pár: Stiles (Jennifer Blake)/Derek
varovanie: zámena tiel, romantika, jednorázovka delená na 5 častí, smrť.
Obsah: Stiles zistí, že sa stal obeťou útoku démona.
Jeho vyhliadky na prežitie neboli práve najlepšie. Uvedomil si to už
vtedy, keď sa po prvý raz v jeho hlave ozval profesorkin hlas. Pokiaľ to
bolo naozaj tak a všetko, čo videl nebolo výplodom jeho fantázie, mal
skutočne VEĽKÝ PROBLÉM. Jennifer bola emisárka, to už samé o sebe nebolo
dobré, a podľa toho, čo videl na displeji hrozilo aj to, že má pred sebou
toho hľadaného temného druida, a nebol to nikto iný než Derekova priateľka.
Nezabije ho, lebo jej to nedovolí. Dostane sa späť a potom bude
všetko dobré... Všetko bude skvelé... no akosi tomu neveril.
„Sakra, potrebujem plán B k plánu A nepochybne aj plán C, ak
by sa pokazil plán b...“ rukami si nervózne prehrabol svoje nateraz dlhé vlasy
a dúfal, že sa mu už viac nič podobné nikde neukáže, pre istotu sa
nemienil ani len pozerať do zrkadla. Nepotreboval opäť prežiť taký šok
a úplne spanikáriť v cudzom tele.
Sedel tam asi desať minút úplne bez pohnutia, zúfalo zvieral mobil
a uvažoval o tom, čo by ho dokázalo najlepšie upokojiť. Jeho telo mu
poskytlo nečakanú odpoveď.
Derekovo objatie.
Tá myšlienka sa mu nahrnula do hlavy, akoby patrila k nemu.
„Nie,“ pokrútil hlavou.
Keď ťa drží, všetko je opäť v poriadku.
Pokrútil hlavou, akoby sa pokúšal to od seba odohnať. Niečo také nepatrí
k nemu. Derek by ho nikdy dobrovoľne neobjal, zvyčajne bolo dosť ťažké sa
ho hoci len dotknúť bez toho, aby nenasadil vražedný pohľad. Pre Jennifer to
očividne nebolo až také ťažké, zistil ho, keď prešiel fotogalériu. Na niektorých
bola aj ona, ale jej fotky boli vždy tak trochu rozmazané. Okrem týchto pár
záberov, na ktorých boli spolu sa tam opäť nenachádzalo nič iné len Derekove
fotky. Kopa Derekových fotiek, pamäť bola nimi takmer zahltená... Prechádzal po
nich pohľadom, akoby si prezeral nejakú vzácnu súkromnú zbierku... Na
niektorých z nich sa Derek usmieval, tak ako... skrátka, keby to niekto
videl, asi by to neprežil už teraz, našiel aj pár so spiacim Derekom, ktorý
vyzeral... tak... jednoducho z neho nemohol spustiť oči, prial si schúliť
sa k nemu na posteľ, nechať sa objať a chrániť...
Spamätal sa, až keď mu zapípal mobil, kvôli novej správe.
Stiles, kde si?
Scott.
Nervózne pokrčil okraje časopisu. Čo by mu mal asi tak napísať? Nemôže
mu nič povedať, aspoň zatiaľ nie, kým celú vec nepreskúma sám a nezistí
ako to všetko bude fungovať. Dovtedy to musí vydržať a dúfať, že jeho telo
to zvládne.
Nemôžem prísť. Nikomu nič nehovor, neskôr sa
ti ozvem.
Stiles.
Zavolaj mi!
Scott.
(Ak sa RRH nevráti, budem žalovať BBW)
Sám musel uznať, že to bolo dosť slabé, ale nič lepšie mu nenapadlo.
Dôveruj mi. Som na stope niečoho veľkého.
S
Ignoroval ďalšie zazvonenie. Musel začať pracovať na prvej časti
rituálu, aby všetko stihol a... Obával sa, že upokojovanie jeho najlepšieho
priateľa bude musieť počkať. No musel sa pousmiať nad tou menšou vyhrážkou.
BBW alebo tzv. Big Bad Wolf
a RRH (Red Riding Hood) boli nové kódové mená, ktoré si zvolili preňho
a pre Dereka. Stalo sa to keď Stiles strážil malú Beccu Woodsovú, mama ju
nechala pri samoobsluhe, a niekam sa vyparila. Stilesov otec ju na pár
hodín zobral k nim domov, kým ju hľadali. Jej matku dobre poznal
a nechcel to dievčatko zbytočne traumatizovať.
Priniesla si so sebou knižku o Červenej
čiapočke. Stiles bol nútený jej ju čítať niekoľkokrát, až kým sa napokon
nenašla jej mama. Scott bol vtedy uňho, a keď naňho prišiel rad
s čítaním, celú tú rozprávku tak trochu pozmenil. Namiesto pôvodnej verzie
začal rozprávať príbeh o chlapcovi Stilesovi v červenej mikine
a veľkom zlom vlkovi Derekovi.
Keďže mu nechcel volať žiadal od neho takéto potvrdenie svojej
totožnosti. Očakával, že napíše hlášku z toho jeho príbehu, aby mu
potvrdil, že naozaj nie je v nebezpečenstve a hovorí so skutočným
Stilesom.
Spomenul si na to, ako Scott rozprávku vylepšil o scénu,
v ktorej sa RRH a BBW spriatelili
a RRH sa pokúšal požičať BBW niečo zo svojho čisto červeného šatníka.
