páry: HP/SS, NL/LV
varovanie: rodinné, dramatické, romantické 12+
Poznámka: Tak tu máme aj epilóg k poviedke Elixír moci. Poviedka bude zaradená do AP. A priebežne opravovaná, aj keď sa to bude striedať aj s inými poviedkami. Pokiaľ by bol záujem, potom môžem dať na stiahnutie pdf verziu.
Veľká sieň
Nikto sa nehýbal. Nikto si nešepkal. Študenti sedeli za
stolmi, ktorým dominovala zelená farba, každý z nich sa díval pred seba a všetci
počúvali. Nešepkali si, nenakláňali sa k sebe. Sedeli tam takmer bez
pohnutia všetci s desivo rovnakými výrazmi úplnej sústredenosti.
Počas riaditeľovho prejavu nadobudol dojem, že má pred
sebou nejaké živé sochy a nie čarodejnícku mládež.
Rokfort sa veľmi zmenil. Nesúviselo to ani tak z vypustením
triediacej ceremónie, ani z existenciou len jedinej fakulty. Neprítomnosť
duchov by sa tiež dala istým spôsobom vysvetliť, súviselo to s šepotom prichádzajúcim
zo stien. Malo to však priamy súvis s nariadením, ktoré umožnilo
vypustenie mladých baziliskov do tajomnej
komnaty. Ešte nemali ani zďaleka takú zdrvujúcu silu, ako dospelé jedince,
ale ich prítomnosť bola pre všetkých mimoriadne nepríjemná. Obzvlášť teraz, keď
ani len nemuseli používať potrubie, mali dovolené sa pokojne objavovať kde len
budú chcieť. Temný pán povedal, že ich má pod kontrolou a budú jeho očami
a ušami, čo rozhodne neznamenalo nič dobré. Jeden z nich sa práve
posúval smerom k učiteľskému stolu. Neville nadvihol nohy a okamžite odvrátil
zrak od toho stvorenia, ktoré ho mohlo zatiaľ len poriadne nepríjemne omráčiť.
Bazilisk sa usadil pod jeho stoličkou, čím dal jasne najavo, že ich prvý deň
neostane bez neželanej pozornosti. Tieto stvorenia mal temný pán napokon radšej
ako kvety, ktoré však boli porazené len v Temnom sídle, ale tie na lodi
stále Temný pán mohol využívať.
Rokfort nebol vhodným miestom pre deti, aspoň nie podľa
jeho názoru, ale odmietnuť poslať deti do školy sa rovnalo veľkým problémom.
Brian bol usadený s ostatnými prvákmi pri samostatnom
stole. Teraz boli delení podľa ročníkov, preto sedel zväčša len pri prvákoch a našťastie
si nevšimol na to, že ich jeden z baziliskov
poctil svojou prítomnosťou, vzhľadom na jeho mimoriadne nepatrnú veľkosť.
Severus Snape dokončil prejav a vrátil sa späť k ich
stolu. Začalo sa hodovanie. Jedlo sa objavovalo a študenti si naberali.
Pri učiteľskom stole nikto nejedol, vzhľadom na prítomnosť
istého tvora, ktorý sa začal šplhať po Nevillových nohách a napokon sa
spokojne usadil na jeho kolenách. Tým už rozhodne upútal pozornosť celej školy.
Študenti prestali jesť a civeli na nich.
„Jedzte, táto záležitosť vás nemusí zaujímať,“ napomenul
ich riaditeľ.
Všetci sa neochotne vrátili k svojmu jedlu, ale občas
na nich vrhli aspoň kradmý pohľad. Niektorí z nich si dokonca začali
šepkať.
Harry to považoval za dobré znamenie. Tak tu predsa len
bolo niečo, čo ich prinútilo prebrať sa k životu.
Nateraz musel súhlasiť so Severusovou stratégiu, predstierať,
že sa so všetkým vyrovnal, ale neskôr, keď nadíde ten správny čas, opäť sa
ukáže, čoho všetkého je schopné jedno zdanlivo obyčajné dieťa.
