pár: Stiles (Jennifer Blake)/Derek
varovanie: zámena tiel, romantika, jednorázovka delená na 5 častí, smrť.
Obsah: Stiles zistí, že sa stal obeťou útoku démona.
Nervózne
poskakoval pred dverami a pokúšal sa utíšiť to svoje splašené srdce, ktoré
sa akosi nemohlo dostať do normálu, a to všetko len kvôli pár bozkom. Musel
od Dereka rýchlo utiecť. Inak by
zrejme nedokázal zaručiť čo by urobilo to je požičané telo.
Prečo
to muselo byť také... Bolo také ťažké od
neho odísť, neprial si nič iné len to, aby ho mohol ešte chvíľu takto bozkávať
a on takmer zabudol v akej kaši sa to ocitol.
Ani
len netušil, že to Derekovi tak, ide, že sa bude cítiť tak, akoby mal chuť,
akoby bol preňho príťažlivý a mohol by urobiť to, za čo ho neskôr mrzutý
vlk bude chcieť zrejme zabiť.
Stiles, musíš sa upokojiť. On si
myslí, že bozkával svoju priateľku nie teba! Keby vedel, že si to ty, asi by ťa
prehryzol na polovicu.
Pomyslel si.
Pokúšal
sa ovládnuť svoje myšlienky, ktoré sa práve teraz neuberali tým správnym
smerom. Nesmie takto vstupovať do Derekovho
súkromia. Musí sa sústrediť na to, čo je podstatné. Nájsť svoje telo.
Dostať sa z tohto a vrátiť sa k svojmu zvyčajnému spôsobu
uvažovania bez ženských túžob, ktoré ho nateraz poriadne mučili.
Niečo nadprirodzené ho
pomocou profesorky zrejme vytiahlo z jeho tela. O niečom takom občas
počul, výmena duší z filmov a podobne, ale nepredpokladal, že sa tu
bude povaľovať nejaká náušnica, ktorá ho zázračne vráti do jeho tela.
Siahol do profesorkinej
kabelky, v duchu sa jej za to opäť ospravedlnil, rovnako ako aj za to, že
ju musel prezliecť z nočnej košieľky, a pritom sa na ňu trošku aj
pozeral, lebo inak to nešlo. Každopádne bol rád, že si u Dereka nechala aj
nejaké nohavice, keďže chodiť v sukni by mu práve teraz rozhodne
neprospelo. Už aj tak mal mierne problémy s tým, že uňho nemala žiadne
tenisky. Balansovať na vysokých opätkoch nebolo práve najľahšie, musel kráčať
veľmi pomaly a len dúfal, že Derek ostal v posteli a nedíva sa
na to, ako neisto udržiava rovnováhu.
Prezuť si tie topánky,
to musel urobiť ako prvé, lebo by ho zabili skôr než nejaká nadprirodzená
príšera.
Zamieril pokojne k jej
autu, (želal si vidieť tam namiesto toho svoj džíp) cestou sa zastaví v obchode
a rýchlo kúpi nejaké tenisky, keďže v tomto nezvládne chodiť dlhšie,
než to bude nutné, a pošle bleskovú správu svojmu skvelému priateľovi a zvolá
ich malú ľudskú svorku, ktorá si zo všetkým poradí.
Nemôže sa takto ukázať
uňho doma, jednak by spôsobil dosť značný chaos, už len tým, že prišiel do domu
svojho žiaka, a potreboval nejaké pokojné miesto, aby sa so Scottom mohol
pozhovárať.
Sadol si za volant,
zabuchol dvere a rýchlo napísal správu pre kamaráta.
Píšem
ti z neznámeho čísla, lebo mám fakt veľký problém, fakt veľmi veľký
problém Scott, nechaj všetko tak a príď na obvyklé miesto. Budem tam asi o pol
hodinu.
Stiles
Neodoslala sa.
A čoskoro pochopil
prečo, slečna Blaková nemala kredit.
Po svoj sa rozhodne
vrátiť nemohol. Nevedel, kde jej jeho telo, mohlo byť pokojne doma a asi ťažko
by vysvetľoval, prečo tam prišiel. Nechcel sám sebe narobiť problémy, ani
vyplašiť tú bytosť, ktorá ho zrejme mala vo svojej moci.
Už mu bolo jasné, že
obchodu sa naozaj nevyhne. Jej mobil bol sám o sebe dosť zvláštny, žiadne
iné kontakty, okrem Dereka. Žiadne iné správy, okrem Derekových. Tie ostatné
mohla vymazávať, ale to sa ľuďom zvyčajne nechce a história hovorov bola
takisto zaplnená len Derekovým číslom, ktoré ani Stiles nemal, ale usúdil to z toho,
že okrem Derekovho cteného mena tam bola pridaná aj jeho fotka.
