9. kapitola 1/2

Varovanie: 18+,šialenstvo, deštruktívne sklony, vrahovia, smrť, netradičné situácie, násilie,  občas istá forma romantiky
Poznámka: je to fikcia, jednanie postáv a podmienky v liečebni nezodpovedajú skutočnému obrazu takýchto zariadení, všetko je len výplodom autora a túto konkrétnu inštitúciu berte ako imaginárne miesto.
Hlavný pár: Misha/Mark, Jered/Jensen, Seth, Jack...
Poznámka: Poviedka neprešla úplnou AP.

Obsah: Misha (18) sa dostáva do psychiatrickej liečebne pre zločincov.  Kvôli údajnej vražde svojich súrodencov (dvojičiek, 7) ostáva úplne sám bez akejkoľvek podpory svojej rodiny, ale...

Motto: „Myslel som si, že dokážem bojovať s tieňmi. Mýlil som sa.“

Počet kapitol: 13 + prológ a epilóg

Pokiaľ sa vám poviedka páčila, prípadne keď máte nejaké námietky, pripomienky, návrhy, pokojne využite možnosti komentovania, prípadne aj tie ostatné, ak máte chuť. Nijako sa nebránim akejkoľvek možnej diskusii na slušnej úrovni samozrejme.

Jensen musel počkať v izbe kvôli tomuto sedeniu. Doktor sa ho rozhodol nepustiť dovnútra. Údajne už aj tak sa toho na ich izbe deje dosť, preto chcel mať chvíľu oboch pacientov len pod svojím osobným dohľadom. Dokonca aj Misha napokon mal svoje súkromné sedenie ešte pred tým než si doktor zavolal Setha, a mali poňho prísť jeho kolegovia, preto sa musel držať bokom. Nemal veľmi čo na práci, keďže oficiálne tam už byť nemusel, preto si len kontroloval svoj mobil. Neprišlo mu veľa správ, v poslednom čase žil dosť uzavretým a izolovaným životom. A pokiaľ bol doma, zvyčajne spal, pozeral telku, prípadne len vybavoval nejaké veci, ktoré musel nutne urobiť. Mal pár príležitostných známych. Občas sa s nimi stretol a prehodili spolu pár slov, aj pár priateľov, s ktorými občas vyrazil do baru na pivo. Nikto z nich ho cez týždeň zvyčajne nekontaktoval týmto spôsobom, lebo vedeli, že na mobile je takmer nezastihnuteľný. Z práce mu väčšinou volali na domácu pevnú linku.  Mal ju pripojenú cez internetového poskytovateľa. Nemusel za ňu platiť, preto zvyčajne prijímal hovory a volal odtiaľ. Mobil mal pri sebe len kvôli núdzovým prípadom. Práve preto ho veľmi prekvapilo, keď našiel staré správy práve od NEJ. Bolo ich veľmi veľa. Jedna dokonca prišla pred pár minútami.

Ahoj Jen, som v meste. Na našom mieste. Nepridáš sa?

KAREN

Táto žena patrila k bola jeho osobná persona non grata.

Bola súčasťou mimoriadne krutého obdobia v jeho živote. Obdobia, na ktoré chcel zabudnúť natoľko, že si už ani poriadne nedokázal vybaviť jej tvár.

Často sa spolu nezáväzne stretávali,  priatelili sa, neskôr sa stali aj milencami... Bola to jeho prvá láska, prvá osoba, s ktorou začal dokonca aj chodiť a poznala sa aj s jeho rodinou. Pamätal si, aký bol vtedy hrdý na to, že začala chodiť práve s ním. Ako veľmi bol nadšený z toho, že mu venovala pozornosť.  Problém nastal, keď raz musela ísť do školy po svojho mladšieho brata. A zoznámila ich...

Jensen otvoril poslednú správu, ktorá prišla pred pár minútami.

Môj braček bol prijatý na vašu kliniku. Chcela by som sa s tebou len porozprávať o tom ako to tam všetko prebieha. Veľmi sa oňho bojím. Nechcem ti spôsobovať problémy, len si musím byť istá, že bude v poriadku. Dúfam, že si spoznal malého Setha...

KAREN

Jensen mal pocit, akoby jeho srdce náhle vynechalo pár úderov. Seth. To meno chvíľu tancovalo v jeho vedomí a spájalo sa s obrazom, na ktorý sa roky pokúšal zabudnúť... Až teraz si uvedomil, odkiaľ toho chlapca pozná, prečo sa mu už od prvej chvíle zdal taký povedomý. Bol to rozhodne veľmi vážny problém.

Nezdalo sa, že by si ten chlapec naňho spomínal. Nebolo to predsa nič dôležité, iba jediná chyba, jediný takmer nevinný bozk. Vedel, že by to nemal robiť, ale trochu si vtedy vypil a cítil sa tak uvoľnene. Okrem toho medzi nimi nebol veľký vekový rozdiel, ale Seth ešte nebol plnoletý. A Jensen mal len osemnásť. 

Karen ich pritom videla a nahnevala sa. Nedala si nič vysvetliť, obvinila ho. Tvrdila, že sa ho pokúsil znásilniť a urobila hrozný škandál. Nabral takmer až desivé rozmery. Všetko bolo náhle preč a on počúval len obvinenia. Objavilo sa to aj v novinách v súvislosti s nejakými ďalšími vecami, kvôli funkcii jeho otca.

