Ultimátum

fandom: Sherlock BBC

Pár: Sebastian Moran/Jim Moriarty známy aj ako MorMor, okrajovo spomínaný John 
Odporúčam super video z yt, z námetom MorMor, nájdete ho tu pokiaľ by niekto mal záujem.

Varovanie: neistý_Sebastian, príliš pracovne vyťažený_Jim nestabilný vzťah, romantické, vzťah šéf/zamestnanec, zločinec konzultant/sniper

Obsah: Tie veci.

Poznámka:  Poviedka prešla AP.

      Venovanie:  Aliya Midnight(Keďže vďaka nej som sa dostala k tomuto páru)

Dnes výnimočne bez plánovania, keďže ako iste viete je sviatok a môžem pridávať priamo. Dnes mám deň písací, keď robím len to, čo ma baví, takže školské veci idú dnes bokom, je tak dobré, treba si vždy urobiť taký ten v pohode deň, aby sa načerpali duševné sily.

Sebastian už po tretí raz nakukol do pracovne svojho šéfa. Ostal stáť pri dverách a pozoroval ho. Neodvážil sa pristúpiť bližšie. Začul trasúci sa hlas, vychádzajúci z  jednorazového telefónu.

„To ne-môžem urobiť...“

„Nezabúdaj na čom, sme sa dohodli, John.“

„Nie, ja...“

„Mysli na to, čo ťa čaká, čo ťa čaká, ak ma sklameš. Som rád, že si zavolal. Tak dobrú noc a snaž sa. Páá.“

Jim zložil.

„Seb, ak chceš ísť dnu, tak pokojne poď,“ hlas jeho obľúbeného šialenca trochu zastretý, kvôli miernemu prechladnutiu. Jedine jemu by mohlo napadnúť niečo také, že sa odmietne prezliecť po páde do studenej vody. Bolo viac než jasné, že čoskoro bude potrebovať oveľa dôkladnejšiu starostlivosť. Túto vec však mohli vyriešiť lieky, trápilo ho niečo oveľa vážnejšie.

V poslednom čase ho od seba odstrkoval, preto sa len neisto motal okolo neho. Nevedel, čo si o tom má myslieť. Či to je len jedna z jeho nálad alebo ho už vôbec nepotrebuje? Nevedel, čo by mu mal povedať, preto len mechanicky poslúchol jeho príkaz.

Jim vstal a pokynul mu, aby si sadol na jeho miesto. Urobil to. S veľkým potešením zaregistroval, že jeho zamestnávateľ si do toho pohodlného kresla, sadol k nemu. Bolo príjemné opäť cítiť blízkosť jeho tela, srdce sa mu rozbehlo o niečo rýchlejšie a pomyslel si, že on sa stal iným druhom šialenca, definovaným ako totálne zamilovaný blázon. Z takmer nebeských výšin ho však zniesli šéfove slová: „Pokazil si poslednú operáciu?“

„Nie, prečo si to myslíš?“ pevnejšie ho objal a pokúšal sa zabezpečiť, aby to nevyznelo urazene.

„Bojíš sa ku mne priblížiť, tak som si myslel, že si ti niečo nevyšlo.“

 „To ty sa mi vyhýbaš. Niekoľkokrát si ma poslal preč.“

„Ešte niečo som ti naznačil?“

 „Nebol som si istý, či ma ešte vôbec chceš vidieť aj súkromne.“

 „Povedal som niekedy niečo také?“

„Nie, ale ja...“ nebolo preňho ľahké vyjadriť pocity slovne. Pripadalo mu to, akoby bol odstrkovaný niekam ďaleko od osoby, ktorú istým miloval, a to sa mu prestávalo páčiť. Netušil, že niečo také môže priniesť až takú hlbokú bolesť. Nikdy predtým s tým problém nemal. Ešte nikto ho k sebe natoľko nedokázal pripútať, ale to neznamenalo, že o tom dokáže hovoriť.

„Ach, tak tie veci,“ ľahostajne nad tým mávol rukou Jim.

Jeho priateľ vedel, že tým asi tak v kocke zhrnul zrejme všetko, čo chcel aj on povedať. Všetky tie záležitosti týkajúce sa vzťahov a lásky boli vždy preňho tie veci. Nebola to urážka ani nič podobné, jednoducho to tak nazýval. Napriek tomu nemohol zabrániť tomu, aby nepocítil to isté bodnutie bolesti, o ktorej ani nevedel, že ju môže cítiť.

„Áno, Jim, ide presne o tie konkrétne veci,“  prisvedčil.

Jeho milenec o tom chvíľu rozmýšľal. Bolo jasné, že tie veci nelogické, si vyžadujú omnoho viac pozornosti než by sa zdalo. No, zdalo sa, že pochopil o čo sa jedná, aj bez bližšieho popisu. Napokon sa pustil do vysvetľovania.

„Mal som len veľa práce, pri ktorú som sám ledva dokončil. Nič iné to neznamenalo. Posielal som ťa preč, lebo by si sa pri takých veciach nudil. Mňa samého to až tak veľmi nebavilo. Taká tá drobná detektívna práca, ale tá hra, ktorú som rozohral, tá rozhodne stojí až aj za takú námahu. Chcel som ťa od toho len ušetriť. Od tej nudnej časti našej hry. Mám pre teba pripravené omnoho zaujímavejšie projekty a omnoho lepšie vyhliadky, než hrabanie sa v starých papieroch. Nedošlo mi, že si to vysvetlíš takto. Chcem ťa mať pri sebe, Sebastian. Nikto nie je taký ako ty. Nikto sa nedostal tak blízko a už ani nedostane.“ 

Poznámka: Názov sa netýka tejto poviedky, ale no mal by sa objaviť ešte jedna časť s doplnením o Johnovi a Sherlockovi. A Jim je chorý, lebo to postihlo aj mňa.