varovanie: bonus k poviedke Vlk, tzv. abusive relationship
pár: Lydia/Deucalion
LYDIA
Nechcela byť súčasťou
rozsiahleho plánu, ktorý sa môže každú chvíľu pokaziť. Životy ostatných vnímať
len ako prostriedky na dosiahnutie cieľa, ale sľuby, ktoré dala šamanskému rádu, moc, ktorú od nich
dostala, to všetko si vyžadovalo aj prinášanie obetí. Nemohli predvídať úplne všetko, nemohli podriadiť svojej
úplne všetko. Ich úlohou bolo raz a navždy zastaviť alfa svorku za každú
cenu zabrániť tomu, aby ničili ostatné svorky a tým pripravovali šamanov
o ich pôsobiská. Pôvodná svorka
bola tou poslednou hranicou. Tí ostatní predtým zlyhali kvôli možným stratám,
kvôli všetkým tým bočným dôsledkom, bola to posledná možnosť ako zastaviť ich
postup teraz, keď ich blížiaci sa cyklus párenia oslaboval. Počas každého
stretnutia prichádzalo stále menej a menej šamanov, hovorilo sa
o smrti ochrancov svoriek, o bezcharakternom zabíjaní nevinných
a vlkov už dlho žijúcich v mieri. Niekto to musel zastaviť, niekto
kto nebude ani chvíľu váhať a nezväzujú ho žiadne hlboké putá
s pôvodnou svorkou. Nemohli ich poraziť silou, to sa im už raz
nevyplatilo, viedlo to vždy len k ďalšiemu krviprelievaniu a nikdy sa
im nepodarilo zvíťaziť nad bytosťami, ktoré nemali čo stratiť. Zaujímal ich len
boj, nič viac než to, aby získali nového člena a aj keď sa to nepodarilo,
nič sa tým nezmenilo. Nevytvárali si žiadne citové väzby, nepotrebovali sa
k nikomu vrátiť... Deucalion dbal na to, aby nikdy nestretli osoby, po
ktorých by ich vlci zatúžili natoľko, aby mali potrebu spáriť sa a označiť
ich. Svojich šamanov nútil vyhľadávať možných partnerov a buď ich zabíjal,
alebo sa zámerne vyhýbal územiam, kde by sa mohli takéto osoby vyskytovať. Nikdy
to však nebola len jediná možnosť. Šamani
z ústredia našli ďalšie vhodné osoby a ochránili ich... Riskovali tým
ich životy a nebolo isté, či sa to podarí, ale bola to jediná šanca, ktorá
mohla skončiť úspechom. Práve preto zrazu z ich malého mestečka prichádzali
mimoriadne výhodné ponuky pre istých ľudí...
Šlo skôr o obyčajných mužov a ženy. Deucalion zrejme aj v tomto poslúchal svojich šamanov
a lákal k sebe viac tých, ktorí mali potenciál na spojenie
s ľuďmi, aj keď neplatilo to úplne. Nešlo to tak ľahko, ako sa zdalo,
niektorí tvrdohlavo odmietali, museli robiť opatrenia, ktoré zahŕňali aj
mimoriadne nepríjemné záležitosti, len aby ich dostali tam, kam chceli...
Vrátane nedobrovoľných premien.
Boli vykonávané zaklínadlá aj na zakrytie prítomnosti
jedného z miestnych s potenciálnom stať sa partnerom člena
alfa svorky. Robili všetko potrebné, aby im nič nestálo v ceste.
Pripravovali si pre
nich pascu, starostlivo, veľmi opatrne a čo najdiskrétnejšie.
Toto všetko jej
prechádzalo mysľou, keď sa blížila k ich vodcovi. S ním bol asi
najväčší problém, lebo ho obklopovala temnota.
A to doslova, keďže bol slepý. No to
neznamenalo, že mala pred sebou ľahkého súpera.
„Deucalion?“
„Tak ty poznáš moje
meno, drahá... Mal by som byť polichotený, že sa zaujímaš práve o mňa...
Prečo nezachraňuješ svojich priateľov, svoju rodinu?“
„Nie je nutné ich
zachraňovať. Tu ste skončili.“
„Aké silné slová od človeka.
Ako to asi dosiahneš? Nezastavil ma ani váš alfa... Ani tí ostatní... Práve sa
chystám osloviť tvojich mladých, uvidíme, kto sa ku mne pridá a kto bude
musieť byť obetovaný...“
Lydia ho chytila za
ruku. Strhol sa, zrejme niečo také neočakával.
„Nebudem musieť urobiť
nič. Len počúvajte...“
Deucalion sa jej dotyku
nebránil, stáli tam, uprostred toho zmätku... Jeden z alfov zanechal boj
a vyrazil priamo k miestnemu obchodu...
