pár: Ianto Jones/Malcolm Merlyn
(John Barrowman)
fandom: AU postava z torchwoodu
požičaná do Arrow.
varovanie: manželstvo medzi
priateľmi, vzájomne výhodný vzťah, rodinné, malý syn Tommy.., romantika
Obsah: Malcolm sa po smrti svojej
manželky rozhodne na dva roky odísť, ale nechce svojho syna nechať samého a bez
ochrany, preto svojho dobrého priateľa Ianta, prekvapí dohodou, ktorú by od
neho nikdy neočakával. Požiada ho, aby uzavreli dočasnú manželskú
zmluvu. Každopádne ďakujem aj za hviezdičky.
Poznámka: zavádzam istú novinku, každý kto bude komentovať sa ocitne vo venovaní, keďže pre mňa sú komentáre fakt vzácne.
Hodnotenie
venované sanasami a moon
MLADÝ RIADITEĽ NADÁCIE MERLYN
odložil svoj mobilný telefón. Prstom prešiel po tenkej praskline, ktorá sa ako
pavučina tiahla cez celý displej. Mal by to dať opraviť, no nedokázal sa
k tomu prinútiť. Spadol mu počas toho posledného dňa, keď bola Becca ešte v práci. Nevedel si
predstaviť, že by ho jednoducho nahradil nový, pripadalo mu to takmer ako
neoddeliteľná súčasť toho telefónu, ako vzor, ktorý k nemu už tak trochu
patril. A on ešte nebol pripravený to zmeniť.
Dostal sa niekde medzi starú rodinnú
fotografiu a antistresovú loptičku, ktorú mu Rebecca darovala, keď získal miesto jej oficiálneho zástupcu.
Inštinktívne po nej siahol, keďže ho čakalo ešte jedno čítanie tej nepríjemnej
zmluvy. Potreboval si urobiť poznámky k bodom, ktoré by podľa jeho názoru
zniesli menšie či väčšie úpravy. Stláčanie mu výdatne pomáhalo počas niektorých
bodov, ktoré ho už len svojou formuláciou poriadne znervózňovali. Práve sa
predieral obzvlášť nepríjemným bodom číslo 6, keď sa ozvalo zaklopanie na dvere
jeho kancelárie. Presnejšie tri krátke zaklopania jedno takmer nekonečne dlhé.
„Vstúpte.“
Netrvalo dlho a dovnútra
vošiel tmavovlasý chlapček, podľa bolo známe, tak jediné dieťa Malcolma
Merlyna, dieťa z bohatej rodine, ktoré patrilo k tým, šťastnejším,
keďže jeho matka mu venovala všetku svoju lásku a pozornosť.
„Ahoj,“ pozdravil potichu.
„Ahoj.“
Prednedávnom by toto dieťa zrejme
celkom spontánne rozbehlo k nemu, dostal by bozk a bol by nútený
mladému pánovi odpovedať na jeho zvedavé otázky.
Nový Tommy, omnoho tichší
a neprístupnejší však len nesmelo hľadel na svoje topánky.
„Prišiel si ma navštíviť?“
Prikývol.
„Tak poď sem!“
Posadil si ho k sebe za svoj
stôl. Občas sa tak hrali a mladému pánovi sa to vždy veľmi páčilo.
„Dobrý deň, pán Ianto.“
Prišla s ním aj jeho
najnovšia opatrovateľka, pani Sato, ktorá prešla dosť krutým výberovým konaním
so strany jeho otca. Dievča z dobrými odporúčaniami, no tak trochu
rezervované a príliš chladné na to, aby sa dokázalo priblížiť
k detskej duši. Mala na sebe čierne šaty, jednoduché topánky na stredne
vysokom podpätku a pôsobila dosť vážne a upäto, no aj ona sa vedela
uvoľniť počas hier, ktoré spolu pre malého vymýšľali.
Počas jedného večera, keď si
spolu trochu vypili, mu porozprávala
o mužovi, ktorého milovala natoľko, až sa kvôli nemu takmer vzdala samej
seba. Časť z nej musela zomrieť,
aby mohla žiť, nechápal ako to myslela, no zrejme vtedy zašla ďalej než to pre
ňu bolo prípustné, lebo odvtedy ich vzťah značne ochladol.
