pár: Stiles (Jennifer Blake)/Derek
varovanie: zámena tiel, romantika, jednorázovka delená na 5 častí, smrť.
Obsah: Stiles zistí, že sa stal obeťou útoku démona.
„Stiles, môžem s tebou hovoriť?“
„Áno,
pani profesorka.“
Naklonila
sa nad ním a položila ruku na jeho plece.
Svet
okolo neho roztriasla akási neznáma sila.
Neskôr...
Bolo to zvláštne.
Naposledy si pamätal, ako bol v triede a profesorka Jennifer Blaková
ho žiadala, aby ešte chvíľu ostal po hodine. Nepochybne to bolo kvôli tej
eseji. Áno, napísal to totálne zle a mal tam milión chýb, ale zrejme by sa
to nestalo, keby si našiel aspoň trochu času a nemusel so Scottom plánovať akciu proti nejakému
temnému druidovi, ktorý momentálne desil úplne všetkých. Chcel jej jednoducho
sľúbiť, že to prepracuje, a chystal sa na to, ale zrazu stratil vedomie,
alebo čo... Nevedel, čo presne sa stalo, cítil ten zvláštny tlak a potom
náhle akoby niekto prerušil spojenie jeho mozgu s telom a on padal do
akejsi temnoty... A potom už nebolo nič čo by stálo za zmienku. Až na to,
že práve teraz skončil akosi v posteli, aj keď netušil, ako sa tam dostal.
A cítil nejakú ruku na svojom tele, niekto si ho rozhodne privinul
bližšie, to ho okamžite prebralo.
Prvé čo uvidel, keď
otvoril oči bol ... prekvapivo nahý Derek,
našťastie čiastočne zakrytý prikrývkou, ale aj tak bol dostatočne odhalený na
to, aby videl viac, než by vidieť potreboval. Podbruško a to ostatné, čo
sa zvyčajne len tak nevystavuje....
Derekov
penis je dokonale, ehm... Rozhodne... väčší než ten môj.
Pomyslel si zdrvene.
Proti jeho vôli mu
mysľou prešla spomienka na to, kam ho asi pred nedávnom strkal.
A akosi to celé
nechápal, nevedel, kde sa stala chyba. Niekde určite. Rozhodne by práve teraz
nemal mať výhľad na žiadnu súkromnú časť tela alfa vlkolaka. Cudne sa po ňom natiahol a zakryl ho.
Radšej hneď, aby náhodou neprišiel na to, že si ho obzeral.
Neblahé tušenie ho
prinútilo nakuknúť pod svoju časť prikrývky. A hneď to aj oľutoval.
Čo
to má sakra znamenať! Ó môj Bože...
Pre istotu nakukol ešte
raz, ale stále videl to isté.
Čo najtichšie sa
vyhrabal z postele, schmatol tenkú nočnú košieľku, ktorá ležala pri
posteli a zamieril do kúpeľne. Obliekol si to až potom, sa na seba pozrel.
Aby ešte raz nemusel riskovať, že dostane záchvat paniky, začne jačať
a Derek príde na to, že s ním niečo nie je v poriadku. Rozhodne
nechcel, aby si niečo všimol. Mohlo by to dopadnúť veľmi zle. Privrel oči,
a dúfal, že keď ich opäť otvorí, prebudí sa vo svojej posteli...
Keď ich opäť otvoril, zo zrkadla naňho hľadela mierne šokovaná profesorka
literatúry.
Odhrnul si vlasy
s tváre ona urobila to isté. Potiahol sa za ne a on pocítil bolesť.
Toto rozhodne nevyzeralo ako nejaká halucinácia alebo skôr katastrofa.
Ak
mrzutý vlk zistí, že to bol on, odkopne ho snáď aj na mesiac.
„Jenny!“
Počul ako naňho Derek
volá. Okamžite sa mu zovrel žalúdok. Toto nezvládne. Nedokáže predstierať, že
je ňou, ale ak to neurobí, určite ho zabije. Bude to len na chvíľu, oblečie sa,
povie, že má nejaké povinnosti a nechá vlka vlkom. Potom svoje kroky
nasmeruje k svojej partii a pokúsia sa spolu zistiť, ako sa dostal do
tejto situácie.
Zhlboka sa nadýchol,
vrhol na seba ešte jeden mimoriadne kritický pohľad a potom už vošiel späť
do izby.
„Dobré rá... teda ahoj,“
dostal so seba, priškrtene.
Takmer to celé
pobabral. Opäť sa v ňom zmáhala panika nebyť toho, že sa viac obával,
Derekovej reakcie, zrejme by jej úplne prepadol.
Stačil jediný pohľad
naňho a všetko jeho doterajšie odhodlanie bolo zrazu preč.
Derek sa naňho usmial.
Neveriacky naňho
hľadel.
A jeho myšlienky
sa opäť začínali uberať tým najnevhodnejším smerom.
Mrzutý
vlk sa dokáže usmievať? Neskutočné. Škoda, že si ho nemôžem odfotiť. Scott by
to mal vidieť.
„Čo by si dnes chcela
robiť? Budeme sa držať pôvodného plánu, alebo máš chuť na...“
„Musím na chvíľu odísť,
to vieš... Nejaké nedokončené veci...“ pokúšal sa spomenúť si, či sa profesorka
s niekým baví, či vôbec má nejakú priateľku alebo známu na škole, ale nič
sa mu nevybavovalo.
„Dúfal som, že
ostaneš...“
„Nebude to dlho trvať. Sú
to len nejaké nudné učiteľské veci... To vieš, musím to ešte dokončiť, aby som
sa moh... sa mohla venovať len tebe...Čoskoro sa vrátim...“ prisľúbil mu, aj
keď to nemienil dodržať.
„Dobre, počkám na teba,
ale ešte...“
Ešte
čo? Ešte čo...
„Za trpezlivé čakanie
si zaslúžim odmenu vopred.“
No
čo ak zistí, že sa bozkávam inak? Sakra! On ma vážne zabije.
Stiles pristúpil späť k posteli.
Naklonil sa k nemu a jemne sa obtrel o jeho pery. Tým nemohol
nič pokaziť. No bol vtiahnutý do omnoho intenzívnejšieho a vášnivejšieho bozku.
Telom mu prechádzali príjemné pocity... Jej telo si zrejme pamätalo, ako sa mu
to páči, tak sa tým nechal viesť.
