13. kapitola 1/2

Varovanie: 18+,šialenstvo, deštruktívne sklony, vrahovia, smrť, netradičné situácie, násilie, občas istá forma romantiky
Poznámka: je to fikcia, jednanie postáv a podmienky v liečebni nezodpovedajú skutočnému obrazu takýchto zariadení, všetko je len výplodom autora a túto konkrétnu inštitúciu berte ako imaginárne miesto.
Hlavný pár: Misha/Mark, Jered/Jensen, Seth, Jack...
Poznámka2: Kapitola prešla AP.

 Obsah: Misha (18) sa dostáva do psychiatrickej liečebne pre zločincov. Kvôli údajnej vražde svojich súrodencov (dvojičiek, 7) ostáva úplne sám bez akejkoľvek podpory svojej rodiny, ale...

Motto: „Myslel som si, že dokážem bojovať s tieňmi. Mýlil som sa.“

Počet kapitol: 13 + prológ a epilóg 

  Stihla som aktualizáciu skôr, takže si ju môžete vychutnať už dnes.

Klinika

Súčasnosť

Bol pritlačený k stene. Dych sa mu zrýchľoval. Cítil, že je už blízko.

Bolesť zmiešaná so slasťou ho nútila podriadiť sa rýchlejšiemu tempu. Telo pritisnuté k nemu v ňom prebúdzalo tie najtemnejšie pocity.

Ruka, ktorá tlmila akékoľvek zvukové prejavy ho zovrela pevnejšie.

Nechal sa objať.

Nechal sa hladiť.

„Mark, prosím... ja potrebujem...“

Pár dní pred Vianocami...

Nedefinovaný čas

Mark sa po škole zastavil v obchodnom centre. Mláďa mu vletelo do náručia uprostred rušnej časti obchodu plnej nakupujúcich. Napriek tomu ho pevne ho objal a nevšímal si hundrajúcich ľudí, ktorí ich museli obchádzať.

Nebolo možné niečomu takému odolať.

Neočakával to, lebo malo byť ešte v škole. Oni mali dnes výnimočne voľno kvôli nejakým opravám v ich triede. Preto sa rozhodol vybaviť vianočné nákupy, zohnať veci, ktoré mu mama napísala na zoznam. Darček pre mláďa mal už dávno kúpený. Dosť dlho na to šetril, aby mu niečo mohol vybrať sám. Opatrne pustil mláďa, keď uvidel mierne znepokojenú ženu, ktorá sa pretisla pomedzi rad nakupujúcich.

 „Misha, kam si sa to rozbehol?“

Mláďa sa schovalo zaňho.

 „Dobrý deň, pani Jenkinsová. Nemusíte sa ničoho obávať. Som Mark. Zrejme si na mňa spomínate...“

Učiteľka si ho chvíľu podozrievavo premeriavala, ale napokon len bezmocne prikývla.

„Áno, viem. Stretli sme sa na tom detskom predstavení, ktoré sme robili minulý týždeň.“

„Bol som na všetkých tých akciách. Sme istým spôsobom rodina.“

Mark si spomenul na to, aký bol červenovlasý chlapček nervózny, keď mal hrať v tej novej vianočnej hre.

Nebola to veľká úloha, ale napriek tomu nemohol ani len poriadne zaspať. Mysľou mu prebleskla spomienka na to, ako nervózne pobehoval po izbe a žiadal všetkých, aby s ním trénovali jeho text.

„Áno, už viem. Najprv som si nebola istá, ale už mi je to jasné. Vy ste tá osoba z jeho obrázkov... Nechcete sa k nám pridať? Robíme takú menšiu aktivitu...“

Nebol si istý, či by mal súhlasiť, ale keď pocítil ako mu mláďa pevne zovrelo ruku, nedokázal odolať.

„Dobre, tak pôjdem s vami...“

Ani si presne neuvedomil, kedy sa dostal do hlúčika detí a stal sa súčasťou akejsi knižnej besedy, ktorá sa mala odohrávať v novom kníhkupectve.

Po krátkom čítaní nejakej rozprávky a rozhovoru s akýmsi autorom sa mohli poprechádzať medzi regálmi. Poobzerať si niektoré knihy a bolo tam aj pár súťaží, do ktorých sa mohli zapojiť.

Mark sa držal trochu viac bokom a pozoroval svoje mláďa. Nepridalo sa k ostatným deťom. Neprechádzalo sa s medzi policami s nimi, ale stále akosi zaostávalo. Pôsobilo akosi smutne a neisto, až kým si opäť nenašlo cestu k nemu. Obával sa, že svojím súhlasom naozaj všetko pokazil.

„Mňa to tu už nebaví. Nepôjdeme niekam radšej len my dvaja?“

„Kam by si chcel ísť?“

„Ja neviem. Hocikam, len s tebou...“

„Nebude ti smutno za kamarátmi?“

Položil tú otázku, aby si bol úplne istý, či nedošlo k nejakému omylu.