„Prepáčte, že vás rušíme, Tommy trval
na tom, že na ceste zo škôlky, musíme prísť po vás...“ nedívala sa naňho, ale
kamsi poza neho, akoby sa mu bála pozrieť do očí.
„To je v poriadku, som rád,
že ste prišli...“ usmial sa na ňu.
Vyzeralo to, že jeho privítanie
aspoň trochu previnilo ľady, napäto prikývla a posadila sa na stoličku, na
ktorej predtým sedel právnik.
„Máte ešte veľa práce?“
„Na dnes už nemám dohovorené
žiadne schôdzky. Dáte si kávu? Alebo niečo iné?“
„Áno, dám si, ak by vás to
neobťažovalo...“
„A čo ty, Tommy... džúsik alebo
čajík?“
„To prvé.“
Siahol po služobnom telefóne,
prepojil sa k svojej asistentke Diane a požiadal ju, aby im to
priniesla. On sám kávu pil len veľmi zriedkavo, ale keďže si dala aj návšteva
tak si ju chcel dopriať aj on.
Potom otvoril zásuvku vo svojom
pracovnom stole. Nepredpokladal, že sa dnes ešte k niečomu dostane.
S Tommym sa vyjednávalo dosť ťažko podobne ako jeho otec, aj on si rád
presadzoval svoje a vyžadoval plnú pozornosť, inak nebolo tak celkom isté
čo urobí. No do maminej nadácie chodil rád, bol tam už takmer ako doma.
„Budeme si spolu kresliť?“
Chlapček opäť prikývol. Radšej odsunul zmluvu a vybral preňho
čistý papier. Tommy chvíľu uvažoval nad tým, ktorú pastelku by si mal zobrať,
váhal medzi červenou a žltou. No napokon zvíťazila červená. Ianto vždy
začal, a malý to už len potom dokončoval, bola to taká ich malá hra, nikdy
presne nevedel, čo z toho vyjde, ale dnes videl, že z jeho kruhov
urobil dve hlavy, keďže im dokreslil aj oči, zmenil farbu, aby mohol začať
s kreslením tiel.
Diane vošla do kancelárie,
priniesla im všetko, čo požadovali a opäť sa vrátila na svoje miesto. Pani
Sato mlčky upíjala so svojej kávy, Ianto sa ju pokúšal niekoľkokrát zatiahnuť
do rozhovoru, no bolo to ešte ťažšie ako s malým. Dostával z nej len nejasné a stručné odpovede,
viac sa venoval malému, spoločne kreslili, až kým nebol obrázok hotový.
„Toto si ty... môj ocko...
a toto som ja...“ ukázal na dve postavy, ktoré stáli vedľa seba. A na
ženu, ktorá sa dívala na nich z dosť veľkej diaľky, nakreslil ju v blízkosti
slnka.
„A toto je mama...“ odpil si zo
svojho džúsu.
„Veľmi pekné.“
Pochválil ho.
„Ukážeš ho aj pani Sato?“
„Nie.“
„Prečo nie, aj ona by sa z neho
tešila?“
„Pani Sato je zlá, odchádza preč.“
Ianto na chvíľu vstal, nechal
Tommyho sedieť na svojom mieste a zamieril bližšie k pani Sato.
„Vy naozaj podávate výpoveď?“ pošepol
jej.
Bola pravda, že to zrejme nebola
jej vysnená práca, ale malý si už ako tak zvykol na jej spoločnosť.
„Nie, pán Ianto, ale pán Merlyn
mi oznámil, že už nebude potrebovať moje služby. Prepustil ma. Dnes je to môj
posledný deň, ktorý trávim s vami.“
„Hovorili ste s ním?“ opýtal
sa prekvapene.
„Nie, osobne, ale svoje
stanovisko vyjadril celkom jasne.“
„Čo presne vám povedal?“
„Vyjadril sa asi vtom zmysle, že
sa bude ženiť, a želá si, aby sa o jeho syna starala, výlučne osoba,
ktorú si vezme.“
