pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
Poznámka: ďakujem za komentáre a hviezdičky. Na popis rímskeho domu som použila jeden referát zo stránky referáty. sk, keďže som vôbec netušila, ako vyzerajú rímske domy.
Hodnotenie
venované sanasami, ell a Tsuky
Neskôr...
Súkromný palác senátora Crata bol
typickou rímskou štvorhrannou stavbou. Vonkajšie múry sa uzavierali nielen okolo
obydlia, ale aj okolo záhrady. Chlapec, ktorého si pán viedol so sebou domov,
spolu s ním vkročil do dlhšej chodby, ktorá ich doviedla až do átria.
Prešli okolo bazénika umiestneného uprostred tohto vnútorného dvora. Bolo to tam veľmi pekné a priestranné,
nachádzali sa tam maľby a rôzne iné predmety, ktorých mená nepoznal.
Pomaly kráčal za svojím pánom,
rád by si všetko poobzeral detailnejšie, ale jeho pán čo najskôr zamieril do
vnútorných miestností. A on nemal na výber len ho poslušne nasledovať.
Stále mu pripadalo zvláštne to, že bol napokon predaný do jednej z najvplyvnejších
rímskych rodín. So skúseností, ktoré za tých pár týždňov nadobudol vedel, že
bohatí Rimania zvyčajne nemajú záujem o poškodených otrokov a on mal
tú závažnú chybu, kvôli ktorej si niektorí vôbec pochybovali o tom, či
dokáže vyhovieť pánovým požiadavkám, no podobne ako hovoriaci otroci aj on veľmi rýchlo pochopil, čo sa od neho
očakáva. Latinčine už rozumel lepšie ako na začiatku, no stále tu bolo ešte
veľa slov, ktorým nerozumel, ale veľa počúval a učil sa pomerne rýchlo. Aj
on bol trestaný keď nesprávne pochopil, čo sa od neho žiadalo.
Preto práve teraz pozorne
sledoval svojho pána, aby mu neunikla žiadna z jeho možných požiadaviek.
Nechcel byť potrestaný hneď v prvý deň, telo ho ešte stále bolelo z toho,
ako sa doudieral, keď ho otrokár nemilosrdne sotil do blata.
Senátor zastal pred akýmisi
dverami, vošiel dovnútra a zavrel za nimi dvere. Mladý otrok po prvý raz
na vlastné oči videl to, čo všetci horlivo popisovali ako vodovod a hovorili
aj o rímskej posadnutosti hygienou, o tom, že doma majú takúto
vymoženosť.
Dievča, približne šestnásťročne,
nepochybne to bola len ďalšia otrokyňa, spoznal to podľa toho, ako klopila zrak
k zemi a jej latinčina bola takisto miestami dosť neistá, zamierila k nim.
„Ideya, pripravila si to, čo som
od teba žiadal...“
„Áno, môj pane.“
Pripravila kúpeľ, voňajúci po
bylinkách.
Cítil to skôr, než sa dostal do
úplnej blízkosti takej tej nádržky, ktorú oni používali na kúpanie. Nevedel ako
presne sa to volá, ale bola to súčasť súkromnej domácej umyvárne.
„Aj oblečenie?“
„Áno, môj pane...“
Ukázala mu úhľadne zavesený biely
peplos. A sandále, ktoré tiež boli pripravené na okamžité nosenie.
„Výborne, teraz nás nechaj.“
Dievčina pomaly vyšla z umyvárne
a tak trochu zarazene naňho hľadela. Možno to bolo tým, že si ani zo seba
nestihol zmyť to blato, keďže do domu otrokára sa už viac nevrátil a bol hneď
odvedený senátorom.
Zavrelo za sebou dvere.
Senátor pristúpil k nemu a zložil
mu okovy. S cinknutím dopadli na zem.
„Vyzleč si ten špinavý odev....“
prikázal mu.
Chlapec len prikývol a opatrne
si zložil svoj pôvodný peplos. Bol už naozaj v dosť zlom stave, ale blato
ho úplne zničilo.
„Vojdi do kúpeľa...“
Poslúchol ho a opatrne vkĺzol
do vody, naozaj bola príjemne teplá, po prvý raz cítil na sebe niečo iné než
zvyčajnú ľadovú vodu a chlad, ktorý sprevádzalo zvyčajné umývanie u otrokára.
„Poumývaj sa...“ zaznel ďalší
príkaz.
Opatrne si sadol až na dno a dával
si pozor, aby náhodou neskĺzol hlbšie. Starostlivo sa poumýval, bolo to trochu
zvláštne, lebo pán ho po celý čas
pozoroval. Už dávno nebol taký čistý a uvoľnený... Cítil sa úplne inak,
takmer ako človek a nielen ako v jeho prípade mlčiaci nástroj, na
ktorom nikomu nezáleží.
Pán mu dovolil si aj chvíľu
poležať v teplej vode. No po celý čas na sebe cítil jeho uprený pohľad.
Napokon opustil kúpeľ až keď si
opláchol aj vlasy a kompletne čistý vyliezol späť k nemu, osušil sa a čakal
na ďalšie príkazy.
Senátor pristúpil k nemu.
Najprv to vyzeralo, akoby sa chvel, ale potom si všimol, len že sa mu zrýchlilo
dýchanie a díval sa naňho akosi inak než bolo bežné, takto sa muži na iných
chlapcov nedívali, nevedel čo znamená ten pohľad.
„Prezriem si ťa, budeš pokojne
stáť...“
Prikývol na znak súhlasu, aj keď
ho vystrašil zvláštny tón v pánovom hlase.
Mužova ruka sa dotkla jeho tváre,
pohladil ho po líci, po krku, oboma rukami prešiel po jeho chudých pleciach.
„Budeme si dobre rozumieť,
maličký...“ pošepol mu, keď jeho ruky postupovali ďalej až k odhalenej hrudi.
Nevedel či to správne pochopil a nevedel
ako si to celé vysvetliť, no tón pánovho hlasu bol naozaj zvláštny taký, iný.
Nikto s ním takto nehovoril, a dosť ho to znepokojovalo, lebo nemal
možnosť spýtať sa ho ako to všetko myslí.
Smerovali nižšie až k jeho útlym
bokom. Bol pomerne vychudnutý a jeho telo na sebe nieslo pár modrín a škrabancov.
Pochopil, až keď pánove ruky
siahli na jeho zadok. A náhle bol pritisnutý bližšie k mužovej hrudi,
cítil ako mu prudko tlčie srdce.
