Obyčajný chlapec 3.kapitola 3/3

 varovanie: na motívy seriálu being human (cena za ľudskosť, kde Mark hral upíra) novopremenenýupír_Misha, vodca upírov_Mark, upíri skôr ako v being human
pár: M2
obsah: Misha je obyčajný mladík, ktorý práve zmaturoval, ale nechystá sa podať prihlášku na vysokú školu, nájde si dočasnú prácu ako barman v jednom malom nočnom bare, chce si na istý čas len užívať život a o nič sa nestarať, počas cesty na nočnú nájde na zemi ležať akéhosi muža...

Hodnotenie

 

Get free premium widgets for your blog and website.

Napriek tomu, že chcel pôsobiť sebavedome a úplne samostatne najprv pozrel na svojho spoločníka.

Mark pochopil, čo ho tak veľmi znepokojilo, prisunul sa bližšie k nemu a pošepol mu.

„Už je to v poriadku. Všetko je tak, ako má byť...“

No tentoraz sa nenechal uchlácholiť jeho upokojujúcim hlasom.

„Ako to môže byť v poriadku? Je predsa mŕtva.“

„Tamara je ghúleh...“ pošepol mu Mark.

„O niečom takom som ešte nepočul.“

„Ženská forma od ghúl.“

„Aha.“

Opäť sa pozrel na Tamaru, a potom späť na Marka. On ako ateista, ktorý neveril ani na žiadne iné nadprirodzené bytosti sa zrazu stal jednou z nich a jeho kamarátka očividne tak isto.

„Tak preto chcela zomrieť?“

 „Áno, je to tak. Kúzlo, ktoré ju chránilo pred jej pravou podstatou bolo oslabené, rodičia jej museli povedať, pravdu a ona to niesla dosť ťažko.“

„Jej otec je ghúl, mama striga, to rozhodne nie je nič príjemné, pre mladú ženu, ktorá sa chce usadiť.“

Mark mu vysvetlil, že ghúl je druh  púštneho démona, ktorý sa rád zdržiava na miestach s vyššou koncentráciou smrti. Berie na seba podoby svojej svojich obetí, a rád sa kŕmi na ľuďoch, pričom mu nevadia ani nie práve najčerstvejšie kúsky. Doteraz to bolo prísne strážené rodinné tajomstvo, o ktorom nikto nevedel, a teraz keď to prasklo, bolo to v ich rodine dosť nepríjemné zistenie, kým doteraz jej matke závideli, že mu príťažlivého muža, všetci pochopili, že to nie je jeho pravá podoba, čo v nich vyvolávalo značnú mieru znepokojenia.

Matka sa s ním údajne zoznámila, keď natrafila na knihu o arabských kúzlach a našla v nej zmienky o zlom džinovi, prípadne démonovi, ktorého sa rozhodla povolať kvôli hádke so svojím otcom. Podarilo sa jej ho privolať a on veľmi šikovne zobral na seba podobu krásneho mladíka, do ktorého sa táto mladá no skôr všedná čarodejnica zamilovala a mali spolu dieťa, ktoré sa obaja snažili ochrániť pomocou mágie.

Bol to vskutku nevšedný príbeh, no keď bol ubezpečený, že jej to nijako neublížilo a napokon upustila od svojej túžby zabiť sa, bolo to o niečo znesiteľnejšie. No aj tak toho ešte potreboval dosť veľa objasniť. Veľmi rýchlo pochopil, prečo upustila od myšlienok na smrť, keď uvidel Wrena, krátko pozdravil Marka, prístúpil k nej a chvíľu ju zabával, zaľúbene sa držali za ruky, a vyzeralo to, že ho ani trochu nemrzí to, ako ho predtým provokovala. Vyzerali ako spokojný mladý pár.

No jedna vec ho stále trápila.

„A čo jej srdce?“

„Jej telo funguje na inom princípe ako tie ľudské...“

„O čom si to tu tak pekne šepkáte, chlapci?“  pristúpila k nim, keď obslúžila Wrena.

„Tvoja rodina je naozaj zaujímavá, mala si mi o nich porozprávať už skôr,“ trochu ju podpichol.

„Prepáč mi to, nechcela som ťa do toho zatiahnuť. Dúfam, že mi dokážeš časom odpustiť ja... Bola som ťa pár krát pozrieť, ale asi si na to nespomínaš...“

Niečo sa mu zazdalo, ale nebolo to nič konkrétne, tak len pokrútil hlavou.

