Premena 5. kapitola 8/8

 

FINÁLE

 pár: Stiles (Jennifer Blake)/Derek
varovanie: zámena tiel, romantika, jednorázovka delená na 5 častí, smrť, krátke.
 Obsah: Stiles zistí, že sa stal obeťou útoku démona. 
poznámka: Touto časťou je poviedka Premena oficiálne dokončená, bude prebiehať pomalá editácia t.j. oprava chýb a keď bude hotová, vyjde pdf, nuž chcela by som to stihnúť do Vianoc, ale uvidím ako to pôjde.

Pokiaľ mi náhodou niečo v deji uniklo, tak to bude určite opravené počas editácie. 

Ďakujem všetkým, ktorí si našli čas na túto poviedku.

Hodnotenie

 

Get free premium widgets for your blog and website.

Úspešne zohrieval lavičku na ďalšom lakrosovom tréningu. Sledoval hru a pokúšal sa premôcť náhlu bolesť hlavy, ktorá ho prepadla približne hodinu po Derekovom odchode. Uvedomoval si, že aj keď alfa svorka predstavuje hrozbu, Hale nemôže sedieť s ním celý deň v škole a vodiť ho po celej škole za ručičku, len preto aby nebol vystresovaný kvôli dvojčatám a im podobným.  Nepredpokladal, že sa o niečo pokúsia v škole, tí teraz mali iné starosti a on nebol tým, kto držal v rukách všetky tromfy. Poznal síce totožnosť osoby, ktorá by mohla Deucalionovi spôsobiť problémy, ale nepredpokladal, že on sám bude naliehať, aby vôbec vyslovil jej meno. Bolo to nebezpečné, stačila len krátka zmienka o tom, a vesmír by mohol začať tlačiť na pílu, a zviesť ich dohromady aj proti ich vôli, preto nemalo zmysel ho uniesť a mučiť kvôli takejto informácii.

Práve preto sa pokúšal hlavne sledovať hru, a pokúšať sa zvyknúť si na myšlienku, že mu práve teraz nič nehrozí a nemusí mať obavy, je to predsa len jeden z tých dní, keď je obyčajným stredoškolákom a nič iné ho predsa ani len nemusí trápiť.

Práve padol gól, všetci boli z toho nadšení, no Stiles zrazu pocítil ako sa bolesť hlavy preklopila do niečoho omnoho intenzívnejšieho a on cítil, ako sa spojenie medzi ním a Jennifer z nejakého dôvodu úplne otvorilo. Opäť videl jej očami, no ostával uzavretý vo svojom tele, konečne pochopil, prečo sa cítil ohrozený a prečo stále volal Dereka, neboli to tak celkom jeho pocity, ale len odrazy toho, čo cítil darach. A práve teraz sa to rozhodol pred nim už ďalej netajiť a naplno mu dovolil preniknúť do podstaty vecí a tou bola blízkosť a sledovanie istej vlčice, ktorá Jennifer neustále dýchala na krk. Z ktorej mala strach, ani nie tak kvôli silovej prevahe, ako kvôli tomu, čo cítila, keď sa stretli.

A dnes prišiel ten deň, keď sa tomu rozhodla postaviť čelom. Nezhovárala sa  s ním priamo, len mu dovolila, aby to videl jej očami, lebo nechcela byť úplne sama, bolo to pre ňu čoraz ťažšie, odkedy zistila, aké je to zdieľať pocity a myšlienky s niekým iným.

Díval sa pred seba, prostredníctvom nej pred sebou videl husto zalesnenú oblasť, nachádzal sa na kúsku voľného priestranstva, ktoré bolo čiastočne zakryté polámaným stromom.  Oproti nej stála žena, jej neľútostný pohľad priam pálil, stála tam v nadradenej pozícii a jej oči prezrádzali nedočkavosť. Spoznal svoje prvé obradné miesto, bolo blízko, hneď za tými stromami.

Stiles sa pohľadom zastavil na jej rukách, ktoré zdobili ostré nechty, vlčie pazúry pripravené na boj.

 „Tak si to konečne pochopila...“

„To ty stále nič nechápeš, tvoj vlk, ma nechce zabiť, tak ako to mieniš dokončiť?“ provokovala ju Jennifer.

