Varovanie: 18+,šialenstvo, deštruktívne sklony, vrahovia, smrť, netradičné situácie, násilie, občas istá forma romantiky
Poznámka: je to fikcia, jednanie postáv a podmienky v liečebni nezodpovedajú skutočnému obrazu takýchto zariadení, všetko je len výplodom autora a túto konkrétnu inštitúciu berte ako imaginárne miesto.
Hlavný pár: Misha/Mark, Jered/Jensen
Poznámka: Poviedka neprešla úplnou AP.
Obsah: Misha (18) sa dostáva do psychiatrickej liečebne pre
zločincov. Kvôli údajnej vražde svojich
súrodencov (dvojičiek, 7) ostáva úplne sám bez akejkoľvek podpory svojej
rodiny, ale...
Motto: „Myslel som si, že dokážem bojovať s tieňmi. Mýlil som
sa.“
Počet kapitol: 10 + prológ a epilóg
Poznámka 2: Nestotožňujem sa s názormi postáv, nie som zástancom
vrážd a podobných vecí, ale táto poviedka bude skrátka taká, ale už sa
mi raz stalo, že mi niekto raz dával divné otázky, takže len pre to, aby
nevznikali nejaké zbytočné mrzutosti, zdôrazňujem, že nie som zástancom
násilia, vrážd ani týrania zvierat. Poznámka 3: Dnes som neplánovala vôbec písať,ale nejako sa to opäť rozbehlo, každopádne sa ospravedlňujem za ten koniec kapitoly, ale no... mne to vždy tak vychádza.
Mláďa naňho vrhalo previnilé pohľady, ale on
sa nemienil nechať obmäkčiť. To snáď ani len nebolo možné, ako ľahko sa aj ten
chlapec nechal zmanipulovať. Nech boli jeho pohnútky akékoľvek, určite sa ho
pokúšal totálne rozhodiť.
„Musíš.“
„Ty to nechápeš. On mu to povie. Určite mu
povie, že som...“
„Povie mu všetko, čo bude potrebné len, aby ho
dostal na kolená. Poznám takých. Každá ďalšia minúta zaváhania mu pridáva do
rúk viac zbraní. Má tu svojich ľudí. A videl som ako Marka odviedli do
sprchy. On... povedzme, že ho určitým spôsobom prinútili, aby dokončil to, čo
začalo v sprchách...“ nechcel mu to povedať takto. Predpokladal, že Mark sa
naňho bude kvôli tomu hnevať, ale nič iné mu neostávalo. Mláďa muselo spoznať
aká je realita a začať konečne pracovať na tom, aby sa veci obrátili
v ich prospech. Jered vedel, že to sám nedokáže. Nemôže všetkých zvládnuť
úplne bez pomoci. Obzvlášť nie v takomto prípade.
„Vysvetli mi to. Nestrácaj už ani chvíľu. Do
večera musíme celú túto záležitosť ukončiť. Dávať im viac času by znamenalo,
prísť o pozíciu, ktorú tu máme. To by nebolo dobré ani pre jedného
z nás. Mark to bez našej pomoci nezvládne. Spolu to dokážeme, ale musíš mi
veriť.“
Nastalo ticho, počas ktorého cítil takmer
nadpozemskú úľavu. Tvár mláďaťa sa menila. Z vystrašenej na nahnevanú.
Očividne len potreboval trochu postrčiť, aby v sebe našiel svoju
nebezpečnejšiu stránku, pokiaľ teda nejakú má. Jered si v duchu
gratuloval. Mláďa muselo nabrať trochu odvahy. Teraz to bolo viac než
nevyhnutné. Dúfal, že mu na Markovi záleží natoľko, aby prekonalo svoj strach.
„Porozprávam ti o tom. Poviem ti všetko,
čo odo mňa chceli...“ vyhlásil po krátkej chvíli zdráhania. Jered bol na seba
takmer hrdý. Už dlho sa mu niekoho nepodarilo presvedčiť takou vášnivou rečou.
Na malú chvíľu dokonca nespoznával sám seba. Na zrealizovanie zvyšku svojho
plánu, ktorý sa mu už začínal črtať v hrubých rysoch, potreboval aj svojho
milenca, ale najdôležitejšie bolo pretrhnúť ten kruh zastrašovania.
