Výnimočná aktualizácia.
Pár: SH/JW
Poznámka: krátke tzv. double drabble (aj keď mi úplne nesedí počet slov, ale nemám čas to úplne na stotiny prepočítavať.)
Ruka položená na pleci sa presunula nižšie. Zabolelo to. Niečo z neho sa systematicky odtrhávalo od toho pocitu. Je so mnou? Som len ja s ním? Prišiel? Neprišiel? Neveril mi? Chránil ma? Milujem ho... Nenávidím ho... Milujem, keď hrá len pre mňa. Nenávidím, keď ma nevidí. Druhá ruka omotaná okolo mňa... Priťahujúca si ma bližšie... Tisíc bodavých pocitov, tisíc výčitiek a mrzuté pumpovanie radosti. Nevie čo by mal urobiť a ja to tiež netuším. Som zamotaný v pohľade, v jeho dotyku. Vtom ako chutí moje meno, keď ho môže opäť vysloviť a je tak nekonečne živý.... A nevymyslel som si to. Prišiel za mnou... Prišiel za mnou... Všetko vo mne skáče a ja už viac nedokážem pretransformovať svoje myšlienky na nič iné len...
„Kde si bol tak dlho, Sherlock?
Prečo si sa aspoň neozval! Pani Hudsonová chcela darovať niektoré z tvojich
vecí! Nemohol som ani vojsť do nášho bytu bez toho, aby som ťa tam neustále...“
zabúdal som dýchať. Zabúdal som myslieť. Chcel som ho ohmatať celého. Dotknúť
sa všetkých jeho súčastí...
„Mrzí ma to, John...“