Chlapček smutne pokrútil hlavou.

„To nie sú moji kamaráti. Chodíme len do rovnakej triedy.“

„Nehrávaš sa s nimi?“

„Nie, nepotrebujem ich. Najradšej sa hrám len s tebou.“

Klinika

Súčasnosť

„Prepáč, ja neovládol som sa...“

Svetlovlasý muž sa schúlil do klbka pri jednej zo stien, ktorá ohraničovala bezpečné územie historickej časti.

Mláďa si ľahko vedľa neho. Spokojne položilo ruku na chrbát a dotklo sa čerstvých škrabancov, ktoré na ňom napokon zanechalo. Bolo to o niečo živočíšnejšie spojenie, ako očakával, ale rozhodne natoľko príjemné, aby mu to na istý čas zlepšilo náladu.

„Mne to nevadí. Som rád, že si to urobil.“

„Mohol som ti ublížiť.“

„Páčilo sa mi to aj takto...“

Mark si skepticky premeral svojho partnera.

Usmieval sa. Nebol ani len trochu otrasený kvôli tomu, kam ho zavolal a čo s ním urobil. Rozhodne s ním nejednal práve najjemnejšie, ale on neveril tomu, že niečo také bude chcieť ešte niekedy absolvovať.

Mláďa ho napriek tomu jemne pobozkalo na pery.

„Čo  tu vy dvaja zase robíte?“

Okamžite sa od seba oddelili. Ten nový ošetrovateľ ich nesmel nachytať, ale tentoraz mali šťastie.

Seth bez váhania vošiel do historickej časti, akoby bol snáď aj pozvaný.

 „Nič,“ odsekli obaja.

„Rozprávate obidvaja naraz? Budem sa tváriť, že som to nepočul, ale čo sa týka toho ostatného, môžem sa pridať?“

„Nie!“ rezolútne zamietol Misha.

Postavil sa pred svojho partnera, akoby ho chcel chrániť a poriadne sa mračil na druhé mláďa.

„Seth, už nie nemôžeme...“

„Musíte. Chcem vás pozorovať. Zaujíma ma, či sa to medzi vami už zlepšilo. Už tak dlho vám pomáham a neprináša to skoro žiadne výsledky. To nie je fér! Prečo ste mi nepovedali, že sem idete?“

„Máš smolu. Skončili sm...“

Napriek tomu bol nútený čeliť mladíkovým naliehavým bozkom. Bolo to zvláštne, ale práve Seth akosi rozbil aj tú poslednú hradbu medzi nimi. Podarilo sa mu uvoľniť atmosféru natoľko, že bolo len otázkou času, kedy sa to celé poriadne zvrtne.

„Dosť...“ bolestne zamumlal, keď pocítil ako sa Seth prebojoval k miestam citlivým po predchádzajúcom milovaní. Rozhodne to však neznelo ako odmietnutie.

Rozhodne ani len vo sne nedúfal, že sa zblížia až natoľko, aj keď tieto malé záležitosti medzi nimi boli skôr fyzické. Seth ho stiahol na zem späť k Markovi. Nič viac si nemohol dovoliť, lebo svetlovlasý muž naňho začínal vrhať vražedné pohľady.

Seth ospravedlňujúco prepustil zo svojho zovretia mláďa.

„Ja vám len pomáhal. Už si zabudol, čo všetko som pre vás dvoch urobil a ako vám to teraz pekne klape?“

Mláďa sa spokojne uvelebilo v Markovom náručí. Seth sa len tak mimochodom zamiešal do ich objatia.

„Na nič sme nezabudli, ale sú isté hranice,“ upozornil ho starší muž.

„Vy dvaja ste takí nudní. Idem radšej ďalej rozptyľovať toho nového. Uvidíme sa hore. A bavte sa ďalej, akoby som sem nikdy nebol prišiel,“ spokojne im zamával a vyšiel von z historickej časti. Rozhodne sa mu páčilo, že si mohol ukradnúť aspoň bozk, na to ho už Mark poznal až príliš dobre. Druhé mláďa používalo rovnaké zbrane ako jeho drahý priateľ. S tým mal už naozaj bohaté skúsenosti.

Poznámka: Toto je oficiálny záver M2 v tejto poviedke. Ešte bude samozrejme nasledovať epilóg, kde dostanú svoju časť. Dúfam, že sa vám tento pár páčil, keďže v budúcnosti plánujem aj armádny slash s týmto párom. Pod vplyvom okolností to bude tak trochu z „leteckého“ prostredia.(Budú z nich tentoraz piloti :D )

Ešte dodatok, týkajúci sa Setha. On nepatrí do ich pár, len im troch vypomáha, ale oficiálne s ním nič vážne nemajú. :D :D Samozrejme, pokiaľ objavím niečo, čo by som chcela ešte riešiť, tak budú bonusy, čiže s poviedkou sa ešte tak úplne nelúčime.

V ďalšej časti sa pozrieme na J2.