Pár: Kei (Ai)/Shin, a.i.
Varovanie: 18+, sex, smrť,
duchárske, školské, kríza identity, kriminálne, zmienka o skupinovom sexe,
tajný spolok
Obsah (skrátená
verzia): Kei (16) žije so svojím otcom, jeho sestra Ai s matkou. Po
sestrinej smrti (údajnej samovražde) sa však rozhodne načas prevziať jej
miesto. Kei cíti prítomnosť sestrinho ducha, niekedy sa mu zdá, akoby spolu
zdieľali jedno telo. Verí tomu, že pokiaľ sa mu nepodarí zistiť pravdu, sestrin
duch si nikdy neodpočinie.
MINORI stál na okraji
priepasti. Pod ním sa rozprestieralo
rozbúrené more. Nedávalo to zmysel. Priepasť a more by predsa nemali byť
na tom istom mieste, ale on ich vnímal obe s rovnakou intenzitou. Uvedomil
si, že rozbúrené vlny sú tvorené jednotlivými tetovaniami.
Pod ním sa odohrával
krutý boj, obrovské tetovania sa nemilosrdne spájali, rovnako nemilosrdne aj
trhali všetko, čoho sa dotkli. Celé jeho vedomie sa ich dotýkalo
a pokúšalo sa ich usmerniť. Zabrániť im, aby zničili samé seba.
Minori nebol dobrý
v prenikaní do vedomia iných. Nie takýmto spôsobom. Bol bojovník, bol
vrah, bol mladým majstrom mučiacich techník, ale komunikácia na takejto úrovni
nepatrila k jeho schopnostiam. Dostať sa tak hlboko do seba, do svojich
vlastných obáv, bolo ťažkou skúškou. Dokázal sa tam udržať len preto, lebo mu
niekto pomáhal. Niekto ho tam držal. Tá sila ho teraz tlačila do chrbta
a prinášala so sebou dôverne známu vôňu.
Najprv si myslel, že je
to ona, že mu prišla dať posledné zbohom tak, ako to zrejme urobila so svojím
bratom. Cítil ju z neho, ale nevedel ako sa k nej dostať. Nevedel ako
potlačiť tú bolesť. Ai bola preňho dôležitá.
Napriek tomu aké správy
jej písal, napriek tomu ako sa vyjadroval a čo prejavoval navonok, bola to
prvá osoba, ku ktorej začal niečo cítiť, ale vedel, že táto vôňa nepatrí jej,
že je to len odraz jeho vlastných predstáv, ktoré dokáže privolať jedine otcov
obľúbený duch.
Duša plačúcej ženy, ktorá
rovnako ako ďalší zblúdenci prebývala v ich dome. Patrila k tým, ktoré nedokážu len tak
ľahko odísť a ich odchod by znamenal len veľkú bolesť, len príchod na
miesto utrpenia.
Prvý majster jej ponúkol
dohodu. Ochrana domu a jeho obyvateľov výmenou za miesto, kde sa môže
pohybovať bez toho, aby niekomu spôsobovala škodu a utrpenie. Bol bez
váhania prijatý. A tak sa jeho sila istým spôsobom zviazala s tou
jej. A to ho upokojilo, aj keď vedel, že situácia s jeho telom
a mysľou je veľmi zlá. Uvedomil si to hneď ako sa vynorila spoza jeho
chrbta a zastala pred ním. Nikdy sa nevznášala, nikdy nič nehovorila, to
bolo jednou z jej zvláštností, ale ona nežiadala pokoj, nechcela, aby ju
pochopili, potrebovala len, aby si niekto občas
uvedomil jej prítomnosť. A to jeho otec často robieval. Bola
spokojná, keď jej venoval svoj čas. Minori sa s ňou cítil bezpečne, napriek jej desivému zjavu a smutným
očiam.
„Čo sa to deje
s mojím telom? Taký tlak predsa nemôžem vydržať. Zomieram?“
Sivý bezvýrazný prízrak
pokrútil hlavou.
„Spojenie...“ pošepla mu.
