pár: Ianto Jones/Malcolm Merlyn
(John Barrowman)
fandom: AU postava z torchwoodu
požičaná do Arrow.
varovanie: manželstvo medzi
priateľmi, vzájomne výhodný vzťah, rodinné, malý syn Tommy.., romantika
Obsah: Malcolm sa po smrti svojej
manželky rozhodne na dva roky odísť, ale nechce svojho syna nechať samého a bez
ochrany, preto svojho dobrého priateľa Ianta, prekvapí dohodou, ktorú by od
neho nikdy neočakával. Požiada ho, aby uzavreli dočasnú manželskú
zmluvu. Každopádne ďakujem aj za hviezdičky.
Poznámka: zavádzam istú novinku, každý kto bude komentovať sa ocitne vo venovaní, keďže pre mňa sú komentáre fakt vzácne.
Hodnotenie
venované sanasami a moon
„STE SI TÝM ISTÁ?“
Očakával od neho Malcolma okrem
správy, ktorá mu takmer vyrazila dych. Znepokojovalo ho to, nahlas by niečo
také nikdy neprezradil, ale určitým spôsobom mu predstava inej ženy po jeho
boku, možno inej ženy, ktorá by sa dostala do nadácie takýmto spôsobom
prekážala. Prešiel už určitý spoločnosťou prípustný čas na to, aby niečo také
nepôsobilo neprimerane, no aj tak si nevedel zvyknúť na myšlienku, že by práve
teraz mala vstúpiť do dverí ďalšia pani
Merlynová.
„Áno, som.“
Pani Sato ďalej popíjala svoju
kávu a tvárila sa tak trochu previnilo, keď si všimla, ako tá správa
zasiahla mladého muža.
„Prepáčte, niekedy som až príliš
indiskrétna...“ pevnejšie zovrela svoj hrnček.
„Neurobili ste nič zlé... ak
budete niečo potrebovať, kedykoľvek sa ozvite...“ upokojoval ju.
„Ďakujem.“
„Môžete mi dať aj svoje číslo?“
Zatvárila sa trochu zvláštne,
keďže Ianto ju doteraz o nič
také nežiadal, ale napokon mu ho nadiktovala a on si ho uložil do
kontaktov. Zrejme nepredpokladala, že tú svoju ponuku myslel vážne. Po
prezvonení si ho aj ona uložila do kontaktov.
Potom už len obaja mlčky
pokračovali v pití kávy, občas spolu prehodili pár zdvorilých viet, no
Ianto sa viac venoval malému a tomu, aby mu náhodou nepopísal všetky
dokumenty. Prípadne niečo neprevrhol na stole.
§§§
Ianto si začal postupne baliť veci
do svojho kufríka. Chcel si vziať len tú zmluvu a ešte nejaké dokumenty
týkajúce sa benefičnej akcie, ktorá na nich čakala. Pani Sato odišla asi pred
hodinou, povedala, že veci so zamestnávateľom má už vysporiadané a keďže mu
doniesla malého nemala dôvod sa vracať do domu. Ich rozlúčka bola tak trochu
rozpačitá a nevedel, ako si bez nej chce Malcolm zatiaľ poradiť, pokiaľ sa
teda tá záhadná snúbenica neobjaví hneď na druhý deň ráno. No to bolo veľmi
nepravdepodobné.
„Ideme už domov?“ opýtal sa ho
Tommy.
„Áno, o chvíľku pôjdeme...“
Skontroloval, či je všetko v úplnom
poriadku, vypol svoj počítač a spoločne s Tommym odložili pastelky
späť na ich miesto.
Chytil malého za ruku a na chvíľu
sa pristavil pri Diane. Obliekol si kabát a malému vetrovku, a jeho sekretárka
mu ešte venovala pár zvyčajných otázok:
„Budete ma dnes ešte potrebovať,
pane?“
„Nie, na dnes už končíme.“
„Čo váš zajtrajší program? Nejaké
zmeny?“
„Ešte neviem. Zajtra ráno to spresním.“
„Dobre. Prajem vám príjemný
večer, pane...“
Ianto jej tiež pozdravil a aj
Tommy so seba dostal niečo čo sa aspoň vzdialene podobalo na pozdrav. Potom už
obaja, nasledovaní bledou ochrankou postupovali
k výťahu.