BBW povedal: „To mi nesedí!“ (takmer pohľadom
zlikvidoval červené tričko)
RRH: „Tak si skús niečo iné!“
Stilesovi sa celkom jasne vybavila podobná scéna, ktorú s Derekom
skutočne zažil. Možno práve preto neodolal a takýmto spôsobom doplnil
Scottovu rozprávku.
Okej, dám ti nejaký čas, ale musíš sa mi
pravidelne hlásiť.
Scott.
Tá správa ho upokojila, ale nie natoľko, aby si kvôli tomu nerobil
starosti. Scott mu veľa času nedá, aspoň nie ten mesiac, ktorý by vážne
potreboval. Nemal však čas uvažovať nad tým, čo urobí jeho najlepší priateľ.
Pozrel na časopis, na prvú naškriabanú poznámku.
Nemeton - hlina
Po chrbte mu prebehol mráz už len z toho slova. Niečo to v ňom
spustilo, akýsi pocit, ktorý tak celkom nepatril jemu.
Netušil, čo to je, ani kde presne by to malo byť, ale už len prečítanie
toho slova v jeho požičanom tele vyvolalo zvláštnu reakciu.
Dychtivo zovrel volant, naštartoval a vyrazil na cestu. Riadil
akosi automaticky, ani sa nepozastavoval nad tým, kam presne ide.
Cítil v sebe zvláštny pokoj, k tomu miestu bol silne
priťahovaný, vnímal pulzovanie starodávnych síl, pochovaných tak hlboko, že na
ne už nikto nedokázal dosiahnuť, no telo tejto emisárky ich cítilo, spájalo sa
s nimi a čerpalo z nich silu. Stilesa napĺňala priam posvätná
úcta, keď konečne zastavil auto, strčil mobil späť do kabelky spolu s časopisom
a rozbehol sa cez akúsi podľa jeho skromného názoru tajnú skratku.
Җ
Dostal sa až k miestu, kde predtým stál posvätný strom. Bolo takmer
bolestivé dívať sa na veľký kmeň, na korene zapustené dovnútra, odtrhnuté od
toho, čo k nim patrilo, prežívajúce takmer na hranici života a smrti.
Otvoril kabelku, vybral z nej niečo, čo vyzeralo ako prázdna
fľaštička, kľakol si na kolená a opatrne nabral kúsok hliny, bezpečne
fľaštičku uzavrel a strčil ju späť do kabelky. Po chrbte mu prešla mrazivá
predtucha, darach ho necháva ísť na
miesta, ktoré sú preňho dôležité, aby ho zachránil? Možno zachránil len
dočasne, ale aj tak to nebolo veľmi pravdepodobné.
Bolo smiešne na to čo i len pomyslieť. Muselo tu ísť o niečo iné,
potreboval sa dostať k informáciám, ale stále sa ešte musel zastaviť po
jednu vec, pokiaľ chce, aby celý rituál stihol dokončiť včas.
Pobral sa čo najrýchlejšie späť k profesorkinmu autu. Odpoveď na
svoju otázku dostal skôr, než očakával. Po ceste pomaly zabúdal na to, kde
našiel ten strom, akoby to z jeho mysle postupne vypadávalo. Nemohol tomu
zabrániť, ani si urobiť nijakú poznámku.
Siahol späť do kabelky a zovrel v rukách časopis, ďalšia
poznámka ho viedla na miesto, ktorému sa chcel zatiaľ vyhnúť.
Pár kvapiek krvi alfa vlkolaka – použi
nástroj z môjho bytu
Җ
Stiles sa podvedome obával, že darach
bude žiť v dome plnom mŕtvych vecí, obklopený všelijakými podivnosťami,
preto ho pomerne milo prekvapilo, keď zastal pred domom pani Millsovej, ktorá
prenajímala izby, zvyčajne tu končili ľudia, ktorí prišli do mesta a nemali
tu stále bývanie, keďže poskytovala dobré ceny a nestarala sa o to,
čo nájomníci robia, pokiaľ sa nepokúšali vyhodiť do vzduchu dom.
Izba Jennifer Blakovej, bola pomerne obyčajná, nachádzali sa tam všetky
nevyhnutné veci, ktoré mladá žena potrebovala a bolo to tam zariadené
pomerne príjemne a jednoducho. Pre
istotu však neotváral žiadne podozrivo vyzerajúce skrinky. Nakukol aj do
kúpeľne, len pre prípad, že by tam bolo niečo nezvyčajné, natrafil len na
poličku s kozmetikou. Netušil, kde by mal hľadať nástroje na odsatie krvi
vlkolaka, nepatril k osobám, ktoré fascinujú tajné priehradky, preto sa
vrátil späť stolu a chvíľu sa hrabal v zásuvkách pri počítači. Jedna
z nich mala dvojité dno.
Napokon nahmatal niečo dlhé a tvrdé. Nemal chuť to práve teraz
rozbaľovať. Na túto úlohu potreboval viac času, keďže priblížiť sa k Derekovi
natoľko, aby mu niečo také dovolil, nebolo preňho práve najjednoduchšie, bude
musieť počkať kým zaspí a bude ho musieť unaviť tak, aby ho malé pichnutie
okamžite nepostavilo do bojovej pozície. Vôbec sa na to netešil.
Sadol si len k počítaču, malý netbook tam naňho dôverčivo čakal,
nebol to ten najvýkonnejší model, ale úplne mu to stačilo, na to aby nahliadol
do sveta temného druida.
Derekova fotka na pracovnej ploche ho takmer udrela do očí. No už si
pomaly začínal zvykať, že je všade.
Nenašiel tam súbory, nič o druidoch, žiadne denníky sériovej
vrahyne, počítač bol kompletne vyprázdnený, až na prípravy do školy.
