 |
| FINÁLOVÝ BONUS |
varovanie: bonus k poviedke Vlk, tzv. abusive relationship
pár: Danny/alfa dvojčatá, Kali/Harris, Lydia/Deucalionpoznámka: konečná finálna verzia
Po troch dňoch...
LYDIA
Jeden
z vlkov, člen pôvodnej svorky, vyložil jej veci pred Hlavným domom. Dívala sa na svoje šaty
nahádzané v napol otvorenom kufri,
celý jej život bol naskladaný do štyroch krabíc, bol tam aj jej
notebook, pohodený na vrchu medzi školskými vecami. Neodkázal jej nič, len
nasadol do auta a nechal mladá šamanku stáť tam nad tými vecami. Ešte
stále bledú a mierne zoslabnutú po ťažkom zaklínadle.
Rodičia
ani chvíľu nezaháľali, teraz keď vedeli, ako sa rozhodla a čo všetko
urobila, poslali väčšinu z jej vecí na Deucalionovo územie. Definitívnosť
toho všetkého ju zasiahla dosť tvrdo. Nepriložili žiadny odkaz, nič čo by
hovorilo o tom, že jej domov je pre
ňu ešte stále otvorený.
Bezmocne
hľadela na všetky tie veci, trvalo takmer pätnásť minút, kým sa pomaly
spamätala z toho, ako rýchlo to tam pohádzal a začala sa venovať
tomu, ako ich dostať do svojej novej izby.
No
nedokázala ich zdvihnúť, boli príliš ťažké, klesla na zem k nim, chvíľu sa
takmer nekontrolovateľne triasla, to zaklínadlo zlomilo niečo v nej, niečo
čo teraz už len veľmi ťažko hľadala. Nechápala, ako to Danny mohol zvládnuť,
ako prežil niečo také bez ujmy, ona cítila následky toho všetkého hlboko
v sebe, niečo v nej bolo
poškodené, vybočené z rovnováhy... Posunula hranicu partnerského
puta, nebola v poriadku, jej rodina bola zrejme preč a netušila, čo
bude robiť ďalej.
Možno
práve preto pocítila ako jej tvár zmáčali slzy a neverila tomu, že sa
niečo také deje práve teraz a že tie slzy vychádzajú z jej očí.
Zúrivo si ich začala utierať. Poškriabala si pritom obe líca, ale nevenovala
tomu pozornosť, až kým jej niekto neodtiahol ruky od tváre.
„Lydia...“
Pokúsila
sa o to znovu, ale nemohla sa k tomu opäť dostať, bola pritiahnutá do
objatia.
„Ja
nemám kam ísť...“ hlesla zdesene.
„Bojovala
som za nich, ale oni to nepochopili... už ma tam nechcú... už mi neveria...
Nikto z nich mi ani nezavolal, aj keď vedeli, že ja... museli vedieť... že
ja...“
„Tým
si nie som taký istý, ale určite sa ti čoskoro ozvú. Ak im na tebe záleží, budú
sa zaujímať, ak nie posunieš sa dopredu a nájdeš si nových priateľov. Zo
všetkého najviac asi potrebujú čas, aby dokázali prijať tvoje vysvetlenie.“
„Nemám
čas, čo ak to nikdy neprestane... čo ak už nebude taká ako predtým...“
Bola
v bezpečí, teraz už áno, ale stále neverila tomu, čo všetko urobila, len
kvôli tomu plánu. Ako ďaleko v rámci toho dokázala zájsť. Už to v nej
nebolo, všetka tá odhodlanosť bola preč, násilne vytrhnutá a pošliapaná
tým, všetkým čo musela zniesť.
Deucalion
bol s ňou, časť z nej prežívala spokojnosť, kvôli prítomnosti
partnera, kvôli jeho dotyku, ale tá ďalšia sa zmietala v pochybnostiach.
Bolo toho toľko čo si ešte potrebovala sama so sebou vyjasniť. Rozpoltenosť jej
lojality jej priniesla veľa bolesti a zbytočného utrpenia.
Teraz
si už nebude musieť vyberať. Nech to s ňou dopadne akokoľvek, tie veci
možno neznamenajú to, že domov už nemá, možno to znamená to, že nový domov
práve získala. Potrebovala si túto teóriu okamžite overiť.
„Môžem
ostať s tebou ja... môžem sa spoľahnúť, že...“
„To
sa ma ani nemusíš pýtať. Predpokladám, že počas týchto dní si pochopila, že sa
veľa vecí zmenilo, aj čo sa týka mňa... Som ochotný pristúpiť na isté
kompromisy.“
Spôsob
akým to hovoril v nej opäť vyvolával akýsi nepríjemný pocit, že niektoré
dôležité informácie o tejto veci si jej partner necháva pre seba. Tichá dohoda
medzi ním a Derekom ju znepokojovala viac, než otvorené nepriateľstvo. No
bolo jej jasné, že o tejto veci s ňou hovoriť nebude, označil by to
za alfa záležitosti, netýkajúce sa jeho partnerky. Preto radšej prešla k tomu,
čo ju takisto veľmi zaujímalo. Jej partner sa na ňu totiž díval.