„Máš sa lepšie však?“

„Áno, už rozprávam a myslím. Je to pokrok.“

„Tak čo si dáte, chlapci?“

Obaja ju prebodávali nespokojnými pohľadmi. Zahanbene sklopila zrak a chvíľu to vyzeralo, že so seba nič nedostane no napokon prehovorila ako skutočná profesionálka.

 „Pre vás dnes všetko na účet podniku. A ešte raz prepáčte, že som vám skomplikovala život.“

Misha pozrel na Marka, či už prišiel čas jej odpustiť a netrápiť ju toľko. Starší upír prikývol a on skôr než si vôbec uvedomil, že od neho žiada dovolenie, svoju kamarátku poriadne vyobjímal.

„Odpustené, zabudnuté, ale už žiadne nevhodné prísady do nápojov...“

„Prisahám, už žiadne.“

Vymanila sa z jeho zovretia, keď zachytila tak trochu žiarlivý pohľad svojho priateľa.

Napokon, sa predsa len odhodlali na menší drink zložený z krvi, ale Misha ho radšej pripravil sám, aj napriek tomu, že k nim bola milá a chcela s nimi opäť dobre vychádzať, vedel, že dôvera si žiada dlhší čas.

Tamara šla s ním a pomáhala mu, no skôr pasívne.

„Živíš sa len krvou?“

Opýtal sa, keď videl ako aj ona urobila jeden drink pre seba a ďalší pre Wrena.

„Zatiaľ áno, a dúfam, že to tak aj ostane. To vieš, som polovičný človek, takže niektoré moje chute asi ostatnú úplne ľudské. Aspoň dúfam.“

„A čo ty? Ako sa cítiš?“

„Zvláštne. Ani neviem, všetko zrazu prebieha tak rýchlo. Chcem si hlavne trochu zvyknúť a opäť niekde pracovať a tak... Myslíš, že by ma majiteľ ešte zobral?“

„Áno, dnes tu nie je, ale keď sa zajtra zastavíš, vybavím ti s ním stretnutie. Asi tak o jednej?“

„Okej.“

Jedna vec, ktorá ho na upíroch prekvapila bolo to, že napriek toľkým legendám dokázali chodiť po dennom svetle bez problémov, bez akýchkoľvek kožných reakcií, vedel to, keďže Mark chodil po vonku celkom bežne aj cez deň a boli takto vonku aj spolu, a nič sa mu nestalo.

Prešiel späť na svoje miesto k Markovi. Dlho spolu debatovali a všetkých možných veciach, o tom, čo v meste prebehlo, kým bol tak trochu mimo seba, kládol mu množstvo otázok, a jeho priateľ sa snažil ich čo najlepšie zodpovedať, no aby to nebolo až také formálne vzal ho aj tancovať.

Nikomu to neprekážalo, všetci pobehovali v maskách a boli aj dosť opití, ako si stihol všimnúť, keďže pohyby niektorých ľudí boli pomerne neisté a mali až príliš dobrú náladu. Celé mesto mu gratulovalo k vyliečeniu sa, všetci si totiž mysleli, že sa uňho prejavila nejaká ťažká choroba, tak sa okolo neho motali, a na všeličo sa vypytovali, preto sa mu značne uľavilo, keď skončil v Markovom objatí a spolu tancovali, aj keď na nich všetci vyvaľovali oči a šepkali si medzi sebou, že ich prísny policajt zrejme konečne našiel osobu, na ktorej mu začalo záležať.

Nikto ich správanie nekomentoval a jemu bolo jedno, čo si o ňom práve teraz myslia. Potom ako zistil, čo všetko môžu mať ľudia v rodokmeni, jeho vlastné problémy mu pripadali dosť malicherné.

Krv ho príjemne rozohriala, pritískal sa bližšie ku partnerovmu krku, bol šťastný a uvoľnený.

Napokon neodolal a pobozkal ho, pootvoril pery a pozval ho hlbšie, ich prvý skutočný bozk, nielen taký, ešte pomerne jemný a detský, tento bozk bol jeden z tých vášnivejších a prudkejších.

Pulzovanie tepla prechádzalo jeho telom a túžba ho nútila tisnúť sa k nemu čo najbližšie, no keď si uvedomil, že sú stále obklopený ľuďmi, zahanbene si oprel hlavu o jeho plece.

„Prepáč, ja...“ zamumlal mu do ucha, keď pieseň skončila a ich kroky smerovali späť k baru.

„Páčilo sa mi to rovnako ako tebe... A môžeme si to kedykoľvek zopakovať...“ ubezpečoval ho Mark.