Pár: Kei (Ai)/Shin, a.i.
Varovanie: smrť,
duchárske, školské, kríza identity, kriminálne, zmienka o skupinovom sexe,
tajný spolok
Obsah (skrátená
verzia): Kei (16) žije so svojím otcom, jeho sestra Ai s matkou. Po
sestrinej smrti (údajnej samovražde) sa však rozhodne načas prevziať jej
miesto. Kei cíti prítomnosť sestrinho ducha, niekedy sa mu zdá, akoby spolu
zdieľali jedno telo. Verí tomu, že pokiaľ sa mu nepodarí zistiť pravdu, sestrin
duch si nikdy neodpočinie. Počas svojho pátrania stretáva aj osobu, do ktorej
sa zamiluje (čiže sem-tam aj romantika, platí aj to, čo bolo napísané
v dlhšom obsahu)
Predpokladaný počet kapitol: 8 + prológ, epilóg
Predpokladaný počet kapitol: 8 + prológ, epilóg
Poznámka: poviedka neprešla AP.
Poznámka 2: natrafila som aj na jedno vskutku rozkošné anime Sekaiichi Hatsukoi :D Pokiaľ máte radi romantiku, odporúčam.
MINORI odpútal svoju obeť. Postupne rozväzoval všetky tie zložito pospájané
uzly, až kým mu Shin nespadol k nohám.
Svojím spôsobom ho mal
vždy rád. Bol dôležitou súčasťou ich života, ale rozhodne nemohol tolerovať
takéto správanie. Otec sa nebude starať kvôli čomu ho potrestal. Mohol to
urobiť, aj bez konkrétneho dôvodu. Shin bol jedným z pridelených osôb,
ktoré boli vybrané a vychovávané tak, aby sa neskôr starali
o potešenie svojich pánov. Nikto z vonkajšieho prostredia nemal prístup
k deťom s vyššou duševnou energiou, nemali povolené sa stretávať so
svojimi rovesníkmi mimo školy. Shin a Nobu boli jedinými deťmi,
s ktorými sa smel priateliť. K tým ostatným sa musel správať chladne
a rezervovane, pokiaľ si chcel zachovať svoje postavenie. Nebolo možné
dlho utajiť takúto vnútornú silu, istým spôsobom sa prenášala cez dotyky, cez
pohladenia a podobné veci a len o trochu vnímavejší jedinci, by
si aj tak uvedomili, že niečo nie je v poriadku. Preto boli stanovené
takéto pravidlá a každá takáto rodina mala tieto špeciálne vybrané deti.
Nebolo dovolené dotýkať sa iných a zdieľať s nimi duševnú silu
takýmto spôsobom, aj keď šlo o veľmi malé čiastočky energie. Narušenie ich
sveta, miešanie sa cudzích elementov do ich života bolo neprípustné. Preto
k nemu nemohol byť zhovievavý. Svojím konaním mohol narobiť veľké škody.
„Rozhodol som sa, že
nejaký čas ťa nechcem vidieť v škole.“
„Senpai...“
„Je možné, že sa tam už
vôbec nevrátiš.“
„Dovolili ste nám predsa,
aby sme...“
„Začínam ľutovať svoje rozhodnutie.
Kým si bol doma a v našom vzdelávacom centre, nemali sme takéto
problémy.“
„Prosím, ja nechcem ostať
doma. Nemôžem len tak...“
Minori ho prudko zdvihol.
Vedel, že ho to bude bolieť, ak ho tak rýchlo postaví na nohy, ale absolútne na
to nedbal. Shin sa zakolísal, neudržal sa. Skončil v jeho objatí, aj keď
si to tak neprial, ale nemohol ho nechať spadnúť. Základné zranenia síce
doliečil, ale pád by mu mohol spôsobiť otvorenie rán, bolo to príliš čerstvé.
„Pôjdeš do svojej izby.