Misha prechádzal po miestnosti. Chvíľu si ešte
nervózne hrýzol pery, ale napokon to zo seba pomaly začal dostávať.
Predchádzajúca
noc
Krúžili okolo neho. Smiali sa mu a sácali
ho. Dopadol tesne vedľa postele a poriadne sa doudieral.
„Naša červenovlasá princezná by už chcela
spať. Čo myslíš, dovolíme jej to?“ pobavene poznamenal Jack.
„Myslím, že pre ňu mám lepšie využitie...“
hnedovlasý muž s dlhšími vlasmi schmatol mláďa a donútil ho kľaknúť
si k posteli.
Jack mu vyhrnul oblečenie až ku krku. Dusivé
zovretie tej látky bolo takmer na nevydržanie.
„Povedz, odkiaľ sa poznáš s naším Markom?
Dobre, si rozmysli, čo mi odpovieš. Môj priateľ Steven sa už nevie dočkať.“
Mláďa zúfalo zalapalo po dychu a pokúšal
sa dostať zo zovretia, ktoré začínalo byť až príliš nebezpečné.
Steven mu bolestivo stisol bradavky. Rukou
prešiel nižšie a zastavil sa tesne nad miestom, ktoré rozhodne
nepotrebovalo takýto kontakt práve od neho. Nechcel mu nič povedať, ale stále
mal istú nádej, že toho chlapa zastaví. Nemal oňho záujem. Bolo na ňom vidieť,
že ho považuje len za absolútne bezvýznamnú bytosť.
„Mark je môj priateľ. Poznáme sa už dlho. Sme
rodina.... Ak ma nepustíte, budete mať...“
„Miluješ ho?“ netrpezlivo mu skočil do reči.
Prikývol. Nebolo preňho žiadny problém to
priznať. Nie vždy si to uvedomoval a nie vždy to pomenúval tým slovom, ale
presne to vystihovalo všetko, čo ešte bol schopný cítiť. Hneval sa, že
o sebe nedal vedieť. Kvôli tomu bol k nemu trochu nepríjemný, ale
vedel, že to aj tak dlho nevydrží. Hneď na druhý deň s ním chcel hovoriť
a povypytovať sa ho na všetko. Chcel ho objať, niekde v súkromí, kde
by im to bolo umožnené. Dlho sníval aj o tom, aké by to bolo, keby mu
dovolil, aby ho pobozkal. Bol ochotný všetko pekne pomaly prispôsobovať tak,
aby si zvykol aj na takúto formu vzťahu.
„Dobre. Veľmi dobre. To som chcel počuť. Viac
už nepotrebujem.“
Ľahol si späť na svoju posteľ a obrátil
sa na druhý bok. Zjavne ho to už viac nezaujímalo.
„Počkajte. Prikážte mu, aby ma pustil!“
Jack sa obrátil k nim.
„To nebude možné, chlapče. Pokiaľ budeš
poslušný a neurobíš žiadnu hlúposť možno ho ešte uvidíš, ale ak nie ráno
tu budeme mať pomerne dobre rozrezanú mŕtvolu. Tak si vyber. Voľba je len na
tebe...“ Misha pocítil ako nôž zanechal tenkú stopu na jeho hrudi. Bol to len
škrabanec, ale aj tak ho to poriadne rozrušilo. Začal kričať. Nemohol tomu
zabrániť. Kričal tak nahlas, ako to len bolo možné. Očakával, že ho zabijú, že
ten nôž prejde až dovnútra, ale nedošlo k tomu. Niekto vošiel, Steven ho
rýchlo ukryl a on len kričal a kričal, až kým mu ošetrovatelia nevpichli liek. Chcel im povedať, že majú
zbrane, ale nedokázal sa tak rýchlo spamätať, a keď dostal injekciu, akosi
nemohol zo seba dostať žiadnu súvislú vetu.
Bol uložený do postele, všetko vnímal len
veľmi skreslene. Počul akýsi buchot. Potom niekto vliezol k nemu. Bol si istý,
že ho niečo zabolelo, ale potom už cítil len akúsi zvláštnu otupenosť. Posteľ
sa trochu hýbala. Niekto ho pevne držal... Telo mal ako v ohni. Vždy si
želal, aby ho takto držal Mark. Predstavoval si, že je s ním. To by bolo
príjemné, úžasné...
