Pár: Misha Collins/Mark Pellegrino
Kategória: real person slash, supernatural, sci-fi
Predpokladaný počet kapitol: 15 + prológ a epilóg (Kapitoly opäť delené po troch častiach)
Poznámka: tento príbeh nemá nič spoločné s ich skutočnými životmi a príslušných pánov bohužiaľ nevlastním. A takisto ani s ich skutočnými povahami, názormi atd... Je to celé len fikcia, výplod mojej fantázie a nič z toho sa nestalo ani nestane...
Varovanie: slash, first time, romantika, h/c, sweet innocent, hurt Misha...
Obsah: Misha (20) sa vyberie na výlet so svojimi „bývalými“ spolužiakmi (kamarátmi) z vysokej školy. Prežíva dosť ťažké obdobie, lebo ho zo školy vyhodili a rodičia s ním prerušili kontakt. Má to byť posledný výlet, počas ktorého chce na všetko zabudnúť a rozhodnúť sa, ako bude prebiehať jeho ďalší život... Jedno priznanie a silná búrka úplne všetko zmenia a on sa ocitá sám, stratený v lesoch, bez akejkoľvek pomoci... Preberá sa v chate v rukách neznámeho muža... Citát k tejto poviedke Láska je ako tieň. Uteká od vás, keď ju naháňate, ale keď sa otočíte a odchádzate, zistíte, že beží za vami.
Misha
„Verím, že to zvládne. A čo naše prezradenie? Ľudia
uverili tomu, že...“ nebol si istý akoby
to mal nazvať. Uvažovanie o tom ho
len približovalo k počiatočnému strachu z nenormálnosti.
„Táto záležitosť ešte nie je celkom uzavretá. Pokúšame sa
to celé urovnať, ale chvíľu to ešte potrvá... Vieš predsa aké sú deti. Ešte ich úplne neprešiel strach
z toho, že ich opustíme... Musel som ich dosť dlho upokojovať, ale
nakoniec sme sa dohodli, že nám dajú dosť času, aby sme sa z toho mohli
spamätať.“
Bolo zvláštne nazývať ich deťmi, ale táto časť mu
naskočila do hlavy, hneď ako to vyslovil. Vedel, prečo ich tak zúfalo prenasledovali.
Boli mladí, vydesení a zúfalí zo straty svojich vodcov, ktorí sú aj ich
rodičmi, aj keď tomu slovu veľmi nerozumeli. Aspoň nie takým ľudským spôsobom.
Postupne k nemu to celé poznanie prichádzalo, aj keď o to nežiadal. A uvedomoval
si aj to, že sa začlenil do pomerne agresívneho druhu, ktorý nemá príliš silné
rodičovské cítenie. Obával sa, že Markových psov má radšej než ostatných členov rodiny. Pričom Mark bol
samozrejme tiež celkom vysoko na jeho osobnej stupnici. Aj keď aj táto fáza
ešte stále mohla byť len prechodnou záležitosťou. Nikto nevedel ako sa to bude
vyvíjať a ku ktorým bytostiam budú patriť. To všetko ostávalo uzamknuté
v ich budúcnosti. A ani on sám sa neodvážil odhadovať, čo všetko ešte
budú musieť prekonať pri objavovaní svojho nového ja.
Jediné čo vedel bolo to, že ho túži pobozkať a na
nič nepríjemné už viac nemyslieť. Iné chápanie smrti zrejme bolo takisto
súčasťou ich nového sveta. Už si ani len nespomínal na tie poškodené bytosti,
ktoré neukončili premenu. Tá choroba a všetky ostatné problémy, akoby
preňho prestali existovať, keď
potreboval naplniť celkom inú potrebu. Akoby sa jedna časť jeho osobnosti zrazu
vypla a všetko bolo presmerované len na plnenie súčasných túžob.
Pristihol sa pritom ako ho vášnivo bozkáva. Sedí mu na kolenách
a oboma ruka ho objíma okolo krku. Nevšímal si nič iné. Všetko bolo zrazu
preč, uschované niekde do menších balíčkov, ktoré neskôr bude musieť pretriediť
a otvoriť, ale nie počas tejto chvíle. Nie počas tohto okamihu, keď
ochutnal niečo, čo v ňom prebúdzalo chvejúce pulzovanie novej energie. Mark
mu rukou siahol pod oblečenie. Jemne ho hladil a on sa spokojne kolísal na
vlnách slasti, bez obáv, bez zbytočného napätia.
„Ľúbim ťa...“ zamumlal, keď sa ich pery od seba oddelili.
Spoznal význam ďalších nových slov. Takých, ktoré ním zalomcovali
a zasiahli všetko. Nevedel či to povedal kvôli minulosti, alebo kvôli
budúcnosti, ale tým, že to vystihovalo jeho pocity si bol úplne istý, napriek
všetkým ťažkostiam.
Mark ho pohladil po tvári. Zanechal na nej hrejivý dotyk
a rýchlo vstrebával všetky významy tých dvoch slov. A keď trochu
neohrabane vyslovil tie slová, tmavovlasý mladík sa spokojne usmial.
