varovanie: na motívy seriálu being human (cena za ľudskosť, kde Mark hral upíra) novopremenenýupír_Misha, vodca upírov_Mark, upíri skôr ako v being human
pár: M2
obsah: Misha je obyčajný mladík, ktorý práve zmaturoval, ale nechystá sa podať prihlášku na vysokú školu, nájde si dočasnú prácu ako barman v jednom malom nočnom bare, chce si na istý čas len užívať život a o nič sa nestarať, počas cesty na nočnú nájde na zemi ležať akéhosi muža...
Poznámka: táto poviedka sa mi píše dosť ťažko, neviem, prečo ale napr. aj Stalker mi na začiatku šiel veľmi ťažko a potom sa to tak rozbehlo, že až...
Hodnotenie
venované sanasami
Neskôr...
„Séria zvieracích útokov dnes otriasla pokojným mestečkom Brandson,
v štáte... pri... Vystrašení obyvatelia čelili tejto nečakanej hrozbe
v podobe vlčej svorky, ktorá vtrhla do mesta a zanechala za sebou ...
jedna osoba podľahla zraneniam... a tri ďalšie boli prevezené do miestnej
nemocnice... a teraz predávam slovo opäť do štúdia... Odborníci si nevedia
vysvetliť náhle uhynutie týchto vlkov... bola nariadená zdravotná karanténa...
za neskorý zásah polície...“
Keby tak tušili... Pomyslel si znepokojene.
Nemali ani len poňatia, čo sa skrýva pod tou takzvanou zdravotnou
karanténou. Celé
mesto bolo hore nohami takmer všetko bolo pozatvárané a starostka nariadila obyvateľom, aby sa po zotmení
zdržiavali vo svojich domovoch a sprísnili sa aj policajné hliadky.
Dozvedel sa, že o upíroch tu vie takmer celé mesto, až na pár nových
prišelcov a dokonca aj starostka patrila do ich skupiny, takže bola
informovaná o tom, čo všetko im hrozí.
Dozvedel sa, že kúzlo, ktoré mesto chráni pred problémami
s vlkolakmi bolo pretrhnuté a kým to miestne bosorky nedajú opäť
dokopy bolo nutné všetko pozorne sledovať a zabezpečiť ochranu obyvateľov.
Misha prepínal medzi miestnymi kanálmi a na každom z nich vo
večerných správach bežali úplne rovnaké zábery. Ich malé mesto sa zrazu stálo
až príliš slávnym a upútalo na seba neželanú pozornosť. Bol tak trochu
nahnevaným držiteľom ovládača a ani veľká plazmová obrazovka neutíšila
jeho hnev, ktorý opäť smeroval hlavne na jeho partnera. Rozhodne neočakával, že
po počas plnej pohotovosti nechá doma samého s ochrankou pred domom
a prikáže mu, aby ani len nevystrčil nos, kým sa situácia nevyrieši. Bol
predsa upír, nemalo by sa mi nič stať, aspoň nič také hrozné, ako po ich prvom
zdieľaní krvi. Nebol až taký zranený a nebol ani malé dieťa, aby sa
o seba nedokázal postarať. Tiež chcel hliadkovať s ostatnými tzv.
dobrovoľníkmi, ktorí si medzi sebou rozdelili celé mesto na menšie úseky
a keďže pre upírov nebol dôležitý spánok ani oddych ako taký, robili to už
len akosi zo zvyku, mohli takto vydržať pomerne dlho, pokiaľ mali dostatočný
prísun krvi.
„Tak ja si už idem ľahnúť, dobre?“ Tamara odsunula svoju prikrývku
a vstala zo svojej strany gauča.
Doteraz mu robila spoločnosť len ona a istý upír, ktorý strážil
túto ulicu sa u nich zastavil takmer tisíckrát. Mishovi sa predstavil ako Arthur
Smith, miestny
veterinárny lekár. Takisto pôvodne pochádzajúci z Bostonu. Pripadalo mu to
tak trochu otravné, keďže sa mu ako vodcovmu partnerovi poriadne pchal do zadku
a neustále sa ho pýtal, či má všetko potrebné a zdôrazňoval, že
v prípade potreby ho kedykoľvek príde zachrániť.