Všetko
ostatné len prebleskovalo v jeho mysli, ako nejaký podivuhodný sen.
Ráno ho všetko bolelo. Bol čiastočne odokrytý
a pritisnutý k nejakému pevnému telu.
„Vstávaj. Nesmú ťa takto nájsť!“ počul ako
Jack niečo odsekol tlmeným hlasom. Tváril sa, že ešte spí. Nechcel, aby vedeli,
že poslúcha ich rozhovor.
„Dobre, už idem. Mal si pravdu. Podvolil sa
dosť rýchlo. Je to jeden z tých kuriev, ktoré tu máme pravidelne. Rozbehneme
to už dnes?“
„Áno, ty si s ním len užívaj, koľko len
chceš. Ja sa postarám o nášho Marka. Uvidíme, ako sa bude správať, keď mu
v sprchách ukážeme, akú ma teraz jeho obľúbený chlapček funkciu. A to
je len začiatok.“
„Čo viac mu plánuješ urobiť?“
„Podrobenie bude len prvým krokom. To ostatné
bude ešte omnoho lepšie.“
„Myslíš, že napokon prezradí, kde sú tie
telá...“
„Bude musieť. Sľúbili nám mnoho výhod, pokiaľ
sa k tomu prizná. Rodina jedného z nich je ochotná zaplatiť
čokoľvek...“
Klinika
súčasnosť
„Povedali ešte niečo o tej rodine?“
zasiahol do jeho rozprávania Jered.
„Nič konkrétne. Pár krát som ich počul hovoriť
o nejakej lebke a kríži. Nie som si istý. Bolela ma hlava, možno sa
mi to len zdalo.“
„Skús si spomenúť, čo presne to bolo.“
„Hovorili o tom, že ak Lebka bude spokojná,
Kríž nebude váhať a dá im všetko, čo budú potrebovať...“
„Lebka
a Kríž. To budú asi tí manželia, ktorí sú presvedčení, že Mark mal niečo
spoločné s istými vraždami na objednávku. No jasné. Dáva to zmysel. Ako
inak by mohol taký idiot ako Jack získať na svoju stranu ošetrovateľov. Lebka
a Kríž sú z rodiny, ktorá má dosť podstatný vplyv. A už dávno
Marka otravujú kvôli tomu, že si myslia, že im povie, kde sa nachádza telo ich
syna.“
„Tak je pravda, že Mark bol istý čas aj nájomný
vrah?“
Mláďa tú otázku položilo celkom spontánne.
„Neviem. Nikdy to nepotvrdil ani nevyvrátil. Každopádne
k tomu prípadu zaujal stanovisko. Povedal, že so smrťou tých ľudí nemá nič
spoločné... Zdá sa, že to opäť vytiahli na svetlo. Je to veľmi vážne. Ešte mi
povedz, prečo od teba chceli, aby si klamal, že chceš prísť na to stretnutie.“
„Keď som sa vracal z terapie, zastavil ma
jeden z ošetrovateľov a odviedol ma do bočnej miestnosti. Nechali ma
tam samého s Jackom. Povedal mi, že večer musím prísť do historickej
časti. Namietol som, že sa tam nedostanem, a že už u nich na izbe
nebývam a nemôžu ma k tomu nijakým spôsobom donútiť.“
„Čím sa ti vyhrážal?“
„Povedal, že ak tam vraj prídem sám, Markovi
sa nič nestane. Inak nemôže ručiť za jeho život... Zdôrazňoval mi, aby som sa
ťa zbavil za každú cenu. Prepáč mi to. Viem, že som ti nemal klamať, ale bál
som sa, že... Nepoznal som ťa tak dobre. Nebol som si istý, či mi vôbec budeš
veriť.“
Poznámka: V kapitole 5 sa už dostanem konečne k budovaniu vzťahov, ale no nemohla som teraz len tak Marka dostať von, prípadne preskočiť čas bez vysvetlenia, takže to už teraz vyzerá tak, že poviedka sa predĺži. Čiže ešte chvíľu to vydržte, smerujeme tam :D