Nevysvetľovala,
neodpovedala, vtedy, keď ju k niečomu vyzvali. A ani teraz nekonala
inak. Len ho mierne postrčila... Nebránil
sa. Vedel, čo to znamená. Nebolo už cesty späť. Rozhodol sa využiť túto šancu,
aj keby mala byť jeho posledná.
Minori cítil, ako sa mu
vracia vedomie. Telo sa pohlo, oči sa otvorili... Bolesť ich opäť zavrela, ale
on ju prekonal. Vrátil sa späť silnejší
než predtým. Plačúca žena ho naplnila svojou silou. Dovolila mu sa z nej
napiť, ale napriek tomu sa nedokázal vôbec pohnúť. Telo mal pripútané, celé
rozboľavené a nad ním sa nakláňal tretí majster. Rozmiestňoval nástroje po
jeho tele. Pochopil z čoho pramenila tá veľká bolesť... A rovnako silný
pocit nepohodlia...
Zároveň si však
uvedomoval svoje vzrušenie, chlad, ktorý ho hladil na pokožke, reakcie svojho
tela, ktoré sa pokúšalo získať čo najviac príjemnej pozornosti, ale
z tesného zovretia sa nemohlo vymotať. Tsutome mal otvorenú celú jeho
energiu, tetovania boli poprepichované, rozovreté po celom tele, len na bruchu
sa nachádzalo akési miesto prerušenia.
„Čo to so mnou... čo
to...“ zdesene rozšíril oči, keď si uvedomil, čo sa s ním zrejme bude
diať. Prinavrátená sila nemohla zabrániť tomu, čo sa tá zvrátená osoba chystala
vykonať. Každé trhnutie jeho tela spôsobilo mierne zachvenie a pohnutie
nástrojov. Z niektorých rán stekali pramienky krvi...
„Je dobré, že si sa
prebral, Minori. Aspoň uvidíš, čo všetko mám pre teba pripravené...“
„Prečo to všetko
spôsobuješ členovi svojej rodiny? Čo tým chceš dosiahnuť? Vždy sme boli na
tvojej strane. Vždy sme ti pomohli, keď si to potreboval. Prečo si...“
potreboval ešte chvíľu času, kým si duch zvykne a dokáže sa preniesť cez
problémy jeho týraného tela.
„Nikoho som nezradil. Chcem
nás len spojiť.“
„Spojiť celú rodinu!
Zbláznil si sa!“
„Nie, Minori, ja viem
veľmi dobre, čo robím a dostanem všetko, čo chcem... Ani ten tvoj malý
prízrak ti nemôže zabrániť tomu...“
Pery tretieho majstra sa
ho vyzývavo dotkli. Prechádzali krvavou cestou. Prsty zovreli mierne navretú
bradavku. Nemilosrdne potiahli kovový krúžok, až za hranicu únosnosti. Minori
zdesene hľadel na tú ozdobu. Niečo
také by si urobiť nikdy nedal. Za žiadnych okolností. Majstrove pery sa odtrhli
od jeho hrude. Prisali sa na jeho pery a drzo si vynútili vstup. Celým
telom mu trhalo, svaly sa napínali... Reflexne sa pokúšal urobiť čokoľvek, len
aby tomu zabránil, ale pevné zovretie mu vtom tvrdohlavo bránilo. Tsutome naňho
tlačil svojím telom, nástroje sa zabárali hlbšie, panika a strach ho
prinútili spolupracovať. Bozkávali sa drsným spôsobom, zrýchľovali tempo. Zdalo
sa mu, že prešla takmer celá večnosť, kým sa od neho odtrhol. Spolu s ním však
z jeho tela vyprchala aj tá príjemná energia. Plačúca žena bola odohnaná.
Nevedel odkiaľ tretí majster vzal takú strašnú silu. Netušil, akoby mal proti
nej bojovať v takomto stave.
Tsutome si utrel ústa
a chvíľu naňho len hľadel. Mal ten pohľad, ktorého sa všetci obávali, ten
pohľad, ktorý znamenal, že je schopný naozaj všetkého.
„Zdá sa, že teraz nám už
nič nezabráni celú situáciu uzavrieť...“ položil ruku na jeho hruď, na miesto,
ktoré ako jediné ostalo nepoznačené.
