Varovanie: 18+,šialenstvo, deštruktívne sklony, vrahovia, smrť, netradičné situácie, násilie, občas istá forma romantiky
Poznámka: je to fikcia, jednanie postáv a podmienky
v liečebni nezodpovedajú skutočnému obrazu takýchto zariadení, všetko je
len výplodom autora a túto konkrétnu inštitúciu berte ako imaginárne
miesto.
Hlavný pár: Misha/Mark, Jered/Jensen
Poznámka: Poviedka neprešla úplnou AP.
Obsah: Misha (18) sa dostáva do psychiatrickej liečebne pre
zločincov. Kvôli údajnej vražde svojich
súrodencov (dvojičiek, 7) ostáva úplne sám bez akejkoľvek podpory svojej
rodiny, ale...
Motto: „Myslel som si, že dokážem bojovať s tieňmi. Mýlil som
sa.“
Počet kapitol: 10 + prológ a epilóg
Hodnotenie
Pred
deviatimi rokmi
Pätnásťročný mladík sedel na lavičke. Počúval
ako jeho otec v dome nadáva a volá ho, ale nemienil sa ani len
pohnúť. Po matkinom odchode z neho bolo už len to vyšinuté decko, ktoré mu ostalo na krku.
Priateľkinho psa mal radšej ako jeho. Predpokladal, že kričí kvôli tomu, lebo
ho nemôže nájsť. Mark ľahostajne hľadel na obojok, ktorý bol položený na
lavičke vedľa neho. Nechal si ho ako spomienku na to, čo s ním urobil. Tá
ženská nariekala a niečo vykrikovala cez okno. Bolo mu to jedno. Už sa tam
nevráti. Matka ho kontaktovala a dohodli sa, že bude istý čas žiť
s ňou. Čakal len na svojho kamaráta.
Na osobu, ktorá s ním v noci takto sedávala práve na tejto lavičke. Počas
hádok ich rodičov tam vždy sedel s ním. Nenazýval ho bratom, aj keď dospelí
o ňom zvykli hovoriť ako o jeho novom súrodencovi. Preňho bol niekým
úplne výnimočným.
Mark objal červenovlasého chlapčeka, ktorý
vybehol von len v sivých teplákoch a tričku s nejakou už dávno
vyblednutou podtlačou.
„Prečo sa hnevajú?“
„Urobil som hlúposť, ale to nevadí. To prejde.
Kde si nechal bundu?“
„Nepotrebujem ju.“
Chlapček sa oňho spokojne oprel, hľadajúc
teplo, ktoré počas takého chladného večera tak veľmi potreboval.
„Čo to máš s vlasmi?“
„Prefarbil som si ich. Myslíš, že sa mama bude
veľmi hnevať?“
Klinika
Súčasnosť
Dvaja ošetrovatelia doviedli do spoločenskej
miestnosti nováčika. Mladý muž s krátkymi červenými vlasmi, oblečený do
tradičnej rovnošaty miestneho zariadenia sa nervózne obzeral po miestnosti.
Mark si ho všimol, až keď ho, jeho spolubývajúci ,Jered dosť nešetrne
štuchol do rebier. Prudko vstal. Niečo také neočakával. Kde sa tu vzal on? Ako
sa sem mohol dostať? Toto nie je miesto preňho. On sem nepatrí. To bolo prvé,
čo mu napadlo, keď sa naňho jeho obľúbené mláďa
pozrelo.