Ostaneš v posteli, až kým sa úplne
nevyliečiš. A nechcem ťa vidieť, kým všetko neprekontrolujem! Ak zistím,
že si mi ešte niečo zatajil, budem nútený sa postarať o tvoju náhradu...
Očakávam, že hneď po úplnom vyliečení si začneš plniť svoje povinnosti!“
„Senpai, prosím ja...“
Privinul sa bližšie
k nemu a pobozkal ho. Najprv sa len jemne obtrel o jeho pery,
akoby skúšal, či si niečo také môže dovoliť. Minori pocítil ako mu telom prešla
spokojnosť, ktorá sa pokúšala odstrániť jeho hnev. Úplne sa tomu nepodrobil. Prevzal
kontrolu nad intenzitou bozkávania, ich jazyky sa spolu stretli a veľmi
dôverne pokračovali v príjemnom spojení. Minori mu však nemohol dopriať
potešenie potom, ako sa dozvedel o jeho zrade. Bolo mu jasné, prečo to
Shin robí, chcel len, aby mu odpustil, aby na všetko zabudol kvôli pár sladkým
bozkom. Prudko ho od seba odsunul.
„Dosť! Budeš musieť
akceptovať moje rozhodnutie. Nezabúdaj s kým sa rozprávaš. A teraz mi
zmizneš z očí...“
Minori ho posadil na
stoličku a zavolal služobníkov, aby ho odniesli. Naozaj nemal chuť sa
s ním ďalej zaoberať. To on pôvodne navrhol, aby aj spoločníkom povolili
školskú dochádzku. Mal ich na starosti a pokiaľ niečo vyvedú, tak bude
musieť za ich konanie niesť zodpovednosť. Počul ako Shin ďalej kričí, dokonca
sa im začal aj vzpierať, ale on sa to rozhodol nechať na nich. Nebol
presvedčený o tom, že Shin dlho vydrží ako spoločník. Už jedného takého sa jeho otec zbavil, ale ten
s ním aspoň nevyrastal. Odmietanie
poslušnosti bolo veľmi vážnym problémom. A mohlo viesť
k nenapraviteľným dôsledkom. Kdesi v ďalšej kope náradia mu zazvonil
mobil. Podľa pípnutia prišla len správa.
Vraciam sa domov. Postaraj sa o pristávaciu plochu. Nech
je voľná.
Okamžite to šiel
skontrolovať. Malo to dokonca prednosť aj pred rituálom vyčistenia nástrojov.
Vedel aký je otec, keď niečo neprebieha tak, ako si to on želá. Istým spôsobom
bol aj on otrokom jeho prianí, aj keď bol jeho dedičom a pravou rukou.
***
„Nobu-san.“
KEI položil ruky na
chlapcovu hruď a chystal sa ho od seba odsunúť. Na sestrinho priateľa si
pamätal. Už sa raz stretli, aj keď len počas veľmi krátkej návštevy, ale
rozhodne naňho nemohol zabudnúť, ani kvôli fotkám, ktoré mu Ai ukázala.
Vyšší mladík však nemal
v úmysle ho pustiť. Jeho zovretie ešte viac zosilnelo. Kei sa mu márne
pokúšal uniknúť.
„Už ma pusť!“ hneval sa.
„Hikaru-sama, môžem?“
„Nie, o to sa ani
len nepokúšaj. Bude lepšie, keď ho odvedieš do lietadla. Hneď prídem za vami.“
„Tak na tom sme sa
nedohodli. Nikam nejdem. Prepustite Kiyomi-san!“
Chcel vedieť, či jej už
dal protilátku, ale Nobu mu nedovolil sa k nim ani len priblížiť. Ťahal ho
preč opačnou stranou, takou silou, až Kei ľutoval, že sa nezapísal na žiadne
bojové umenia. Nobu bol očividne silnejší a nedal sa nijakým spôsobom
presvedčiť.