Bolo to zvláštne. Nie
ani tak preto, že by nemohla mať v kontaktoch len jeho, ale čo ostatní
ľudia? Čo jej rodina a priatelia.
Každopádne mobil nebol
ani poriadne nabitý, radšej našiel tú vec, a rozhodol sa ho dobiť počas
jazdy autom, aby mu náhodou neprestal fungovať v tej najnevhodnejšej
situácii. Displej na chvíľu zhasol a on v ňom uvidel svoju terajšiu tvár,
tento mobil by sa dal rozhodne použiť aj ako zrkadlo...
Myšlienky mu stále
odbiehali, kvôli nervozite a nedokázal to kontrolovať.
A potom niečo
uvidel, hrozná tvár, celá doničená, takmer neľudská. Trvalo to asi len zlomok
sekundy.
A on nevedel, čo
presne to bolo a ani to nechcel zisťovať. Strčil mobil do nabíjačky,
naštartoval a čo najrýchlejšie vyrazil na cestu do mesta. Každopádne až
potom, ako si vyzul tie hrozné topánky.
Len
pokojne. Len pokojne. Drž sa svojho plánu a všetko bude dobré.
Preletel tú cestu, akoby sa chystal na
preteky, ešte nikdy nebol v mesta tak rýchlo, vystúpil pred obchodom,
nahmatal jej peňaženku a ani nie o pätnásť minút už vychádzal von, s pohodlnými
topánkami, a kreditom.
Odoslal správu a čakal.
Kým prišla odpoveď
uvažoval o tom, čo by ešte mohol urobiť.
Ok.
Budem tam.
Scott.
Značne sa mu uľavilo,
keď si to prečítal.
No jeho radosť ako vždy
netrvala dlho. Mal pocit, akoby ho niečo pevne zovrelo do pasce, s ktorej nedokázal
uniknúť. Hlava sa mu zakrútila, musel na chvíľu privrieť oči.... A keď ich
opäť otvoril, už nebol v tom aute...
Ležal na akomsi tmavom
podklade, celé jeho telo sa chvelo, nadvihol sa, spoznával svoje oblečenie,
svoje ruky, nahmatal aj tvár, a rozhodne bol opäť chlapcom, ale nebol
doma, ani nikde kde by to poznal.
Ležal na tvrdom
povrchu, nad ním sa niečo pohybovalo, ako chladný tieň. Naklonilo sa to nad
jeho krk a salo to z neho, nemohol sa pohnúť, nemohol urobiť nič, ani
len kričať, aby tá vec prestala.
V jeho hlave
zaznel profesorkin hlas.
Už si niekomu povedal o tom,
čo sa ti stalo?
Nie,
nikomu práve som sa chystal, ale... nech prestane... tá vec... nás zabije....
Nemôžem to zastaviť. A nemám
veľa času. Dobre ma počúvaj, Stilinski.
Nikomu nesmieš povedať,
čo sa s nami stalo, ani Derekovi ani svojim priateľom! Nikomu!
Prečo?
Ak niekomu povieš,
pravdu, už sa tu nebudem môcť skrývať. Moje kúzlo, je viazané na tvoju
mlčanlivosť. Čerpá silu z môjho tela, na to, aby ťa nedokázali len tak
ľahko zabiť. Cítil si to, však? Moje telo ti nedovolilo povedať Derekovi pravdu
o tom, kto si. Vysvetlil si si to po svojom, ale bola to moja práca.
Myslia si, že som im
obetovala teba. Sú spokojní a kŕmia sa. Ak zistia, že som tu a pokúšam
sa ich zastaviť, zničia moju dušu a prídu si aj po teba.
Čo sú to za tvory?
Nemajú mená známe ľuďom.
Nenájdeš o nich žiadne informácie, len pokračuj v mojom živote, akoby
som to bola ja. Tvojou úlohou bude vykonať rituál, pošlem ti do hlavy
inštrukcie. Spoločne ich porazíme, ale bude si to žiadať čas.
Koľko času?
Približne mesiac. Rituál
je viazaný na jednotlivé fázy a musí sa urobiť poriadne, inak nás oboch
zabijú.
Ako je možné, že vôbec viete také veci?
Som emisár
Stiles.
Ale...
Teraz sa prebuď a rob
čo som ti kázala! Je to tvoja jediná šanca. Ak prehovoríš, dostanú nás a obaja
zomrieme.
Hlava ho zabolela,
keď pocítil ako sa doňho dostávajú jej myšlienky. Ten rituál, mal to všetko
umiestnené v mysli, siahol na nejaký časopis, ktorý mala medzi vecami a aj
na tužku a rýchlo si to všetko zapísal.