Rozčúlilo ho to. Tie správy mu nemali poslať. Nie potom ako kvôli jedinej prežíval peklo. Mobil už radšej vypol a vložil si ho do vrecka. Bolo to niečo neskutočné, že vždy, keď vybral tú vec dostal len správu, ktorá ho poriadne rozhnevala. Chcela ho vidieť. Trápiť ho tým, čo sa stalo už tak dávno. Snáď neočakáva, že bude robiť všetko, čo si zmyslí.

Dlho sa vyhýbal akýmkoľvek stretnutiam s ňou, a rozhodne si neprial, aby vedela, kde sa zdržiava, vždy si našla príležitosť ako mu to celé pripomenúť a pred všetkými ho zosmiešniť. Niektorí členovia jeho rodiny sa s ním stále odmietali normálne baviť, musel sa zmieriť s tým, že okrem otca, nikoho na svoju stranu nezíska.

Práve preto ho nesmierne zasiahlo aj to, čo sa dialo s jeho súčasným partnerom. Možno viac než si dokázal pripustiť. Keď sa opäť otvorili dvere a Jered sa objavil s doktorom v izbe, nebol schopný zakryť ako veľmi ho tá správa zasiahla.

Jered si okamžite uvedomil, že niečo nie je v poriadku.

„Jen, prepáč, ja viem, že som ťa vyplašil... Už viem ako to je a mrzí ma to. Povedal som Sethovi, že sa oňho budem starať, že... Už sme si to vyjasnili... Doktor mu vysvetlil, že tie lieky na mňa zapôsobili... Je zvláštne, že sa nehnevá, ja viem, ale on... Nie je to môj brat, všetko sme si vyjasnili, ale aj tak sa oňho budem starať, akoby ním bol...“

Zmĺkol, keď pocítil ako ho Jensen pevne objal. Niečoho takého sa nikdy nedokázal úplne nasýtiť.

„Potrebujete niečo na upokojenie?“ opýtal sa doktor Travis.

„Nie, to nič nie je. Už pôjdete domov?“

„Dnes sa mi to už neoplatí. Ostávam tu spať. Keby sa niečo dialo, dajte mi vedieť.  To, čo som povedal, platí. Môžeš ostať, ale na oddelení sa neukazuj.“

„Ďakujem doktor. Tak dobrú noc, uvidíme sa ráno.“

„Dobrú noc, chlapci.“

„Keby niečo vieš, kde ma nájdeš...“ ešte raz pripomenul Jensenovi.

Potom už opustil izbu a nechal ich osamote.

Jensen svojho partnera naďalej držal pri sebe. Dokonca, aj keď sa presunuli na posteľ, nemal v úmysle ho tak rýchlo pustiť.

„Potrebuješ niečo? Urobím čokoľvek, aby si sa cítil lepšie... Ešte raz ma to veľmi...“

„To je v poriadku. Nič to nie je, len takto ešte chvíľu ostaň...“

Jered poslúchol. Bolo príjemné sa len tak uchýliť do jeho náručia a na nič zlé nemyslieť. Ticho, ktoré medzi nimi zavládlo bolo preňho lepšie než akákoľvek terapie.

Len ho chvíľu hladiť a upokojovať. Nič viac si neprial. Aj preňho to bol ťažký deň. Chápal, že zo všetkého najviac potrebuje partnerovu podporu. Nemal veľa možností ako mu pomáhať, ale jednu vec preňho mohol urobiť.

„Jen?“

„Áno?“

„Ľúbim ťa.“

„Ja teba tiež.“

Partner ho jemne pobozkal a opatrne povolil zovretie natoľko, aby sa mohol pohodlne uložiť vedľa neho. Bol to zvláštny okamih. Nebol si istý, či urobil dobre, keď o tom začal hovoriť práve teraz, ale rozhodne tým aspoň nespôsobil žiadne škody. Jensen mu venoval ďalší bozk, o niečo drsnejší ako ten predchádzajúci.

***

Seth sedel na svojej posteli. Díval sa na svetlovlasého muža, ktorý  po dlhom prehadzovaní sa z jednej strany na druhú, napokon zaspal. Mláďa ostalo na noc oddelené, ale on tam s ním pochopiteľne po celý čas ostať nemohol. Preto sa vrátil do izby k nemu. Čo sa samozrejme nezaobišlo bez veľkých protestov a nárekov mláďaťa. Seth nebol na nikoho natoľko naviazaný ako to decko, dokonca ani na svoju sestru, ktorá bola preňho asi tým najbližším človekom. Nechápal, prečo tak narieka len kvôli tomu, že budú jednu noc od seba.

Vstal zo svojej postele a ľahol si k Markovi. Bolo príjemnejšie cítiť vedľa seba niekoho, kto by sa mu neodvážil ublížiť. Prisunul sa bližšie k hrejivému teplu iného tela. Dával si pozor, aby svojho spoločníka neprebudil.

***

Červenovlasý mladík sa zúfalo chvel pod prikrývkou. Nechcel tam ostať. Bál sa, že doktor nie je tak úplne na ich strane. Inak by nedovolil, aby ho oddelili od partnera. Už bol úplne pokojný, nepatril na samostatnú izbu. Pevne zovrel okraje prikrývky, keď za dverami zazrel akýsi tieň.