Ďalšia z nich,
pomerne nepríjemná vlčica, pustila svoju obeť... Ich vlci podliehali cyklu párenia, šamani
urobili všetko, aby bolo nutkanie na ich území omnoho silnejšie, pracovali na
tom, aby z vybraných osôb urobili neodolateľné pokušenie... Deucalion to
tiež pochopil, ale už bolo neskoro. Neočakával, že niečo také nájde práve na
tomto mieste. Kedysi to bol jeho domov, no to už bolo veľmi dávno. Lydia mu zrejme pripomenula, aké nebezpečné
dokáže byť podceňovanie takýchto vecí.
Uznanlivo kývol hlavou.
„Nemôžeš ich poraziť,
tak sa s nimi spoj, si šikovné dievča, akože sa to voláš...“
„Lydia.“
„Takže, Lydia... chcete
nás pohltiť tak, ako za starých čias... Každý vlk chce partnera, aj keď to bude popierať, aj keď sa tomu bude brániť...
Musím uznať, že niečo také som ešte nevidel, ale je tu jeden malý detail,
obdobie párenia čoskoro skončí, ako prinútiť alfa vlkolakov, aby rešpektovali
svorku, aby ju neroztrhali zvnútra... Môžeme zabiť aj svojich milovaných, ja
som to urobil... Zabil som svojich, stvoril som ich, vychovával, miloval
a napriek tomu sú preč... Som alfa všetkých alfov mňa len tak nezviažeš...
A ja toto spojenie svoriek nedovolím...“
Lydia sa usmiala.
Myslel na všetko, presnejšie povedané takmer na všetko, oni nad tým plánom
strávili roky, celé ústredie, celá sieť šamanov dlho trpela týmito nájazdmi,
ona prišla až takmer ku koncu, celé to bolo domyslené až do najmenších
detailov.
„Táto svorka,
Deucalion, je iná než, tá s ktorými sa stretol... Na našom území žila
rodina s pôvodnou silou... Alfa s pôvodnou mocou sa o nich
postará... Dokonca ani ich vlci sa nemôžu postaviť proti pôvodnému zákonu...
Každý má svoju slabosť a tou tvojou je neschopnosť postaviť sa pôvodnému
zdroju... Ani ty nebudeš môcť proti tomu nič urobiť... Tvoj vlk sa radšej schová, akoby mal niečomu
takému čeliť... Postavíš sa proti nám a prídeš o červené oči...
Prídeš o svoju silu vlka...“
Pôvodný zdroj
predstavoval základnú esenciu, bol súčasťou umenia premeny... Vo svojej
podstate to bolo niečo nekontrolovateľné, surové, vzbudzujúce strach aj u tých
najmocnejších.
„Myslíš si, že neviem
o Halovcoch? Tak to ma naozaj
veľmi podceňuješ. Áno, mali takúto moc, ale ich matka, tá čo sa mi mohla
postaviť, zomrela pri požiari a jej staršia dcéra Laura, zomrela kvôli
túžbe po moci svojho strýka... Tým, že ju zabil, prerušil vaše spojenie
s pôvodným najmocnejším...“
Živé odkazy tejto sily
dokázali pretvárať, dokázali riadiť aj to, čo by inak upadlo do úplného chaosu.
Mali ju v úcte, ako niečo posvätné.
„Áno, to sme nečakali,
bola to menšia komplikácia...“
Stisol jej ruku
natoľko, až sa jej zdalo, že jej rozdrví kosti, ale nepustila ho.
„Jej brat teraz má tú
silu, obnovila sa v ňom, lebo nechcel moc alfu zo sebeckých dôvodov, chcel
len, aby Peter zaplatil za to, že zabil jeho sestru. Zdroj premeny uznáva
takúto obetu, vrátil moc späť k Halovcom a dlho pripravovaná dohoda
môže pokračovať...“
„Ak bude súhlasiť,
tvoji vlci sa mu podriadia... Môže ich ovládnuť a nahradiť ťa...“
„Ak bude súhlasiť,
drahá tak áno, ale nepredpokladám, že niečo také urobí... A ty sa toho
zrejme ani nedožiješ... Tvoje plány ma príliš rozčuľujú... Nemôžem ti dovoliť
pokračovať...“
„Dovolíš mi to...“
„Obávam sa, že nie,
drahá...“
Priložil jej svoju
palicu ku krku, objavil sa ostrý hrot, ktorý mal zrejme ukončiť akékoľvek
ďalšie rozhovory.
Malo to tak byť, ale
nechal tú ruku opäť klesnúť...
„Ty potvora...“
„Poslali ma
s tebou hovoriť z určitého dôvodu... Aj teba sme dostali... Alfa
alfov cíti to, čo ostatní členovia jeho svorky, ale na rozdiel od nich, to
nedostane...“ vytrhla sa mu zo zovretia bežala za ostatnými, chcela sa
dostať čo najskôr k alfa dvojčatám. Ubezpečiť sa o tom, že ostanú na
ich strane.
Nasledoval ju, ale
nevšímala si to, vďaka duchovi vlka bežala rýchlejšie než on.
