavých lovcov nestačilo.
*~*
Tlmené svetla rozvírili hladinu všelijakých túžob. Dve telá prepletené v jednom rytme, spolu tancovali. Dean zobral Sama do jedného podniku, ktorý si pomerne obľúbil, lebo sa to tam nehemžilo aktívnymi lovcami.
Takéto veci zvyčajne nezvykli robiť, ešte počas svojho života, zvyčajne nemali čas, ani takto pozabávať ženy, s ktorými sa zaplietli, ale teraz to bolo príjemné rozptýlenie. Dean od Sama odháňal všetkých prípadných nápadníkov a jasne im dával najavo, komu tento nádherný mladík patrí.
Nikto ich tam nepoznal, nemuseli sa báť odhalenia. Bol to rozhodne veľmi príjemný večer. Obaja sa dobre zabávali až do ďalšieho rána.
Vracali sa do svojho úkrytu vo veľmi dobrej nálade. Dean držal Sama za ruku a občas sa maznali v tmavých kútoch bez strachu, že by ich niečo mohlo napadnúť. Nič ich nerozohrialo viac ako vášnivé bozky.
Každý rozumný tvor im ustupoval z cesty. Toto ráno bolo bol úplne pokojné a ľudia sa v skorých ranných hodinách ešte ani nestihli objavovať na uliciach v takom hojnom počte.
Dean chytil Sama za ruku a chystali sa prejsť do svojho bezpečného úkrytu. Zaklínadlá vyžadovali, aby tam obaja vstúpili naraz.
Keď sa ich prsty preplietli, obaja sa bezstarostne usmievali. Bolo príjemné zažiť aspoň jeden normálny večer bez akýchkoľvek komplikácií.
Neskôr sa ukázalo, že to bol ich najnormálnejší večer počas veľmi dlhého obdobia. Neočakávali, že niekto presmeruje ich premiestnenie a ocitnú sa v pekle.
Čakal na nich démon menom Crowley spolu s uškŕňajúcim sa Alastairom.
„Prečo ste nás sem poslali?“ nahnevane sa spýtal Sam. Všetkým dal jasne najavo, že nechce, aby ho s Deanom rušili.
„Naozaj som nemal v úmysle vyrušovať našich milencov, ale sú isté veci, o ktorých sa musíme pozhovárať,“ ochotne sa ujal slova kráľ križovatiek.
„Tak rýchlo, nemám čas sa zaoberať hlúposťami!“ Sam sa v pekle rozhodne necítil dobre.
„Nezdržím vás dlho. Tuto Deana si na chvíľu požičia Alastair. S tebou Sam musím prebrať niečo životne dôležité,“ naznačil Deanovi, aby sa okamžite vzdialil a on chtiac-nechtiac musel poslúchnuť.
„S ním nikam nepôjde!“ nahnevane odvrkol Sam.
„Je len v jeho záujme, aby sme sa pozhovárali osamote.“
„Tak potom ho vráťte späť do úkrytu!“ nekompromisne prikázal Sam.
„Nie, ja nikam nepôjd...“ Dean to ani nestihol dopovedať. Zmizol skôr, než sa dostal k slovu.
Alastair sklamane ostal stáť v miestnosti. Neočakával, že mu tak rýchlo vezmú jeho obľúbeného žiaka.
„Prejdi k veci,“ chladne vyhlásil Sam. Mysľou bol pri Deanovi v ich posteli. Nemal chuť zaoberať sa ničím iným.
„Chcem s tebou hovoriť o Luciferovi,“ opatrne načrtol Crowley.
