Pár: Gareth/John
Varovanie: 18+, vzťah adoptívny/otec a syn, nestabilný vzťah
Obsah: Pokračovanie Dúhového chlapca. Je to len doplnenie k poviedke Dúhový chlapec I. Hodnotenie
Neskôr...
„Zatiaľ nenašli vôbec nič?“
„Nie, ešte stále sú len na
začiatku.“
Pán B si prešiel poslednú správu
od členov rádu, ktorí patrili k jeho ľuďom. Boy 002
a Girl 001 dvaja hackeri,
pracujúci spolu, ako hlavný zdroj informácií pre Lukostrelca, napriek tomu ako
prácu vykonávali patrili k tzv. rádu
a boli nebezpeční, to už dávno pochopil, a aj keď na prvý pohľad
nepôsobili hrozivo rozhodne mali čo smrti ponúknuť. Pán B mu povedal, že tam
patria ľudia, ktorí ho kedysi oslovili, aj jeho majster a jemu podobní,
spolu tvorili zložitú sieť kontaktov. A bez ich pomoci nebolo možné sa
pohnúť z miesta.
Gareth ich nemal rád, keďže mu
dali o sebe vedieť dosť nepríjemným spôsobom. No bol to jediný spôsob ako
sa dostať k informáciám, ktoré by on sám nezískal.
Nervózne prechádzal po pracovni
pána B. Nedokázal ani chvíľu obsedieť na jednom mieste. Potreboval sa konečne
dozvedieť niečo nové, niečo podľa možnosti povzbudivé.
„Poď ku mne...“ partner k nemu natiahol ruky, ale on sa
k nemu nedokázal priblížiť.
Ostal nerozhodne stáť pri hrubšom
starožitnom stole, ktorý sa len nedávno stal súčasťou ich domácnosti.
„Ja neviem, či...“
„Láska, poď pekne ku mne
a ničím sa netráp...“
„Ale ja...“
„Čoskoro sa to dozvieme.“
Posadil sa k nemu na
operadlo pohodlného kresla.
Mali za sebou to najhoršie, aspoň čo sa týkalo vyberania
kostlivcov zo skrine. Lucy potrebovala trochu viac času, aby sa z toho
dokázala spamätať, ale ubezpečila, ich že nech sa akokoľvek rozhodnú bude stáť
pri nich. No videl na nej, že sa s tým ešte tak celkom nezmierila.
John ho nežne pobozkal
a vtiahol ho do svojho objatia, no ani to ho nedokázalo úplne upokojiť.
Nedokázal to len tak pustiť z hlavy.
„Bude to v poriadku.
Dostaneme sa z toho...“ pošepol mu, ale on sa neprestával triasť od hnevu.
„Musíme nájsť toho anonyma, skôr než...“ nechcel ani len pomyslieť, čo by sa stalo
keby tie fotky poslal ich nepriateľom.
Niečo také sa zatiaľ nestalo. Noelovi jeho vzťah s Lukostrelcom pripadal
ako vzrušujúce dobrodružstvo, zdôveril sa mu, že aj on sám by zrejme podľahol
takémuto presviedčaniu.
„Nájdeme ho, Gareth...“
Nové informácie však
neprichádzali, ani počas toho dňa, ani počas ďalšej noci.
Gareth sa zamkol do svojej izby,
jedol veľmi málo nechodil ani na prax, nič ho nezaujímalo, dokonca ani
nevyliezol v postele, ani keď ho počas nasledujúceho dňa volali na
raňajky. Neposlúchol ani svojho milenca ani svoju sestru.
„Gareth, no tak...“ pán B
k nemu prišiel, aj keď si zamkol dvere, použil na to tajnú chodbu.
Mladík nedôverčivo vykukol spoza
prikrývky.
„Nechaj ma na pokoji!“ varoval ho
chladne.
No jeho partner sa toho nezľakol.
„Už treba vstávať, Garri.“
Pocítil blízkosť mužského tela vo
svojej posteli.
„Je už niečo nové?“
„Nie.“
„Tak tu ešte chvíľu ostanem...“
schoval si hlavu pod vankúš.
„To nepôjde. Nemôžeš zmeškať
raňajky.“
Stiahol z neho prikrývku.
„Hej, čo to...“
Pán B nepočúval žiadne protesty,
zobral si svojho partnera do náručia a odprevadil ho najprv rovno pod
sprchu.
Gareth sa chvíľu bránil, ale napokon
mu dovolil, aby mu pomohol a po dlhšom presviedčaní sa nechal odviesť do
ich spoločnej jedálne.
„Ahojte...“
Pozdravila ich Lucy.
Už tam mal plne naložený tanier,
s chlebíkmi a na výber, buď džem, alebo med a maslo, sestra
zrejme dúfala, že sladké raňajky ho tak trochu povzbudia.
Pán B skončil ako vždy na svojom
čestnom mieste, z oboch strán obklopený svojimi deťmi.
Obaja pozdravili, a pustili
sa do jedla. Gareth len s veľkým sebazaprením natrel na svoj chlebík tenkú
vrstvu džemu.
„Ako dopadol tvoj zápočet?“
zaujímalo Johna.
„Nie veľmi dobre... Budem si to
musieť ešte zopakovať...“ pripustila neochotne.
Obaja ju povzbudzovali
a dali jej najavo, že vôbec nie sú sklamaní. Gareth bol napokon rád, že
prišiel na raňajky, aspoň sa mu podarilo sestru trochu rozveseliť.
Johnovi napokon zazvonil mobil.
„Zdá sa, že mám niečo nové...“
Gareth odsunul stoličku.
A spoločne sa vrátili do pracovne.
§§§
Neskôr...
Anonym na nich čakal v podobnom skladisku, aké si vybrali pre
ich predchádzajúce dobrodružstvo. Chlapec a Dievča, zotrvávali nespoznaní
v tieňoch, ale svoju úlohu si zastali
vynikajúco.
Gareth nespokojne hľadel na
svojho kamaráta so školy. Očakával čokoľvek len nie jeho, napriek tomu, čo mu
jeho otec vyviedol vždy si myslel, že Max sa bude od týchto vecí držať čo
najďalej. Nanešťastie sa mýlil, keďže v pohľade jeho priateľa bolo len znechutenie
a nenávisť. Okrem neho tam bol aj ďalší muž, detektív, ktorý nafotil tie
zábery, aj on bol poviazaný, s ústami zapchatými a zrejme ľutoval, že
sa do tejto veci zaplietol, oči mu zdesene tekali z jedného Lukostrelca na druhého. Preto ich radšej
od seba oddelili a Maxa premiestnili do inej časti, otca nechal s ním
a on sa rozhodol pozhovárať sa so svojím priateľom.
