Stalker 3. kapitola 2/3

 varovanie: posadnutosť, sebauspokojovanie, obťažovanie, voyerizmus, rape non-con

pár: Gareth/John a i.
obsah: Gareth pozoruje svojho suseda Johna a jeho rodinu. Nemá pred ničím rešpekt. Dokonca umiestnil kameru aj do ich domu.
On sám žije samotárskym životom, bez priateľov, dokončuje posledný ročník na strednej, ale škola ho vôbec nezaujíma, jediné čím je posadnutý je jeho príťažlivý sused a jeho dokonalá rodina.  Kým on má všetko, Gareth žije v prázdnom dome, dostáva od matky na účet peniaze, aby mohol dokončiť školu, potom sa už o seba musí postarať sám... Po starých rodičoch mu ostal len dom, ktorý je nie práve v najlepšom stave...
No počas svojho pozorovania zisťuje, že veci nie sú vždy také ako sa zdajú...

predpokladaný počet kapitol: 10 (delené na 3 časti, po 2 str. 1 kap/6 str.) 

Počas obednej prestávky prezrel záznam z bezpečnostných kamier. Bol natoľko vykoľajený tým darom, že mu ani nenapadlo skontrolovať takú samozrejmú vec. No ani tak sa nič nedozvedel, ten človek, ktorý prišiel do obchodu sa díval skôr nadol, tvár mu takmer nebolo vidieť kvôli šiltovke, ktorú si zvolil tak príhodne, až zakrývala to, čo by malo byť samozrejme dobre viditeľné, preto nedokázal nič bližšie rozoznať. A zvolil si aj pomerne neforemné oblečenie, ktoré zakrývalo jeho postavu natoľko, až bolo ťažké čokoľvek rozoznať. No rozhodne z toho nemal dobrý pocit.

Pre istotu si tvár toho muža vytlačil,  chcel sa s ňou pohrať v jednom programe, ktorý mal doma. Možno by sa mu podarilo tú fotografiu upraviť tak, aby dokázal aspoň niečo rozoznať, ale nebolo to veľmi pravdepodobné. Darčekovú kartičku si tiež niekoľkokrát prezrel, no nenašiel na nej nič čo by stálo za zmienku, okrem spomínaného záhadného odkazu. Usúdil, že bude najlepšie, ak s touto vecou pôjde za otcom.

Necítil sa bezpečne, potreboval ochranu niekoho, kto sa v takýchto veciach vyzná lepšie ako on.

Chcel sa s ním o tom pozhovárať, ale nemal možnosť s ním priamo hovoriť ani si dohodnúť stretnutie, bolo mu oznámené, že má trest a až do odvolania nemá povolené žiadne telefonáty, poštu ani návštevy.  Znamenalo to, že sa k nemu tak skoro nedostane, a to ho vôbec nepotešilo.

§§§

Po celý zvyšok svojej služby sa venoval zákazníkom, a vykonával bežné povinnosti. Podarilo sa mu predať pár vecí a niektorým ľuďom celkom dobre poradil, deň v práci ubehol tak rýchlo, pomaly sa blížil koniec jeho pracovnej zmeny. Uvažoval o tom, čo všetko bude robiť, keď sa vráti domov a či už pán B bude doma. Možno by sa mohol len tak nakuknúť, čo sa u nich doma deje a prísť na iné myšlienky.

„Ja už pôjdem... dobre...“ Pam prerušila ďalšie jeho úvahy a vrátila ho späť na zem.

„A kto bude dnes zatvárať?“ opýtal sa tak trochu s obavami. Uzávierka bola už urobená, ale bolo ešte treba tak trochu poupratovať . Necítil sa však na to, aby v obchode ostal úplne sám.

„Šéf tu ostal. On sa o to postará. Ostaň s ním a daj pozor, aby bolo všetko dobre pozatvárané...“

„Áno, šéfka.“

 „Tak sa maj. Prajem ti príjemný večer...“ usmiala sa naňho.

„Aj ja tebe...“

Sledoval ako odchádza do svojho auta do bezpečného domova k deťom a manželovi.

Po jej odchode nastalo v predajni nezvyklé ticho. Zvyčajne tu ani on neostával tak dlho, ale čakal ho školský deň, preto si predĺžil zmenu, samozrejme kvôli tomu aby na tom neutrpel jeho plat.

Práve teraz však musel myslieť na niečo iné, z tmavých útrob zamestnaneckej časti vyliezol Issac, a poctil ho svojou prítomnosťou.  

Bol tak roztomilo rozstrapatený, pôsobil dosť unavene, aj keď samozrejme nestrávil celý pracovný čas vo svojej kancelárii. Na obede sa zdržal o niečo dlhšie, než by bolo vhodné, no nikto sa to neodvážil komentovať. Niečo také by im neprešlo len tak ľahko. Issac si vedel veci zariadiť tak, ako chcel a kto sa mu znepáčil, ten sa zvyčajne v predajni dlho neudržal. A práve teraz sa nedíval na svojho zamestnanca s porozumením.

Gareth naňho neisto hľadel.

„Pam ma požiadala, aby som dohliadol na...“ bol prerušený, skôr než stihol dokončiť vetu.

„Tak si tu ostal ty...“ znelo to trochu zvláštne, akoby nemohol uveriť tomu, že práve on získal tú poctu dnes ukončiť deň.

„Už to tak bude.“

„Dobre, tak to asi budeme musieť urýchliť...“

Issac pristúpil k nemu a objal ho okolo pliec. Robil to takým spôsobom, akoby to bolo úplne samozrejmé, a oni dvaja k sebe bezvýhradne patrili.

Strhol sa. Neočakával od neho takýto typ dotyku a už vôbec nie to, že si ho k sebe pritiahne, akoby od neho niečo očakával.

Bol natoľko šokovaný toľkou dôvernosťou, že sa nechal odviesť, ani presne nesledoval to kam idú.

Ocitli sa na rozdeľovacej chodbe medzi kanceláriami, z dosahu kamier a toho všetkého, čo by ich mohlo vyrušiť. Až vtedy ho premohla zvedavosť.

„Kam to chcete ísť?“

„Do malého skladu. Ten musíme dnes skontrolovať...“

Gareth z toho nemal dobrý pocit.

Malý sklad, bol teraz už len prázdnou miestnosťou s niekoľkými starými obalmi a nepoužívaným stolom.

 „Ale to nepôjde... Máme to tu len zbežne prezrieť... nastaviť poplašné, zamknúť predajňu a...“

„K tomu všetkému sa dostaneme, ale najprv skontrolujeme ten sklad.“

Issac siahol do svojho vrecka a niečo odtiaľ vybral kľúč.

Ťahal ho ďalej, nebránil sa. Mohol by, no zbytočne by mu to spôsobilo problémy. A takým podivným spôsobom ho toto šéfovo jednanie vzrušovalo, nemohol sa tomu ubrániť. Možno práve tieto zvláštne túžby dostávali mužov z ich rodiny do takých veľkých problémov, inak si nevedel vysvetliť to, čo ich všetkých vždy priviedlo do nebezpečenstva.

„Tak dobre. Ako poviete...“