„Zajtra ma zoberieš so sebou,
však?“
Tommy bol zjavne nadšený
myšlienkou, že teraz sa oňho bude starať Ianto. Aspoň tak to malý pochopil,
zrejme nemal ani len poňatia o tom, čo chystá jeho otec. Dokonca aj jeho
nálada sa značne zlepšila a v jeho prítomnosti sa napokon dosť
rozhovoril.
„Vyzerá to tak. Budeme spolu
pracovať.“
„Ako kole...“
„Áno, ako kolegovia.“
„Tak.“
„Zajtra príde aj pani Queenová
mala by doniesť aj Olivera. Pamätáš si na Olivera, však?“
Prikývol.
Na prízemie sa dostali pomerne rýchlo. Jeden z ochrankárov
im otvoril dvere a potom im už ostávalo len pár krokov do garáže a následne
už sedeli v pohodlnom aute patriacom rodine Merlynovcov.
Počas celej cesty pohľadom
hypnotizoval svoj mobil, akoby dúfal, že sa mu Malcolm napokon ozve sám a všetko
mu vysvetlí. No nestalo sa tak a volať mu, by nemalo zmysel, mobil vždy
zvonil, ale on nezdvíhal. Tommy sa schúlil na svojom sedadle, v aute mu
zvyčajne nebolo práve najlepšie, jediné čo mu pomáhalo bolo keď zavrel oči a nebol rád, keď s ním
niekto práve vtedy hovoril, preto sa zahĺbil do svojich vlastných myšlienok
týkajúcich sa jeho otca... Uvažoval o tom, či sa naňho ešte stále hnevá.
Nikdy o tom nestihli hovoriť, k tej veci sa už nevracali, ale zdalo
sa mu, že sa odvtedy naňho díva akosi inak...
Spomienka
Tá benefičná akcia bola plná ľudí, prevažne žien, ktoré mu nedali ani
na chvíľu vydýchnuť, vytratil sa na terasu s pohárom šampanského, rád tie
akcie organizoval, ale nemal veľkú radosť, keď ho Becca požiadala, aby sa na
nich aj zúčastňoval. Hlavne teraz, keď sa veľa klebetilo o ich podľa
niektorých ľudí neštandardnom pracovnom vzťahu. A práve, keď zvažoval či
zatnúť zuby a vydať sa späť do tej siene plnej žralokov, dvere sa otvorili
a na terasu za ním prišiel Malcolm. Venoval mu chápavý úsmev.
„Zdá sa, že sa pokúšaš uniknúť našim ženám. To by si nemal. Oni ti to
môžu veľmi rýchlo spočítať...“
„Neviem, čo im mám povedať. Stále mi kladú len ťažšie a ťažšie otázky...“
nešťastne hľadel na svoj pohár, až kým nepocítil ako sa Malcolm takmer nepatrne
dotkol jeho pleca. Istým spôsobom to bolo príjemné, aj keď vtom nevidel nič iné
len priateľské gesto.
„Naučíš sa to. Trochu ti pomôžem, aby ťa úplne nezničili. Drž sa pri
mne a všetko bude v poriadku...“ jeho ruka siahla nižšie, prešla mu
až po chrbte, upokojujúco, takmer nežne.
Cítil sa dobre a uvoľnene, možno až príliš dobre, lebo to čo
povedal si potom niekoľko mesiacov vyčítal.
„Mrzí ma tie veci, ktoré hovoria... o Becce a mne... Nie je
to tak, ako si myslia... ak by som niekoho chcel baliť, tak by som si skôr
vybral teba...“
Nedíval sa naňho, už keď to vyslovil, vedel, že šliapol vedľa.
„To má byť ponuka?“
„Nie!“
Cítil ako sa ruka z jeho chrbta okamžite stiahla.
„Bude lepšie, ak sa vrátime dovnútra.“
Auto sa dostalo na
príjazdovú cestu vedúcu k domu, pred nimi sa postupne začínalo vynárať
sídlo Merlynovcov.
