páry: HP/SS, NL/LV
varovanie: rodinné, dramatické, veselé, 12+
Poznámka: K tejto poviedke som sa opäť rozhodla vrátiť po dlhšom čase. Dá sa povedať, že je to skôr "veselšia" záležitosť ako vážnejšia, takže budem pokračovať v rovnakom duchu. Aj keď mi už tento štýl až tak nesedí, lebo už píšem ináč, ale jednoducho sa to teraz nedá meniť v rozbehnutej poviedke, takže to bude ďalej pokračovať tak ako doposiaľ. Kapitola Búrka a vzdor bude taká časť, v ktorej sa viac menej uzavrie osud páru NL/LV
V ďalších troch kapitolách ponechám celý priestor páru HP/SS. Tým pádom by mala mať v konečnom dôsledku táto poviedka. 22. kapitol. Myslím, že to bude vzhľadom na to aké dlhé boli prestávky stačiť.
Neville sedel v kresle. Syn mu
spal v náručí a on čakal pred kozubom. Stihol ho už nakŕmiť, prebaliť
a takisto aj urobiť všetko preto, aby mu nič nechýbalo. Temný pán mu
prikázal, aby odtiaľ neodchádzal. Takisto povedal aj to, že poňho niekoho
pošle, ale už to trvalo príliš dlho. Bolo zvláštne tam len tak sedieť.
V dome cudzích ľudí, obklopení svojimi kúzlami... Transfigurácia nikdy
nepatrila k jeho prednostiam, preto sa rozhodol zbytočne neplytvať ďalšími
silami. Za normálnych okolností by sa jednoducho premiestnil, ale celý pozemok
bol proti tomu zabezpečený. A podľa kúzel, ktoré mu poradili tesne za
bariérou nachádzali pasce. Preto mu neostávalo nič iné len nečinne čakať.
Nehovoriac o tom, že krb bol takisto zablokovaný. Ledva cez neho poslal
krátku správu. V druhej ruke držal
prútik a napäto čakal.
Buchnutie dverí ho prinútilo
upriamiť pozornosť na návštevníka, ktorý v žiadnom prípade nepôsobil ako
smrťožrút. Muž bol odetý v červenom habite a tvár mu zakrývala maska.
Bola pomerne jednoduchá, pripomínala smrťožrútsku až na nápis, ktorý bol
umiestnený na oboch lícach. STURM
UND DRANG.
Neville cítil ako mu prútik vyletel
z ruky. Nemohol sa ani len pohnúť. Ten
muž ho dokázal spútať tak rýchlo a už nemal pri sebe žiadnu rastlinu,
ktorá by ho ochránila.
„Kto ste?“
„Zachytil som tvoju správu a trochu
som sa s ňou pohral. Obávam sa, že nikto iný po teba nepríde...“
Stiahol si kapucňu a zložil si
masku.
Neville si na toho mladého muža
pamätal. Bol to jeden z tých bulharských študentov, ktorí prišli na
Rokfort počas štvrtého ročníka. Jeho ľavé líce však tentoraz zdobila nepekná
jazva a pôsobil omnoho drsnejšie ako predtým.
„Viktor Krum.“
Občas spolu prehodili pár slov.
Nikto si to vtedy veľmi nevšimol, lebo Viktor bol dosť nesmelí a Neville takisto
nemal chuť zdôrazňovať to, k čomu medzi nimi takmer došlo. Viktor
akékoľvek náznaky začínajúceho vzťahu poprel pozvaním Hermiony a po zvyšok
jeho pobytu na Rokforte spolu neprehodili ani slovo. Napriek tomu on bol práve
tou prvou osobou, ku ktorej sa dokázal priblížiť bez toho, aby mal neskutočnú
trému.
„Mrzí ma, že sme sa opäť stretli za
takýchto okolností. Nemám však inú voľbu, len požiadať ťa, aby si šiel so mnou.
Tebe ani dieťaťu sa nič nestane. Nemám v úmysle ti nijakým spôsobom
ublížiť.“
Znelo to naozaj úprimne, ale Neville
si nebol istý, či mu môže veriť.
„Nemôžem ísť s tebou. To
jednoducho nepôjde. Musíš ma nechať odísť.“
„Ver mi, že v sídle Temného
pána to nebude o nič lepšie. Chystáme mu veľké prekvapenie, na ktoré len
tak ľahko nezabudne. Okrem toho predpokladám, že chceš vidieť aj ostatných. Pridali
sa k nám. Všetci, ktorých sa nám podarilo zachrániť sú na lodi. O pár
hodín to začne. Všetko je už pripravené.“
„Pokiaľ máte na mysli ďalší zúfalý
čin, ako bol ten predošlý, neverím, že tým niečo dosiahnete. Pamätáte si koľko
boli vtedy obetí, keď....“
„Tentoraz máme pomoc zvnútra...“
Neville pred ním napriek tomu ďalej
ustupoval.
Viktor mu odrezal cestu. A podarilo sa mu
schmatnúť ho za ruku. Potom sa s ním celý svet už len nenávistne roztočil.
A on musel dávať veľký pozor, aby mu nevypadol jeho syn. Keď to všetko dospelo k náležitému koncu,
ocitli sa na palube veľkej lode.
Viktor ho tam raz vzal a všetko
mu ukázal. Nezmenila sa. Bola stále rovnako fascinujúca. A na palube naňho
čakali známe tváre.
„Neville, už som sa bála, že ťa
Viktor neprivedie. Mala som ísť ja. Určite by to bolo lepšie...“
„Stará mama?“
„Áno, som to ja. Snáď si nemyslíš,
že by mňa mohli dostať.“
Počas objatia si dávala pozor, aby
neublížila dieťaťu.
Luna Lovegoodová, Seamus Finnigan,
Dean Thomas, Tonksová, Lupin a mnohí ďalší, o ktorých doteraz nič
nevidel ho privítali na palube. Zdalo
akoby sa tu zišla chýbajúca časť Chrabromilu.
„Prišiel náš hrdina,“ posmešne
vyhlásil Draco Malfoy.
Držal sa trochu bokom od ostatných a tváril
sa povýšenecky ako vždy.
„Radšej choď dokončiť tie laná. Ešte
sme tam neskončili...“ napomenula ho mladá čarodejnica s dlhšími vlnistými
vlasmi.
„Hermiona?“
„Ahoj, Neville. Som rád, že ťa
našli. A toto je tvoj syn...“