„Tá
šamanka, ona ti vrátila zrak, však? Teraz už vidíš... tak ja... obávala som sa,
že...“
Vyzerala
dosť zničene, to zaklínadlo sa na jej podpísalo, keďže bola jeho hlavným
šíriteľom, tušila, že potrvá ešte dosť dlho, kým sa jej telo z toho
spamätá, momentálne vyzerala ako osoba zničená po ťažkej chorobe.
„Urobila
to, na čom sme sa dohodli. Dostala za to svoj diel, a ja som bol nútený
ustúpiť. To kúzlo si vyžadovalo, aby som prekonal sám seba... Nebolo to ľahké
a nebude to nikdy natoľko stabilné, aby som mohol vidieť všetko úplne bez
obmedzení, ale aj teraz, keď ťa mám možnosť vidieť, nič sa nemení na tom, že si
moja partnerka, môj vlk to tak chce a ja tiež...“
§§§
ETHAN
„No
tak, nemôžeš ma...“ smial sa Danny.
Ethan
mal možnosť pozorovať ako vlk jeho brata
skočil na partnera, oblizol mu tvár a chvíľu sa s ním len tak maznal.
Pôvodne chceli ísť do školy, ale akosi sa nedokázali pohnúť... a nájsť ten
správny smer.
Aiden
tlmene zavrčal, keď ho Danny objal okolo krku, neurobil to preto, že by mu
partnerova prítomnosť prekážala, práve naopak, bolo to varovné zavrčanie pre
všetkých, ktorí by sa pokúsili ich od seba odtrhnúť.
Jedine
on mal dovolené sa s nimi chvíľu hrať. A hneď aj využil príležitosť.
Ľahol si do trávy k nim.
Pohladil
brata a stiahol na seba svojho partnera, ukradol si bozk, a keď
cítil, že už tých dvoch nedokáže zvládnuť, nechal sa pohltiť ich dobiedzaním
a oboch si ich privinul k sebe.
„Tak
tu ste...“
Niekto
sa nad nimi nakláňal a oni sa od seba okamžite odtiahli. Aiden
a Ethan nespokojne hľadeli na Allison.
Ako
lovkyňa im riadne prekážala, ani ako vlčica nepôsobila práve
najdôveryhodnejšie. Stále sa obávali, že na nich vytiahne nejaký pomerne
bolestivý nástroj. Možno práve preto sa Ethan presunul do obrannej pozície
a Danny musel držať Aidena, aby
po nej neskočil. Neskončilo by to dobre, ani pre jedného z nich.
„Čo
chceš...“ opýtal sa Ethan.
„Harris
ma za vami poslal... Trvá na tom, aby ste prišli na hodinu, pokiaľ nechcete,
aby vás nahlásil riaditeľovi...“
Odkedy
mal ten učiteľ vlčie zmysly, nenechal si ujsť príležitosť ako im dokázať ako im
dokázať, že aspoň v istej oblasti má nad nimi moc. Takisto bolo zjavné, že
teraz do školy dochádzal, preto sa jeho zvyčajná nálada ešte viac zhoršila.
A keďže doma nemohol veľmi rozkazovať, všetko si to rád vynahradil
v triede.
Vlkolaci
patrili k bytostiam, ktoré sa veľmi rýchlo pozbierajú z prežitých
útrap, preto škola pokračovala podľa plánu, akoby sa nič nebolo stalo. Len
ľudia pôsobili tak trochu otrasene kvôli tomu všetkému čo zasiahlo aj ich.
Nebyť upokojovania so strany šerifa, zrejme by sa napokon naozaj obrátili proti
nim, ale Stilesov otec už vedel, ako to chodí a našťastie to dokázal
pomerne dobre zvládnuť. Čo však neznamenalo, že si ešte nebudú dosť dlho zvykať
na niektoré veci, ako napríklad na to, že im niekto môže niečo prikazovať.
Dvojčatá
a Danny na svoju spolužiačku vrhali nespokojné pohľady.
„Už
ideme...“
Pozbieral
šaty svojho brata a vložil ich do rúk Dannymu. Partner ho odviedol ďalej
od Allison, aby sa mohol premeniť.
Ethan
z nej nespúšťal zrak. A dával pozor, aby sa k nim náhodou
nedostala. Stále jej nedôveroval.