„Nezaujíma ma, čo si myslí...“ zavrčala ostro  a rozbehla sa k nej, pripravené zasadiť smrtiaci úder.

Bola zastavená, skôr než sa k nej dostala, a hodená o najbližší strom. Jeho konáre sa okolo neho bolestivo zovreli.

„Vždy som ťa chránila a nikdy som nič nežiadala, len to, čo mi právom patrilo...“ Jennifer pomaly pristúpila k nej, strieborný nôž v jej rukách sa spokojne leskol.

Kali sa prudko zopäla v putách.

„Nerešpektovali ma! Vysmiali sa mi, keď zistili, že ti patrím a povedali, že nepotrebujú alfu, ktorá sa klania svojmu emisárovi...“

„Zabila si ich.“

Kali sa z hrdla vydralo spokojné zavrčanie.

„S radosťou som sa dívala ako... Bol to neopísateľný pocit...“

Zmĺkla, keď pocítila ako nôž prešiel po jej hrudi.

„Budeš kričať? Zavoláš si na pomoc Deucaliona, aby ťa zbavil starostí? Lebo sama to nezvládneš...“

Kali vzdorovito odvrátila zrak.

„Môj vlk ťa nezabil, ale ja to dokončím...“

„Skutočne? Myslíš, že ti dám na niečo také ďalšiu príležitosť.“

„Nedokážeš to.“

Jennifer pritlačila, jej spoločníčka sa otriasla, ale nevydala so seba krik, ktorý by na ňu upozornil ostatných.

„Tvoj vlk ma chce chrániť, ty ma nenávidíš a chceš ma zabiť, myslím si, že vieš, čo ťa dnes čaká... Nemala si sem prísť, Kali...“

Prinútila ju pozrieť sa na ňu a prisala sa na jej pery. Stiles cítil ako ten bozk prináša aj do jeho tela uvoľnenie od akéhokoľvek strachu, no bol unášaný ďalej a chránený pred účinkami cudzieho spojenia.

Kali sa jej snažila vytrhnúť, videl ako sa pokúša bojovať s konármi, ktoré ju zvierali. No napokon prestala bojovať, videl ich ako sa bozkávajú dosť dlho a nevedel, aký má z toho pocit. No vedel, že Jennifer chce zabíjať a nezastaví sa ani keď má pred sebou svoju vlčicu.

Keď sa od nej napokon odtrhla, videl že aj Kali je pomerne rozrušená  a nespokojná. Dokonca to vyzeralo akoby jej vadilo aj to, keď nôž prestal tlačiť na jej telo.

„Prečo si prestala?“ opýtala sa rozrušene.

„Nebude to také jednoduché...“

Konáre jej telo opustili, spadla na zem a bola po nej vlečená akoby ju niečo neviditeľné držali pri zemi.

Až k stromu, z ktorého Stiles ledva unikol, zamrazilo ho, keď uvidel ako z neho opäť vystupuje strážca.

„Neboj sa, už to dlho nepotrvá...“

Najprv nechápal, čo presne chce urobiť, ale keď Kali začala kričať, keď tá ženská, ktorá bola tvrdá a nekompromisná nasadila výraz čírej hrôzy, pochopil, čo myslela tým, keď povedala. Strážca po nej okamžite skočil a tentoraz si vôbec nedával načas, bola vtiahnutá dovnútra bez akýchkoľvek ďalších vysvetlení a zbytočného dráždenia.

„V mene starej dohody, žiadam to čo je moje a trest pre zradcu, nech bude taký ako jeho previnenie...“

Na chvíľu sa všetko otriasalo, cítil hrôzu šíriacu sa zo zeme, vietor udierajúci do všetkých strán a keď to napokon utíchlo, Stiles uvidel pod stromom ženu a vlčicu, obe v bezvedomí ležiace vedľa seba.

Strážca sa ovinul okolo ženy a vtiahol ju späť do svojho hrozivého objatia. Nemala na výber, rovnako ako predtým jej vlčia časť, keď bola nútená zabiť osobu, na ktorej jej záležalo. Jennifer pohladila vlčicu, zviera k nej zdvihlo zrak a spokojne sa k nej pritúlilo pripravené chrániť ju pred všetkým, čo by jej mohlo ublížiť.