„Dobre sa vyspi. Chceš ešte krv, alebo niečo iné?“ opýtal sa jej. Zo
svojich zranení sa zotavovala dosť ťažko a pridal sa k tomu aj šok,
keď zistila, že prienik cez ich zaklínadlo pár bosoriek z jej pomerne
rozvetvenej rodiny neprežilo. Z jedného domu ostal len kráter a nič viac,
ešte stále riešili to, aké vysvetlenie podajú verejnosti tam vonku, ktorá na
nich teraz upierala svoju pozornosť.
„Nie, ďakujem, nič nepotrebujem...“ pomaly zamierila do hosťovskej
izby. A zavrela za sebou dvere.
Dosť to ňou otriaslo, povedala mu, že toto mesto bolo veľmi pokojnou oblasťou a už
veľmi dlho tu žiadna bosorka nezomrela kvôli temnému útoku. Všetkých to dosť
šokovalo vzhľadom na to, že toto územie bolo v podstate absolútne
nezaujímavé aj z hľadiska moci aj z toho teritoriálneho, nenachádzalo
sa tu nič, čo by mohlo vzbudzovať takúto neželanú pozornosť.
„Dobrú noc...“
„Aj tebe dobrú?“ pred obrazovkou sa zrazu objavil Colin. Prichádzal si
kedy sa mu zachcelo a rovnako záhadne aj mizol. A práve teraz usúdil,
že by sa mal vznášať na obrazovkou. A vydávať pritom podľa jeho mienky
zrejme strašidelné zvuky. No akékoľvek pokusy o komunikáciu ignoroval a keď
usúdil, že bolo už hulákania viac než dosť opäť niekam zmizol.
Nalial si ďalšiu dávku krvi do nového pohárika, ktorý vyzeral ako ten
plastový na kávu so sebou, no vnútri bol prispôsobený tak, aby krv udržiaval čo
najdlhšie v teplom a čerstvom stave.
Buchnutie dverí ho prinútilo otočiť sa k osobe, ktorá práve vošla
do domu. Musel uznať, že Mark dnes vyzerá v uniforme tak hrozivo, ako
vtedy, keď ho v nej stretol na tej tmavej ceste, oči mal opäť čierne a bolo
na ňom vidieť, že nemá práve najlepšiu náladu. No výraz jeho tváre sa zmiernil,
keď sa dostal k nemu, z nahnevaného sa zmenil na láskavý a mierne
ustarostený.
„Ahoj, všetko v poriadku?“
„Áno, iste, Tamara už šla spať, čo Wren?“
„Dnes má nočnú hliadku pri našich ľuďoch zajtra ho vystriedam.“
„Aha.“
Mark sa posadil k nemu.
„Dáš si?“
Ukázal na kávový pohár.
„Áno, veľmi rád.“
Dôveroval mu, prijal z jeho rúk krv bez toho, aby sa vôbec na ňu
pozrel. Potešilo ho to, možno viac než by si dokázal priznať. Odpil si no hneď
mu to aj vrátil, aby mohol ďalej piť.
„Poď ku mne... Potrebujem ťa mať blízko seba... Mrzí ma, že naše
zdieľanie krvi nedopadlo tak, ako malo... Postarám sa, aby nás už nikto takto
nevyrušil...“
„Mňa tiež, bolo to také úžasné a potom...“ nateraz nebol
pripravený niečo také zopakovať, aj keď vedel, že Mark mu nechcel ublížiť jeho
telo malo stále iný názor a bál sa, tej bolesti, ktorá by ho mohla opäť
priviesť do zúfalstva.
Chvíľu váhal no napokon sa opatrne uložil do jeho objatia. Bolo to
príjemné, opäť mu dôverovať a počúvať ten hlas sľubujúci len potešenie.
„Miestny lesník, pán Anderson
bol nájdený mŕtvy a jeho manželka je dosiaľ nezvestná...“ prerušilo
program ďalšie spravodajské vysielanie.
Fotka jeho domáceho náhle zaplnila obrazovku a on pocítil, ako mu
po tele prebehli zimomriavky.
Na mužovej odhalenej hrudi, ktorá bola na zábere istý čas viditeľná
boli škrabance, ktoré sa dali identifikovať ako jedno slovo.
ZRADCA
