varovanie: na motívy seriálu being human (cena za ľudskosť, kde Mark hral upíra) novopremenenýupír_Misha, vodca upírov_Mark, upíri skôr ako v being human
pár: M2
obsah: Misha je obyčajný mladík, ktorý práve zmaturoval, ale nechystá sa podať prihlášku na vysokú školu, nájde si dočasnú prácu ako barman v jednom malom nočnom bare, chce si na istý čas len užívať život a o nič sa nestarať, počas cesty na nočnú nájde na zemi ležať akéhosi muža...
Poznámka: pôvodne som chcela pridať až zajtra, ale keďže môj word je schopný, napr. veci vymazať, tak radšej pridávam hneď a komp je tiež pred krachom, takže by ma štvalo, keby to ostalo náhodou... takže, radšej to dávam sem.
Hodnotenie
venované sanasami
Z rany začali vybiehať červené
žilky, tvorili nepríjemne pôsobiaci ornament. Praskali a začínali nanovo
krvácať, zuby sa mu predĺžili kvôli nedostatku krvi.
„Prepáč mi to, je to skôr moja
vina...“ hľadel naňho napoly šokovane napoly zdesene z čoho si vyvodil, že
ho zrejme nečaká nič príjemné.
„Čo so mnou bude? Prosím, pomôž
mi...“ žiadal ho, keď videl, ako strnul, a ustúpil od neho o pár
krokov.
„Nie to nie... To nemôže...“ klesol na zem, zobral tvár do dlaní
a odmietal sa naňho čo len pozrieť.
Mladíka sa zmocňovala čoraz väčšia
hrôza, cítil ako sa to presúva na väčšiu oblasť tela, ako si to ukrajuje aj
ďalšie z jeho síl, po ruke mu nemilosrdne stekala krv a jeho telo za tých
pár chvíľ oťaželo viac, než by kedykoľvek predpokladal, nevedel ako dlho bude
môcť ostať na nohách.
Bezmocne sledoval rozširujúce sa
zranenie, už pohltilo takmer celú ruku, do očí mu vstúpili slzy, no najviac ho
bolelo to, že partner tam len tak sedel a neurobil nič, aby mu hoci len
zmiernil bolesť.
Nohy sa mu podlomili, spadol na
kolená a v ruke mu bolestivo pulzovalo, no bol pripravený na všetko,
čo by mohlo prísť, okrem toho čo napokon nasledovalo, Pocítil ako ho Markove
zuby uhryzli v blízkosti rany, bolesť ktorá nasledovala sa nevyrovnala
ničomu čo doteraz zažil, jeho nárek bol strašný, pohlcoval úplne všetko,
dokonca aj zvuky prichádzajúce z vonka, kdesi tam na okraji svojej bytosti
si uvedomoval, že niekto vonku kričí podobne ako on, aj ďalšie vytie, plač
a nárek, aj vyzváňanie Markovho telefónu, a to, že niekto rovnako
intenzívne zvoní pri dverách, to všetko bolo potlačené a nahradené
bolesťou spaľujúcou jeho telo, v tej chvíli si prial, aby ho radšej zabil,
len, aby to nemuselo viac pokračovať. Chcel ho odsotiť, ale nebolo mu to
umožnené, zuby boli vytiahnuté, ale nasledovalo ďalšie uhryznutie tentoraz ešte
bližšie k okraju poranenie, počul svoj hlas, ako muža prosí, aby prestal,
ale hryzenie pokračovalo neľútostne ďalej, až kým ho nepohltila úplná tma,
prebral sa vedľa Marka, ktorý ležal, špinavý od jeho krvi, po tele mal podobné
krvavé žilky ako on. No najprv mu to nedochádzal, spomenul si len na tú bolesť,
na to aké hrozné to bolo, všetky príjemné pocity z ich spojenia boli preč,
cítil sa takmer zneužitý, pohľadom hľadal zbraň, niečo čokoľvek, čo by mohlo
zastaviť upíra, ak by naňho ešte raz zaútočil, no nič také tam nebolo, tak sa
pokúsil vstať, a hnaný zúfalým hnevom chcel nájsť niečo na obranu, no vtom
uvidel akéhosi chlapca, ktorý sa celkom prirodzene zhmotnil pri umývadle.
„Ty si duch?“ unavene sa spýtal Misha. Po prvý
raz nejakého ducha skutočne uvidel, novému upírovi zvyčajne nevenovali
pozornosť a on ich ešte tak celkom nedokázal rozoznať od ostatných
nadprirodzených bytostí. Údajne s upírmi nemajú dobrý vzťah, lebo nech ich
akokoľvek strašia neboja sa ich, skôr si z nich uťahujú, preto sa aj tento
mladík tváril pomerne neprístupne a nespokojne.
„Hej som, dobrý postreh...“
„Na čo čakáš, pomôž mu do postele,
obaja potrebujete infúziu krvi...“
„Prečo by som mu mal pomáhať.“
„Ach, ty si hlúpy!“
„Tak tu ste, hľadám vás po celom
dome...“ Wren prešiel cez ducha, ktorý naňho urazene vyplazil jazyk
a niekam si opäť zmizol.
„Je trochu drzý, ten Colin, ale
v jednej veci má pravdu, musíme ho dostať do postele... A infúzia je
nevyhnutná...“ bez váhania vstúpil do
kúpeľne a zdvihol svetlovlasého muža.
Misha si založil ruky vbok.
„Nemal by si mu pomáhať, on na mňa
zaútočil a...“
„Všetko ti vysvetlím, ale teraz mi
pomôž. Ani ja nie som v dobrom stave...“
Bol v pokušení odmietnuť, ale
samotný fakt, že je nažive a v rámci možností v poriadku, ho
utvrdil vtom, aby dal upírovi šancu uviesť veci na pravú mieru.
Chytil Marka za druhú ruku
a pomáhal mu niesť ho späť do izby. Wren nahnevane krútil nosom.
„Tak vy ste tu sexovali, to je mi
potom jasné, prečo vás útok vlka tak prekvapil...“ zachmúrene ho zložil do
postele.
„To nie je tvoja vec!“ zasyčal ešte
stále podráždený Misha.
„Len sa nerozčuľuj, teraz na to nie
je čas... Idem po infúzie, ty zatiaľ dozri naňho a na moju
priateľku.“
„Dobre.“
Mladík si všimol, že akomsi staršom
matraci v ich spálni, je uložená aj Tamara. Vyzerala rovnako zle ako Mark, no aspoň bola
pri vedomí.
No nemala dostatok síl na rozhovor, tak ju nechal oddychovať.