„Si milosrdný, ja som ju chcela zabiť, ale to zrejme len preto, lebo patríš istému chlapcovi, ktorý ešte nevie, ako to vo svete chodí. Ako chceš, len ju zdržiavaj pri živote, ak ťa to poteší, ale nepoďakuje ti za to.“

Potom obrátila svoju pozornosť k Stilesovi. Uvoľnila ho zo svojich pocitov a prehovorila v jeho mysli.  

Na nejaký čas odídeme, potrebujem istý čas, aby som sa zmierila sama so sebou, som vyliečená fyzicky, ale nie duševne... Naše hodiny však budú pokračovať, ale len na diaľku... Ty ma budeš počuť, nech budem kdekoľvek. Uvidíme sa Stilinski. Moja obeta na čas nasýti aj Nemeton, nebudeš sa ním ešte musieť zaoberať. Postarám sa, aby ti strom dal pokoj, tak dlho  ako to len bude možné.

Veľa šťastia. A ďakujem.

Neveril, že niečo také naozaj povie práve jej, ale keď cítil takmer hrejivú odozvu, ktorá nasledovala po jeho slovách, cítil ako z neho spadla všetka tá ťarcha a bol opäť po dlhom čase úplne spokojný. A tešil sa takmer ako malé dieťa, že sa aspoň na čas ešte vyhnú týmto nepríjemným povinnostiam.

Potom sa akékoľvek obrazy vytratili a on si uvedomil, že už nejaký čas civí na to isté miesto, spolužiaci sa zhŕkli okolo neho a tréner mu máva pred očami a kričí. Skrátka typický deň na strednej škole s úplne typickými problémami.

Җ

Neskôr večer...

„Takže sú obe teda, aspoň čiastočne preč...“ povedal, keď neskôr Derekovi porozprával o tom zvláštnom stretnutí v lese.

A nebol jediný, kto mal novinky, ktoré by im mali v meste uľahčiť život.

„Aj Deucalion napokon ustúpil... Po zmiznutí Kali sa už zrejme necítil až tak sebaisto... Vyprevadili sme ho von z mesta, ale dvojčatá tu ostali, povedali, že nebudú robiť problémy... údajne chcú ostať len kvôli svojim novým známostiam...“ bolo na ňom vidieť, že ho to potešilo, nuž alfa sa predsa len cíti lepšie, keď konkurencia opustí jeho územie, jeho vlk bol omnoho pokojnejší a prítulnejší, čo Stiles plne oceňoval a považoval za ďalší príjemný bonus.

„Takže Lydia je v bezpečí. To je dobrá správa.“

Spokojne sa k nemu privinul, keďže posteľ ešte ani zďaleka nebola rozohriata a dnešná noc by mala byť dosť chladná.

Pre istotu cez nich aj prehodil prikrývku a pridal ešte jeden vankúš, aj keď Derek tak trochu hundral, že si z neho urobil plyšové zvieratko, napokon nič nenamietal proti tomu, aby sa k nemu mladší chlapec túlil.

Napokon to bol jeden z tých úspešnejších dní, keďže sa stihol konečne poriadne porozprávať so Scottom, vyjasnili si všetko, čo doteraz medzi nimi ostalo otvorené a Derek dostal akési neoficiálne povolenie na to, aby mohol Stilesovi pliesť hlavu, aj keď jeho priateľ si len veľmi ťažko zvykal na to, že so Stilesa raz možno bude emisár, čo sa týkalo toho, ešte nič nebolo tak úplne isté, keďže Derek ešte ani nemal poriadnu svorku a Stiles si bol istý, že ak by niekedy k niečomu takému došlo a podarilo by sa mu ju udržať, chcel by pomáhať skôr jemu, veril tomu, že napriek všetkým nepriaznivým prognózam, to spolu s Derekom napokon zvládnu.

Mali ešte dostatok času, na to, aby sa mohli postupne učiť, ako čo najlepšie zastávať svoje nové úlohy, počas tejto noci však chcel myslieť na niečo iné, na niečo omnoho príjemnejšie.

Pobozkal svojho vlkolaka, cítil jeho telo na sebe, plne si uvedomoval, čo všetko sa medzi nimi bude diať a neželal si nič iné, len aby vlk pokračoval v uspokojovaní svojho emisára tak dlho, ako len bude chcieť.

Koniec