pár: Mark/Misha
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
varovanie: staroveký Rím, otroctvo, zvrhlé
Obsah: Misha (15) je predaný ako otrok do domácnosti rímskeho senátora.
Hodnotenie
venované Ell a Tsuky
Pánove pery zajali jeho ústa.
Boli horúce a sladké.
Nechcel to, aj keď vedel, že
senátor jeho telo vlastní a nikto mu nezabráni, aby ho použil kedykoľvek
uzná za vhodné.
Nepokúsil sa ho od seba odtlačiť.
Pamätal si až príliš dobre, aký
trest by ho čakal za otvorený vzdor voči svojmu pánovi.
Pootvoril pery, privrel oči a pustil
ho hlbšie, pričom sa pokúšal nevšímať si jeho dôverné dotyky.
S trasúcimi sa rukami objal
senátora okolo pása.
Mužove ruky sa presunuli na jeho
boky a pevne ho k sebe pritískali. Cítil tvrdosť jeho mužnosti, vždy
keď sa oňho pán nedočkavo obtrel.
Senátor sa však od neho napokon
odtiahol, veľmi prudko, musel kvôli tomu ustúpiť o pár krokov, aby náhodou
opäť nespadol.
Ich pohľady sa opäť stretli.
„Obleč sa a obuj !“ prikázal
mu zadychčane.
Odvrátil sa od neho, akoby sa
obával, že sa neudrží a opäť sa naňho vrhne.
Dlhý čas medzi nimi vládlo len
napäté ticho.
Chlapec chvíľu zápasil s peplosom.
Trvalo mu dlho, kým ho zvesil,
lebo ho nemohol prestať obdivovať.
Nikdy predtým nemal v rukách
niečo také jemné a hebké.
Bol z príjemne hebkej látky
a pekne voňal. Bol natoľko príjemný na dotyk, až sa obával si niečo také
drahé na seba obliecť, aby to náhodou nepoškodil, ale pán mu to prikázal, tak
si ho čo najopatrnejšie na seba obliekol.
Nedokázal sa vynadívať ani na
svoju novú obuv.
Sandále boli mäkké a sedeli mu
pomerne dobre, no vedel, že si na ne bude dlhší čas zvykať, lebo u otrokára
zvyčajne chodil bosý.
Niekoľkokrát si preto poranil
chodidlá, a Quintus ho aj za to riadne potrestal.
Bolo príjemné obliecť si na seba
niečo pekné.
Uhladil si svoj odev, aby vyzeral
čo najlepšie a vrátil sa späť k pánovi.
Jemná látka dokonale obopínala
jeho telo a zakrývala aj prípadne nedostatky spôsobené tým, ako vychudol v službách
otrokára.
„Veľmi ti to pristane,“ pochválil
ho senátor Marcus.
„Neviem, či ťa nejako volajú a zrejme
to asi ani nezistíme...“
Spomenul si, že pán sa Quinta
spýtal na jeho meno, ale on len zamietavo pokrútil hlavou. Jeho pravé meno
nepoznal a neobťažoval sa mu nejaké vymýšľať.
Tak len prikývol.
„Budem ťa volať Misha.“
Opäť len prikývol, keďže žiadny
iný spôsob komunikácie mu nebol nadelený do vienka. Nevedel čítať ani písať,
preto len ťažko mohol dúfať, že niekedy so seba dostane viac než prikývnutie.
Rozprávať nevedel už dávno, nepamätal si na to, či niekedy vôbec prehovoril.
Nevyrezali mu jazyk ani nič podobné, ale vždy keď sa o to pokúsil
jednoducho len na prázdno otváral ústa ako nejaká ryba, smiali sa mu, preto sa
o to už viac ani len nepokúšal.
„Budeš mojím osobným otrokom. Tvojou úlohou bude starať sa o moje pohodlie.“
Misha už tušil, že pod pohodlím myslí aj niečo viac, než
obsluhovanie a pomáhanie pri rôznych činnostiach.
„Teraz poď so mnou...“
Otočil sa a vyšiel z umyvárne
bez toho, aby sa vôbec ubezpečil, či ho bude nasledovať.
