Názorv: stevard
Pár: M2,
stevard/pilot
Varovanie:
romantika, homofóbia, 15+, vzťah muž/muž
Predpokladaný počet
kapitol: 10. (delené na 2 časti)
Obsah: Misha (30)
pracuje ako stevard v jednej z veľkých leteckých spoločností...
Tmavovlasý mladík sedel na gauči
vo svojom byte. Na stole mal položený diár s pracovným rozvrhom. Pokúšal
sa presvedčiť svoju matku, že v žiadnom prípade nestihne prísť na oslavu
otcových narodenín. Zamietol zatiaľ každý dátum, ktorý mu navrhla, takisto aj
viaceré prispôsobenia času. Vedel, že sa veľmi snaží a za iných okolností
by rozhodne aspoň na chvíľu prišiel, ale obával sa toho, že jeho prítomnosť by
skôr oslavu pokazila.
„Nie, mami. Naozaj mi to
nevychádza.“
„Misha, sľúbil si, že sa na to
pozrieš. Nemohol by si si aspoň prehodiť službu? Ide len o jediný večer...“
Tmavovlasý mladík ešte raz siahol
na svoj diár. Bolo čoraz ťažšie si vymyslieť výhovorku, ktorú by jeho matka
neprehliadla. Čiastočne bola aj pravda, že si nemohol až tak vyberať, kvôli svojej
rodine nelietal až tak často, ako jeho partner. A pracoval skôr v akomsi
špeciálnom režime, ktorý si dokázal vybaviť len s veľkou dávkou
trpezlivosti. Matke o tom však nemohol povedať. Jeho rodinu by nikdy
nepovažovala za takú aká je rodina jeho sestry.
Bolo mu jasné, že vyčerpá všetky
svoje voľné minúty a ak ani to nezaberie, príde sa s ním pozhovárať
osobne.
„Pozri, mami. Ja tam proste
nechcem ísť.“
Nastalo ticho.
„To, čo sa stalo naposledy... To
si nemôžeš tak brať... On to nemyslel vážne... Vieš, predsa, že vždy niečo také
povie a potom ho to veľmi mrzí.“
„Povedal presne to, čo si
myslel... čo si myslel o mne. Nechcem, aby sa kvôli mne celá oslava
skončila zle. Odkáž otcovi, že mu prajem všetko najlepšie, aj keď pochybujem,
že niečo také chce odo mňa počuť...“
„Misha, to nemyslíš vážne. On
naozaj...“
„Viem, že to myslíš dobre, ale
bude lepšie, keď to nateraz necháme tak. Na niečo také ešte nie ste pripravení.“
„Ja rozhodne som.“
„O tom pochybujem. Pamätám si, čo
si povedala môjmu priateľovi?“
„Nemyslela som, že to teraz
vytiahneš... Ja vieš, že ťa mám rada, ale si si istý, že ten muž... že vy
dvaja... pozri on má svoju rodinu a to, čo robíte je...“
„Ďakujem, že si mi zavolala mama,
ale ako som povedal, uvidíme sa pri nejakej inej príležitosti...“
Uľavilo sa mu, keď mohol ukončiť
hovor. Takéto to bolo vždy. Mama si stále myslela, že veci ešte nemá vyjasnené,
že si to jedného krásneho dňa zrazu rozmyslí. Nevyčítal jej, že sa snaží
urovnať jeho vzťahy s otcom, ale rozhodne to nebolo až také jednoduché ako
predpokladala. Netúžil po ďalších výstupoch a poznámkach, ktorým by sa za
žiadnu cenu nevyhli. Nehovoriac o tom, čo si mysleli o jeho partnerovi.
Chvíľu sa vyčítavo díval na svoj
mobil, akoby očakával, že sa naňho znesie ďalšia vlna kritiky, ale napokon len
vstal z gauča a zamieril do kuchyne.
Zameral svoju pozornosť na stôl,
na ktorom bolo položené hračkárske lietadielko. Jeho rodina nemala ani poňatia o tom, ako
to u nich doma funguje. A on im to rozhodne nemienil povedať.
Nikdy predtým neuvažoval o tom,
že by mohol mať rodinu. Syna, partnera a to všetko, vždy keď sa pokúšal
spomenúť si, ako to celé začalo, musel sa rozhodne vrátiť k tomu nočnému
letu... A jednej z tých zdanlivo obyčajných nocí, keď sa to všetko
začalo...