Deucalion
mu povedal, že napriek svojej premene, nebola spárená so Scottom. Niečo také mu
údajne nedovolila. Ešte nepatrila k partnerom,
a nevyjadrila sa ani, či sa stane členkou pôvodnej svorky alebo nie, preto
bola zatiaľ pre všetkých len súčasťou rodiny Argentovcov. Otec jej dovolil, aby
sa opäť k nemu nasťahovala. Už bola o niečo pokojnejšia ako predtým,
ale ani tak zrejme ešte všetko nebolo v úplnom poriadku. Jej starý otec
patril do alfa svorky a na prekvapenie všetkých, to unesené dievča napokon
ostalo bývať uňho, v jeho novom dome, údajne by sa mala stať jeho partnerkou, ale ich vzťah poburoval
všetkých na okolo, viac než natoľko omieľaný pár Lydeucalion.
Chris
Argent nedovolil, aby otec ostal u nich doma.
§§§
Po dvoch rokoch...
DANNY
„OP to je to najhoršie obdobie, aké len môže byť...“
Lydia si položila notebook na kolená. Nepochybne
kontrolovala, či nemá nejaké nové správy do svojho partnera.
„Mne to hovor. Dvojčatá ma ani na chvíľu
nenechali na pokoji. Ešteže, Ethan vzal von svojho brata, lebo inak by som sa
zrejme ani nevyspal... A moje telo musí byť okej, keďže ma čaká ďalší
zápas...Čo Deucalion? Ako si ho držíš od tela? Mohla by si mi niečo poradiť?“
„No neviem, či je
vhodné, aby som ti o tom hovorila... ale .... Boli sme v kuse na
sebe, včera, aj predvčerom, ale dnes musel odísť, kvôli nejakému problému
s Kali, ale sľúbil, že mi napíše...“
„Aký asi má tá potvora
problém...“
Ozvalo sa pípnutie,
Lydia si prezrela správu, odpísala a venovala mu spokojný úsmev.
„Zdá sa, že Kali chce
ďalšie mláďatá, ale Harris to odmietol tak ho... no...“
„Znásilnila ho pred
celou svorkou?“ typoval Danny.
„No už to tak bude...
Zdá sa, že Kali nie je schopná to tam teraz ustrážiť... ani Ennis si s ňou
nevie poradiť...“
„Koľko že to majú už
detí?“
„Štyri.“
Za iných okolností by
mu to pripadalo smiešne, predstavil si ako Harris zúfalo uniká pred nadržanou
vlčicou. Aj by sa na tom pobavil, keby nezažil niečo podobné len pred pár
hodinami.
„Keď už hovoríme
o problémoch s OP... Je pravda, to čo som počula, chlapci tvrdili, že
ste nikoho nechceli pustiť na internát... A bolo odtiaľ počuť vrčanie...“
„Tak to mi ani
nespomínaj.“
Nechcel sa pred ňou zmieňovať o tom, čo bolo
skutočnou príčinou jeho rozpakov. Ukázalo sa, že jeho pokus o premenu do
úplnej podoby pomocou duvlka sa
vydaril, ibaže vznikla menšia komplikácia, duvlk
bol duvlčica, ako sa o tom
presvedčil, hneď ako naňho Aiden skončil a...
Radšej si ešte raz
odpil, aby nemusel myslieť na to, ako zúfalo poskakoval po ich internátnej
izbe.
Ethan sa mu pokúsil
pomôcť, ale to nič nemenilo na tom, ako sa v ňom jeho skvelý brat zasekol.
Museli počkať, kým sa neurobí, inak to nešlo von bez toho, aby nedošlo
k vážnym zraneniam. Neskôr volal Stilesovi, aby od neho zistil, ako je to
s tým polovičným meničstvom. Dozvedel sa, že jeho nová vlčica môže byť
tehotná, čo mu ani trochu nevylepšilo náladu. Poriadne kvôli tomu Aidenovi
vynadal. Veštecké kocky našťastie žiadne nové potomstvo nepotvrdili, no začínal
mať také podozrenie, že Aidenovi vyhovuje to, do akej podoby sa dostal jeho
fyzický duvlk. Tým medzi nimi padli aj tie posledné zábrany.
„Trochu sme sa
hrali...“ pripustil neochotne.
„Jasné...“
„Keď už hovoríme
o tom... Ty a Deucalion... kedy plánujete deti? Predpokladám, že až
po škole... či...“
Lydia sa rozkašľala.
„To nemyslíš vážne!“
„Poďme radšej von...
baviť sa... nebudeme tu predsa sedieť...“
navrhol Danny.
„Ďaleko asi nezájdeme,
keďže je OP. Priveľa nespárených vlkov vonku by mi mohlo spôsobiť problémy
a tebe tiež...“
„Takmer som na to
zabudol...“ bolo príjemné ju chvíľu aspoň naťahovať, aby si nebola sebou až
taká istá. No v tejto veci mala pravdu.
Aiden by určite zúril,
keby na ňom ostal pach, nejakého náhodne prechádzajúceho vlka.
Bolo omnoho lepšie
ostať u nej a čakať, kým OP prestane pôsobiť.
Poznámka: Bonusy mám opravené 21/21, takže na pdf sa intenzívne pracuje. Nastávajú posledné úpravy.
