![]() |
Klinika - špeciál |
Pár: Travis/Dawson
varovanie: krátke, patrí k poviedke Klinika.
„Prosím, neopúšťaj ma.“
Položil ruku na mužovo
plece. Už len ten jemný dotyk stačil na
to, aby cítil ako veľmi sa chveje. Nič viac si však nemohol dovoliť, lebo sa
bál odmietnutia. Bál sa zrúcať tú stenu, ktorá ich od seba tak dlho oddeľovala,
ale práve dnes sa v nej objavili trhliny, ktoré mu umožnili prekonať
počiatočné obavy.
„Prosím, ostaň.“
Nebol si istý, čo by mu mal
povedať. Nepoznal slová útechy, vedel skôr zraňovať, preto radšej mlčal.
Ponúkol doktorovi svoje objatie.
Nevedel, či to prijme práve od neho. Od osoby všetkými opovrhovanej a nenávidenej.
Od toho, kto vždy pokúša osud a robí si čo chce bez ohľadu na následky.
Doktor sa oňho oprel. Celou
svojou váhou ho napokon stiahol až k zemi. Sedeli tam v pevnom objatí,
ktoré ani jeden z nich nedokázal prerušiť. Cítiť doktorovo telo po takej
dlhej dobe bolo veľmi príjemné. Stále bol istým spôsobom taký, ako si ho
pamätal, ale už omnoho vyzretejší než predtým, ale tie jeho oči nikdy úplne
nestratili istú dávku nevinnosti. Stále to bol jedinou osobou, ktorá ho
prijala, ktorú si k sebe pripustil natoľko, až ho to samého vydesilo.
Nikto nebol ako on, nikto sa ani len nepribližoval k tomu, čo spolu
zdieľali. Neexistovali slová, ktorými by to mohol podrobne popísať. Bolo to
niečo, čo sa stáva len raz za život a nie všetci majú to šťastie nájsť vo
svojom živote takú osobu.
„Dawson, môžem ťa... môžem...“
„Čokoľvek chceš, len sa už
upokoj. Nikto ti neublíži. Nedovolím, aby ti niekto ublížil...“ opakoval mu tie
slová, až kým im sám nezačal veriť.
„Oholil by si si tú bradu? Rád by
som videl, ako vyzeráš bez nej. Už je to dávno, ale rád by som...“ vyslovil
želanie, ktoré hlavný ošetrovateľ neočakával.
„Tak dobre, zajtra ma uvidíš bez
nej. Rád ti to splním, ak ide len o to, ale teraz si už vezmi tú tabletku.
Musíš sa aspoň trochu vyspať.“
Z jeho úst to znelo trochu
drsne, inak už rozprávať ani len nedokázal, ale mal oňho veľkú starosť. Želal
si, aby sa nezaplietal do vecí, ktoré nedokáže zvládnuť. Milého doktora na
niektoré veci nemohla pripraviť ani škola a dokonca ani dlhé roky
skúseností nestačili na to, aby sa úplne zbavil svojich svojho najhlbšieho
strachu. A on ešte potreboval niečo zariadiť, rozhodne to bola vec, ktorá
nezniesla žiadny ďalší odklad.
Doktor napokon pod váhou jeho
prísneho pohľadu súhlasil a vzal si liek na spanie. Dawson ho uložil na
rozkladací gauč a starostlivo pozakrýval.