Názov: Stevard
Pár: M2,
stevard/pilot
Varovanie:
romantika, homofóbia, 15+, vzťah muž/muž
Predpokladaný počet
kapitol: 10. (delené na 2 časti)
Obsah: Misha (30)
pracuje ako stevard v jednej z veľkých leteckých spoločností...
Poznámka autorky: ešte nikdy som neletela lietadlom, vedomosti mám
len z internetu a zo série dokumentov Letecké katastrofy.
PRED NIEKOĽKÝMI ROKMI...
Mladý začínajúci stevard si
kritickým pohľadom premeriaval svojho spolubývajúceho. Rozhodne nemal dobre uviazanú
kravatu a gombíky mal tiež pozapínané akosi chaoticky. Rozhodne ho nemohol
niekam pustiť v takomto stave. A už vôbec nie na palubu lietadla. Jeho spolubývajúci Jered bol novým kopilotom v spoločnosti,
v ktorej pracoval aj on. Jered predtým krátko pracoval pre inú spoločnosť,
ale kvôli nejakým nezhodám zmenil miesto a nateraz bol spokojný, aj keď ho
ešte stále trápila počiatočná nervozita, keďže bol ešte stále veľmi neskúsený a takáto
počiatočná tréma ho vždy trápila tesne pred odletom. Potom už žiaril ako
slniečko a takmer nič na ňom nebolo vidieť. Doma to však v žiadnom prípade
nevyzeralo tak idylicky.
„Jay, poď sem. Toto vôbec nemáš
dobre...“ dával si pozor, aby sa priveľmi neuškŕňal.
Jered rezignovane podišiel k nemu.
Stále bol veľmi bledý a nič do seba nedostal. Tradičná tréma sa ho pevne
držala. Misha bol rád, že mu môže aspoň trochu pomôcť. Dúfal, že časom, keď
získa viac skúseností prestane sa tým až tak veľmi trápiť. Nateraz sa zdržal
akýchkoľvek poznámok, ktoré by mohli ešte viac priliať olej do ohňa a radšej
sa sústredil na kravatu. Potom šikovne rozopol pár gombíkov a prepustil ho
zo svojej starostlivosti, až keď bol úplne spokojný s jeho celkovým
vzhľadom.
„Ďakujem, Misha. Neviem, čo by
som bez teba robil.“
„Neviem, možno by si kúpil jednu
z tých, kravát, ktoré sa už nemusia viazať...“
„Teba by žiadna kravata
nenahradila. Povedz, máš už niekoho vo výhľade? Niekoho komu by si mohol
takisto takto pomáhať?“
Misha zahanbene pokrútil hlavou.
Bolo dobré, že sa jeho kamarát chce odpútať od nepríjemných pocitov, ale
rozhodne nemuseli práve teraz preberať túto tému. Okrem toho si stále nezvykol
na to, že Jered vie o jeho orientácii. Dosť dlho trvalo, kým pozbieral
odvahu a povedal mu to a stále mu to pripadalo akési zvláštne. Nebol
si istý, či práve s ním chce preberať svoje vzťahy s mužmi.
„Nič také...“ zamumlal zahanbene.
„To je skvelé.“
„Naozaj?“ Misha si ho
podozrievavo premeriaval.
„Niekoho ti predstavím, ak
dovolíš.“
To rozhodne nebolo nič nezvyčajné. Odkedy mu
povedal to veľké tajomstvo. Jered na to reagoval svojským spôsobom. Rozhodne
natoľko netradičným, že nevedel, čo si o tom má myslieť. Rozhodne to však
bolo omnoho príjemnejšie ako to, čoho sa dočkal od niektorých takzvaných
priateľov a takzvanej rodiny.
„Pokojne to môžeš skúsiť.“
„Nie, ja to myslím vážne. Poznám
niekoho, ku komu by si sa skvele hodil.“
„To je zaujímavé. Pokiaľ by ti to
s lietaním nevyšlo, mohol by si začať s nejakou zoznamkou...“
neprikladal jeho slovám žiadnu dôležitosť.
„Ja som to myslel vážne.“
„To aj ja. Ak si myslíš, že by
sme sa k sebe hodili, tak nás pokojne zoznám. Som pripravený.“
„Tak dobre. Počítam s tebou.“
Misha sa neubránil úsmevu. Rozhodne
to nemienil brať vážne. Naozaj mali cestovať až na ostrov, bol to jeden z tých
pobytových leteckých zájazdov, dokonca v novej lokalite, ktorá bola
otvorená len nedávno. Tam sa rozhodne dalo nájsť veľa zaujímavých ľudí, ale
obával sa, že ani dva týždne nebudú stačiť na to, aby sa vôbec na niečo také
odvážil.
„Idem si ešte zbaliť nejaké
veci...“
Zamieril do svojej izby a chystal
sa na posledné úpravy. Bola to takpovediac pracovná dovolenka, ale už sa na to
tešil. Považoval za veľmi vhodné vypadnúť z mesta a už sa
nevracať k tomu, čo mu spôsobovalo
toľko starostí.
***
O niekoľko hodín neskôr...
Bol to mimoriadne pokojný a dalo
by sa povedať, že aj bezproblémový let. Misha ešte raz skontroloval či
cestujúci niečo nepotrebujú, ale väčšina z nich spala. Až na pár detí,
ktoré si akosi nedokázali nájsť vhodnú polohu. Inak však bolo všetko v poriadku,
vrátil sa späť do kuchynky k svojej
služobne staršej kolegyni.
„Ešte niečo treba urobiť?“
„Volali z kokpitu, že chcú
kávu. Vraj ju máš priniesť ty... Už som ju urobila...“ jej hlas znel unavene.
Podobne ako Misha ani ona nemala veľmi rada nočné lety, ale nateraz na nich
vyšla taká služba.
„Typický Jered,“ poznamenal
pochmúrne. Pokiaľ si ho tam zavolal osobne, bolo mu jasné, že má niečo v pláne.
Aj keď akosi nevedel, čo také chce riešiť práve teraz, keď sa nachádzajú ďaleko
od pevniny.
„Ty poznáš druhého pilota?“
zaujímala sa.
„Dalo by sa povedať, že dosť dobre.“
Nasledovalo pár zvyčajných
otázok, ktoré Misha snáď uspokojivo zodpovedal. Až potom ho Abby prepustila.
